6 Ndt 11/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Petra Hatalu na neverejnom zasadnutí
konanom 27. júla 2010 v Bratislave v trestnej veci proti obvinenému S. L. a spol.,
pre spolupáchateľstvo zločinu vydierania podľa § 20 k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
a iné, o návrhu obvineného S. L. na odňatie a prikázanie veci takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obvineného S. L. vedená na Krajskom súde
v Prešove pod sp. zn. 3 Tos 16/2010 sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Na Krajskom súde v Prešove sa pod sp. zn. 3 Tos 16/2010 vedie konanie o sťažnosti
obvineného S. L. proti uzneseniu Okresného súdu Poprad z 29. apríla 2010, sp. zn.
2T 103/2008, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu.
Uvedená trestná vec bola po predložení Krajskému súdu v Prešove 24. mája 2010
pomocou technických prostriedkov pridelená pod sp. zn. 3 Tos 16/2010 na vybavenie
do senátu 3 Tos, ktorý rozhoduje v zložení JUDr. A. L. (predseda senátu), JUDr. E. D.
a JUDr. E. R. (členovia senátu).
Obvinený S. L. vlastným písomným podaním doručením 29. marca 2010 Najvyššiemu
súdu Slovenskej republiky žiadal, aby o jeho veci rozhodoval iný kraj ako východoslovenský,
keďže má za to, že Krajský súd v Prešove je voči jeho osobe zaujatý. Poukázal na to,
že uvedený krajský súd (predseda senátu JUDr. A. L.) už v minulosti rozhodoval v trestnej
veci, v ktorej on vystupoval ako poškodený - udal npor. Š., ktorý ho mal zbiť a je presvedčený
o tom, že JUDr. A. L. sa mu chce teraz za to pomstiť (č. l. 519).
Predmetné písomné podanie bolo 25. mája 2010 odstúpené Krajskému súdu v Prešove
na rozhodnutie o námietke zaujatosti voči sudcovi JUDr. A. L.
Krajský súd v Prešove uznesením z 26. mája 2010, sp. zn. 3 Tos 16/2010, podľa § 32
ods. 3 Tr. por. rozhodol o tom, že predseda senátu JUDr. A. L. nie je vylúčený z vykonávania
úkonov v prejednávanej trestnej veci obvineného S. L., vedenej na tomto krajskom súde
pod sp. zn. 3 Tos 16/2010 (č. l. 517 - 518).
Dňa 19. júla 2010 bol predložený príslušný spisový materiál Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky na rozhodnutie o vyššie uvedenom návrhu obvineného na odňatie
a prikázanie veci, ktorého súčasťou sú aj písomné vyjadrenia sudcov dotknutého krajského
súdu k ich (potenciálnej) zaujatosti v danej veci (č. l. 541 – 546). Z vyjadrení sudcov pritom
vyplýva, že tí obvineného nepoznajú, nemajú žiadny pomer k veci, a preto sa necítia byť
zaujatí.
Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu
toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom
najbližšie spoločne nadriadený (§ 23 ods. 1 Tr. por.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským
súdom Slovenskej republiky preskúmal podaný návrh ako aj príslušný spisový materiál
a dospel k záveru, že nie je daný dôvod na odňatie predmetnej trestnej veci Krajskému súdu
v Prešove a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.
Súdna prax za dôležité dôvody v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por. považuje
také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia celkove lepšie uplatniť základné zásady
trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom toho istého druhu a stupňa, než súdom
miestne príslušným. Takýmito dôvodmi sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú
náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné
pôsobenie konania a čo najrýchlejšie avšak zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie
veci. Za dôležité dôvody v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba podľa ustálenej
súdnej praxe považovať aj zistenie takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu
opodstatňovať vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon
vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu.
Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie
veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti
a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných
ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza
Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím Ústavy Slovenskej republiky s účinnosťou
od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého - „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu
ustanoví zákon“.
Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec
odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené tak
závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu
neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi.
V danom prípade však takéto dôvody obvinený vo svojom návrhu na odňatie
a prikázanie veci neuviedol a nevyplývajú ani z obsahu trestného spisu.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti
pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka,
k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu
činnému v tomto konaní.
Podľa § 31 ods. 2 Tr. por. sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník a súdny tajomník je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol
v prejednávanej veci činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca,
splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný
zástupca poškodených.
Podľa § 31 ods. 3 Tr. por. z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia podľa odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa,
a naopak. Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil
na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa. Z rozhodovania o sťažnosti
na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal alebo dal
naň súhlas alebo pokyn.
Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon taxatívne vymenúva dôvody
vzniku pochybnosti o nezaujatosti tohto – ktorého orgánu a pre ktoré v prípade
ich preukázania je taký orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Medzi tieto
nepatria výhrady smerujúce k spôsobu rozhodovania sudcu.
Z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. možno pritom rozhodnúť len o vylúčení
sudcu ako konkrétnej osoby, resp. o vylúčení sudcov ako konkrétnych osôb.
Je potrebné tiež uviesť, že krajský súd vykonáva súdnictvo prostredníctvom
kolegiálnych orgánov – senátov a na rozhodovaní v konkrétnych trestných veciach sa môžu
podieľať len sudcovia zaradení v určitom senáte na základe pravidiel určených rozvrhom
práce príslušného súdu na príslušný kalendárny rok. Po dôjdení veci na súd sa vec prideľuje
na rozhodovanie náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky do jednotlivých
senátov, pričom títo sudcovia sa stávajú zákonnými sudcami na prerokovanie veci v zmysle
čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V danom prípade sa zákonnými sudcami
na rozhodovanie o sťažnosti v trestnej veci obvineného S. L. stali JUDr. A. L.
(predseda senátu), JUDr. E. D. a JUDr. E. R. (členovia senátu). V tejto súvislosti treba
zároveň dodať to, že námietky zaujatosti možno vznášať len proti tým sudcom, ktorí
sa na prejednávaní a rozhodovaní veci skutočne podieľajú a nie proti neurčitým osobám,
napr. všetkým sudcom súdu.
Vzhľadom na vyššie uvedené a tiež s poukazom na už skôr spomenuté uznesenie
Krajského súdu v Prešove z 26. mája 2010, sp. zn. 3 Tos 16/2010, ktorým bolo rozhodnuté
o tom, že predseda senátu JUDr. A. L. nie je vylúčený z vykonávania úkonov
v prejednávanej trestnej veci obvineného S. L., možno konštatovať, že v danej veci nebol
zatiaľ vylúčený ani jeden zo zákonných sudcov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu
zhromaždeného v doterajšom konaní teda dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné
podmienky na tzv. delegovanie veci inému súdu toho istého druhu a stupňa v zmysle
ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por., nakoľko nie je daný žiadny dôležitý dôvod predpokladaný
týmto zákonným ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné
a zákonné prejednanie uvedenej trestnej veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 27. júla 2010
JUDr. Štefan M i ch á l i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová