N a j v y š š í s ú d
6 Ndt 15/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu na neverejnom zasadnutí konanom 12. augusta 2015 v Bratislave, v trestnej veci obžalovaného M. M. a spol. pre obzvlášť závažný zločin vydierania v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a iné, o návrhu obžalovaného na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 3To 59/2015, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec proti obžalovanému M. M. vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 3To 59/2015, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 1T 76/2012, z 2. marca 2015 bol obžalovaný M. M. uznaný vinným v bode 1/ spolupáchateľstvom zločinu hrubého nátlaku podľa § 20, § 190 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., v bode 3/ spolupáchateľstvom obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 20, § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výroku prvostupňového rozsudku.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podal odvolanie obžalovaný. Vec napadla na Krajskom súde v Banskej Bystrici 14. mája 2015 a elektronickou podateľňou bola pridelená na rozhodnutie do senátu 3To. Všetci členovia senátu oznámili svoju zaujatosť vo veci z dôvodov, že obžalovaný ich obviňuje z nezákonného postupu pri rozhodovaní v jeho trestnej veci, podal na nich trestné oznámenie a žalobu na ochranu osobnosti.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením, sp. zn. 3Nto 9/2015, z 21. júla 2015 rozhodol podľa § 31 ods. 1 Tr. por., že sudcovia JUDr. Alojz Palaj, JUDr. Jozef Ryant a JUDr. Slavoj Sendecký nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obžalovaného M. M., vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 3To 59/2015.
28. júla 2015 podal obžalovaný podanie - námietku zaujatosti voči sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Alojzovi Palajovi, JUDr. Jozefovi Ryantovi a JUDr. Slavojovi Sendeckému v konaní vedenom voči obžalovanému M. M. a spol. V odôvodnení uviedol, že predmetná trestná vec je na Okresnom súde Banská Bystrica vedená pod sp. zn. 1T 76/2012. Na hlavnom pojednávaní konanom 13. decembra 2012 boli všetci obžalovaní spod obžaloby oslobodení. Na základe odvolania krajského prokurátora v Banskej Bystrici Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 26. júna 2013, sp. zn. 3To 61/2013, zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Po vrátení veci prvostupňový súd všetkých obžalovaných uznal vinnými zo zločinu hrubého nátlaku a obzvlášť závažného zločinu vydierania a uložil im dlhoročné tresty.
Ešte pred vynesením prvostupňového rozsudku získal informácie, že jeho bývalý obhajca a poškodený zabezpečili a zaplatili na Okresnom súde a Krajskom súde v Banskej Bystrici, aby bol právoplatne odsúdený.
Postupne podal podania na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, NAKU, Národnú protikorupčnú jednotku na prešetrenie a oznámenie pre podozrenie z spáchania korupčného trestného činu sudcami Okresného súdu Banská Bystrica, Krajského súdu v Banskej Bystrici a ďalšími osobami. Vo veci bolo začaté trestné stíhanie v bode 1 za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a v bode 2 za prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
V ďalšej časti odôvodnenia svojho návrhu poukázal aj na to, že na sudcov konajúcich vo veci v prvom stupni a odvolacom konaní podal 26. marca 2015 aj žalobu na ochranu osobnosti. S poukazom na uvedené skutočnosti má za to, že existujú viac než len dôvodné pochybnosti o nezaujatosti sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Alojza Palaja, JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, z ktorého dôvodu žiada, aby boli z konaní vylúčení a nemohli o jeho trestnej veci rozhodovať.
Vzhľadom na kolegialitu medzi sudcami okresného súdu a krajského súdu nesúhlasí, aby o jeho odvolaní rozhodovali sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici, lebo je tu veľmi dôvodná obava, že pokiaľ dokázal V. H. a JUDr. C. získať prístup a podplatiť uvedených sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici a verejne sa stretávať s podpredsedom Okresného súdu JUDr. Petrom Pulmanom, nemali by žiaden problém, aby aj prostredníctvom nich získali a podplatili ďalších sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici.
Z uvedených dôvodov vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici a žiada, aby boli všetci vylúčení z rozhodovania v jeho trestnej veci.
Z vyjadrenia sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že ani jeden sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici obžalovaného nepozná a necítia sa vo veci zaujatí.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Cieľom ust. § 31 ods. 1 Tr. por. je zabezpečiť nestrannosť trestného konania ako celku a jednotlivých úkonov vykonávaných počas tohto konania. Dôvody možného vzniku pochybností sú v predmetnom ustanovení uvedené taxatívne. Spočívajú v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer úradnej osoby k prejednávanej veci alebo pomer úradnej osoby k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne ich splnomocnencom a obhajcom.
Zákon spája vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o jeho nezaujatosti (viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná - „justice must not only be done, it must also be seen to be done“).
Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne, zo závažných dôvodov a to len vtedy, keď jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodnúť napriek tomu, že sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa najlepšieho vedomia a svedomia.
Keď sú vznesené námietky zaujatosti voči všetkým sudcom príslušného súdu, je potrebné takýto návrh považovať za návrh na odňatie veci príslušnému súdu a prikázanie na prejednanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) musí existovať dôležitý dôvod, čím sa zdôrazňuje výnimočnosť takéhoto postupu.
Pokiaľ ide o vznesenú námietku zaujatosti zo strany obžalovaného M. M. voči sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici je potrebné uviesť, že obžalovaný neuviedol v podstate ani voči jednému sudcovi Krajského súdu v Banskej Bystrici žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by - aj s prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenia - boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej veci, a v dôsledku ktorých by teda bolo možné uvažovať o ich zaujatosti.
Skutočnosti uvádzané obžalovaným, že bol najskôr rozsudkom súdu I. stupňa oslobodený, potom po zrušení veci súdom II. stupňa odsúdený, má výhrady voči niektorým vetám, ktoré sú uvedené v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia, a preto podal voči senátu žalobu na ochranu osobnosti nie sú dôvodom na vylúčenie sudcov z vykonávania úkonov trestného konania. V prípade súdneho sporu obžalovaného voči sudcovi, ktorý by sa týkal iných vzťahov ako v tomto prípade (rozhodovacia činnosť), napr. nepriateľský vzťah voči sudcovi, ktorý je jeho susedom a pod. by bol dôvodom na vylúčenie sudcu z vykonávania úkonov trestného konania. Ale podanie žaloby na ochranu osobnosti z toho dôvodu, že obžalovaný nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia, uvedenými vetami v odôvodnení rozhodnutia nie je dôvodom na postup podľa § 31 ods. 1 Tr. por. a vylúčenie sudcu z vykonávania úkonov trestného konania. Ani jeden sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici obžalovaného nepozná, necíti sa zaujatý. Veci ohľadne poznatkov obžalovaného o údajnej korupcii, o ktorej sa dozvedel, o vzťahu kolegiality medzi sudcami I. a II. stupňa, prokurátormi, bez uvedenia konkrétnych skutočností o možnom ovplyvňovaní sa navzájom, trestné oznámenia zo strany obžalovaného a následne začaté trestné stíhania vo veci takisto nie sú dôvodom na možné odňatie trestnej veci.
Námietky obžalovaného obsahovo smerujú voči rozhodovacej činnosti súdu, navyše obžalovaný je ovplyvňovaný určitými informáciami (nie konkrétnymi skutočnosťami alebo dôkazmi), ktoré súvisia s rozhodovacou činnosťou a náznakoch ovplyvňovania sudcov pri rozhodovacej činnosti. Pokiaľ ale tvrdenia obžalovaného nie sú podložené konkrétnymi skutočnosťami alebo dôkazmi, súd ich nemôže brať do úvahy.
Vzhľadom na konštatované skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý by bolo nevyhnutné postupom podľa § 23 ods. 1 Tr. por. odňať vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici a prikázať ju na rozhodnutie inému súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 12. augusta 2015
JUDr. Daniel H u d á k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová