6 Ndt 11/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Petra Hatalu na neverejnom zasadnutí

konanom 27. júla 2010 v Bratislave v trestnej veci proti obvinenému S. L. a spol.,

pre spolupáchateľstvo zločinu vydierania podľa § 20 k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

a iné, o návrhu obvineného S. L. na odňatie a prikázanie veci takto

  r o z h o d o l :

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obvineného S. L. vedená na Krajskom súde

v Prešove pod sp. zn. 3 Tos 16/2010 sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Na Krajskom súde v Prešove sa pod sp. zn. 3 Tos 16/2010 vedie konanie o sťažnosti

obvineného S. L. proti uzneseniu Okresného súdu Poprad z 29. apríla 2010, sp. zn.

2T 103/2008, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu.

Uvedená trestná vec bola po predložení Krajskému súdu v Prešove 24. mája 2010

pomocou technických prostriedkov pridelená pod sp. zn. 3 Tos 16/2010 na vybavenie

do senátu 3 Tos, ktorý rozhoduje v zložení JUDr. A. L. (predseda senátu), JUDr. E. D.

a JUDr. E. R. (členovia senátu).

Obvinený S. L. vlastným písomným podaním doručením 29. marca 2010 Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky žiadal, aby o jeho veci rozhodoval iný kraj ako východoslovenský,

keďže má za to, že Krajský súd v Prešove je voči jeho osobe zaujatý. Poukázal na to,

že uvedený krajský súd (predseda senátu JUDr. A. L.) už v minulosti rozhodoval v trestnej

veci, v ktorej on vystupoval ako poškodený - udal npor. Š., ktorý ho mal zbiť a je presvedčený

o tom, že JUDr. A. L. sa mu chce teraz za to pomstiť (č. l. 519).

Predmetné písomné podanie bolo 25. mája 2010 odstúpené Krajskému súdu v Prešove

na rozhodnutie o námietke zaujatosti voči sudcovi JUDr. A. L.  

Krajský súd v Prešove uznesením z 26. mája 2010, sp. zn. 3 Tos 16/2010, podľa § 32

ods. 3 Tr. por. rozhodol o tom, že predseda senátu JUDr. A. L. nie je vylúčený z vykonávania

úkonov v prejednávanej trestnej veci obvineného S. L., vedenej na tomto krajskom súde

pod sp. zn. 3 Tos 16/2010 (č. l. 517 - 518).  

Dňa 19. júla 2010 bol predložený príslušný spisový materiál Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky na rozhodnutie o vyššie uvedenom návrhu obvineného na odňatie

a prikázanie veci, ktorého súčasťou sú aj písomné vyjadrenia sudcov dotknutého krajského

súdu k ich (potenciálnej) zaujatosti v danej veci (č. l. 541 546). Z vyjadrení sudcov pritom

vyplýva, že tí obvineného nepoznajú, nemajú žiadny pomer k veci, a preto sa necítia byť

zaujatí.  

Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu

toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom

najbližšie spoločne nadriadený (§ 23 ods. 1 Tr. por.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským

súdom Slovenskej republiky preskúmal podaný návrh ako aj príslušný spisový materiál

a dospel k záveru, že nie je daný dôvod na odňatie predmetnej trestnej veci Krajskému súdu

v Prešove a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.

Súdna prax za dôležité dôvody v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por. považuje

také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia celkove lepšie uplatniť základné zásady

trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom toho istého druhu a stupňa, než súdom

miestne príslušným. Takýmito dôvodmi sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú

náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné

pôsobenie konania a čo najrýchlejšie avšak zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie

veci. Za dôležité dôvody v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba podľa ustálenej

súdnej praxe považovať aj zistenie takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu

opodstatňovať vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon

vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu.

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie

veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti

a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných

ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza

Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím Ústavy Slovenskej republiky s účinnosťou

od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,

podľa ktorého -nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu

ustanoví zákon“.

Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec

odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené tak

závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu

neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi.

V danom prípade však takéto dôvody obvinený vo svojom návrhu na odňatie

a prikázanie veci neuviedol a nevyplývajú ani z obsahu trestného spisu.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti

pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka,

k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu

činnému v tomto konaní.

Podľa § 31 ods. 2 Tr. por. sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník a súdny tajomník je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol

v prejednávanej veci činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca,

splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný

zástupca poškodených.  

Podľa § 31 ods. 3 Tr. por. z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia podľa odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa,

a naopak. Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil

na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa. Z rozhodovania o sťažnosti

na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal alebo dal

naň súhlas alebo pokyn.

Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon taxatívne vymenúva dôvody

vzniku pochybnosti o nezaujatosti tohto – ktorého orgánu a pre ktoré v prípade

ich preukázania je taký orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Medzi tieto

nepatria výhrady smerujúce k spôsobu rozhodovania sudcu.

Z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. možno pritom rozhodnúť len o vylúčení

sudcu ako konkrétnej osoby, resp. o vylúčení sudcov ako konkrétnych osôb.

Je potrebné tiež uviesť, že krajský súd vykonáva súdnictvo prostredníctvom

kolegiálnych orgánov – senátov a na rozhodovaní v konkrétnych trestných veciach sa môžu

podieľať len sudcovia zaradení v určitom senáte na základe pravidiel určených rozvrhom

práce príslušného súdu na príslušný kalendárny rok. Po dôjdení veci na súd sa vec prideľuje

na rozhodovanie náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových

prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky do jednotlivých

senátov, pričom títo sudcovia sa stávajú zákonnými sudcami na prerokovanie veci v zmysle

čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V danom prípade sa zákonnými sudcami

na rozhodovanie o sťažnosti v trestnej veci obvineného S. L. stali JUDr. A. L.

(predseda senátu), JUDr. E. D. a JUDr. E. R. (členovia senátu). V tejto súvislosti treba

zároveň dodať to, že námietky zaujatosti možno vznášať len proti tým sudcom, ktorí

sa na prejednávaní a rozhodovaní veci skutočne podieľajú a nie proti neurčitým osobám,

napr. všetkým sudcom súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené a tiež s poukazom na už skôr spomenuté uznesenie

Krajského súdu v Prešove z 26. mája 2010, sp. zn. 3 Tos 16/2010, ktorým bolo rozhodnuté

o tom, že predseda senátu JUDr. A. L. nie je vylúčený z vykonávania úkonov

v prejednávanej trestnej veci obvineného S. L., možno konštatovať, že v danej veci nebol

zatiaľ vylúčený ani jeden zo zákonných sudcov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu

zhromaždeného v doterajšom konaní teda dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné

podmienky na tzv. delegovanie veci inému súdu toho istého druhu a stupňa v zmysle

ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por., nakoľko nie je daný žiadny dôležitý dôvod predpokladaný

týmto zákonným ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné

a zákonné prejednanie uvedenej trestnej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 27. júla 2010  

  JUDr. Štefan M i ch á l i k, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová