6 Ndt 13/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom zasadnutí konanom 9. septembra 2010 v Bratislave v trestnej veci obžalovaného M. L. a spol., pre pokračovací trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov, ďalej už len Tr. zák.) a iné, o návrhu obžalovaného M. Ž. na odňatie a prikázanie veci takto

  r o z h o d o l :

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného M. L. a spol., vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 6 To 33/2010, sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Na Krajskom súde v Nitre sa vedie pod sp. zn. 6 To 33/2010 trestné konanie proti obžalovanému M. L. a spol., pre pokračovací trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. a iné, v rámci ktorého má uvedený súd rozhodnúť o odvolaniach obžalovaných M. L. a M. Ž., ako aj Okresného prokurátora v Nitre, proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 13. januára 2010, sp. zn. 1T 121/2006.

Predmetná trestná vec bola pridelená na vybavenie do senátu 6 To, ktorý rozhoduje v zložení JUDr. Ľ. K. (predseda senátu), JUDr. I. K. Dr. a JUDr. Z. B. (členovia senátu).

Obžalovaný M. Ž. podal na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu konanom 10. augusta 2010 návrh na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por., ktorý odôvodnil tým, že všetci sudcovia Krajského súdu v Nitre sú voči jeho osobe zaujatí (tzv. generálna námietka zaujatosti), a to z dôvodu ich prepojenosti so sudcami príslušného prvostupňového súdu. Poukázal pritom zároveň i na niektoré súvisiace rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (D. v. Belgicko – rozsudok ESĽP zo 17. januára 1970; P. v. Taliansko – rozsudok ESĽP z 26. februára 1993).

Dňa 25. augusta 2010 predložil Krajský súd v Nitre Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky príslušný spisový materiál na rozhodnutie o vyššie uvedenom návrhu obžalovaného M. Ž., ktorého súčasťou sú aj písomné vyjadrenia sudcov dotknutého krajského súdu k ich (potenciálnej) zaujatosti v predmetnej trestnej veci. Z vyjadrení sudcov vyplýva, že obžalovaného nepoznajú a vo veci sa necítia byť zaujatí (č. l. 450 457).

Trestný poriadok ustanovuje, ktorý súd je vo veci príslušný konať za splnenia určitých podmienok.

Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený (§ 23 ods. 1 Tr. por.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským súdom Slovenskej republiky preskúmal podaný návrh ako aj príslušný spisový materiál a dospel k záveru, že nie je daný dôvod na odňatie predmetnej trestnej veci Krajskému súdu v Nitre a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.

Dôležité dôvody zákon bližšie nedefinuje. „Dôležitými dôvodmi“ v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por. sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú zistenie skutkového stavu veci, výchovné pôsobenie trestného konania na páchateľa i na ostatných občanov a čo najrýchlejšie prejednanie veci, vylúčenie všetkých sudcov daného súdu z rozhodovania, uskutočnenie spoločného konania atď.

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Obžalovaný vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým sudcom krajského súdu, preto je potrebné skúmať, či sú dané dôvody na vylúčenie všetkých sudcov daného súdu z rozhodovania.

Podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.“

Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené tak závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi.

Obžalovaný vo svojom návrhu na odňatie a prikázanie veci neuviedol takéto dôvody a nevyplývajú ani z obsahu trestného spisu.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon taxatívne vymenúva dôvody vzniku pochybnosti o nezaujatosti tohto – ktorého orgánu a pre ktoré v prípade ich preukázania je taký orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.

Z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. možno pritom rozhodnúť len o vylúčení sudcu ako konkrétnej osoby, resp. o vylúčení sudcov ako konkrétnych osôb. O vylúčení sudcu krajského súdu, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne - v prípade, že námietku zaujatosti vznesie niektorá zo strán - v zmysle ustanovenia § 32 ods. 3 Tr. por. tento senát. O sťažnosti proti takémuto rozhodnutiu je povinný rozhodnúť iný senát krajského súdu (§ 32 ods. 5 písm. b/ Tr. por.).

Je potrebné zdôrazniť tiež to, že krajský súd ako súd odvolací vykonáva súdnictvo prostredníctvom kolegiálnych orgánov – senátov a na rozhodovaní v konkrétnych trestných veciach sa môžu podieľať len sudcovia zaradení v určitom senáte na základe pravidiel určených rozvrhom práce príslušného súdu na príslušný kalendárny rok. Po dôjdení veci na súd sa vec prideľuje na rozhodovanie náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky do jednotlivých senátov, pričom títo sudcovia sa stávajú zákonnými sudcami na prerokovanie veci v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. S ohľadom na uvedené je teda logické, že námietky zaujatosti možno vznášať len proti tým sudcom, ktorí sa na prejednávaní a rozhodovaní veci skutočne podieľajú a nie proti neurčitým osobám, napr. všetkým sudcom určitého krajského súdu.

Obžalovaný M. Ž. pritom vo svojom návrhu neuviedol ani voči jednému sudcovi žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej veci. Prípadné kolegiálne vzťahy sudcov odvolacieho súdu so sudcami príslušného prvostupňového súdu nemôžu byť samé osebe dôvodom pre ich vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania podľa § 31 ods. 1 Tr. por. a nemôžu teda ani odôvodňovať postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. Navyše i z písomných vyjadrení týchto sudcov vyplýva, že sa necítia byť v danej veci zaujatí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje i na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však v prejednávanom prípade splnené neboli.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu zhromaždeného v doterajšom konaní teda dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na tzv. delegovanie veci inému súdu toho istého druhu a stupňa v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por., nakoľko nie je daný žiadny dôležitý dôvod predpokladaný týmto zákonným ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné a zákonné prejednanie uvedenej trestnej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 9. septembra 2010

  JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

  predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Daniel Hudák

Za správnosť vyhotovenia: Alžbeta Kóňová