6Nds/7/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: SPS Slávik, spol. s r.o. so sídlom P. Blahu 7A, Nové Zámky, IČO: 36 546 640, právne zastúpený Mgr. Róbertom Bánosom, advokátom a konateľom Advokátskej kancelárie BÁNOS s.r.o. so sídlom Mierové námestie 2, Galanta, proti odporcovi: 1/ Inšpektorát práce Nitra, Jelenecká 49, Nitra, IČO: 00 398 551, 2/ Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, IČO: 00 166 405, v konaní o nariadení predbežného opatrenia, o nesúhlase Krajského súdu v Nitre s postúpením veci, takto

rozhodol:

Nesúhlas Krajského súdu v Nitre s postúpením veci j e d ô v o d n ý.

Odôvodnenie

Návrhom podaným na Okresný súd Nitra dňa 10.07.2015 sa navrhovateľ domáhal vydania predbežného opatrenia, nakoľko odporca v 1. rade vydal rozhodnutie, predmetom ktorého bolo uloženie poriadkovej pokuty vo výške 6.000,- Eur a zároveň bol navrhovateľ zaradený do informačného systému ochrany práce ako osoby, ktorá porušila zákaz nelegálneho zamestnávania a do zoznamu fyzických a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania odporcom v 2. rade.

Okresný súd v Nitre uznesením z 18.09.2015 č. k. 25C/392/2015-39 vec podľa § 250d ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) postúpil Krajskému súdu v Nitre, keď dospel k záveru, že v danej veci ide o rozhodovanie o nariadení resp. zamietnutí predbežného opatrenia, ktoré sa opiera o správne rozhodnutie vydané správnym orgánom.

Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 104a ods. 3 OSP s postúpením veci nesúhlasil a podaním zo dňa 27.11.2015 spis predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie s tým, že má za to, že krajský súd nie je vecne príslušný vo veci konať a rozhodnúť. Uviedol, že navrhovateľ nepredložil žiadne právoplatné rozhodnutie odporcu v 1. a 2. rade, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho preskúmania v konaní podľa piatej časti, druhej hlavy OSP, pričom v takomto konaní sa nemožno domáhať nariadenia predbežného opatrenia. Na uvedenú skutočnosť poukázal už vo svojom podaní zo dňa 27.08.2015, ktorým vec vrátil Okresnému súdu v Nitre z dôvodu, že vec nepostúpil súdu uznesením, ako to vyžaduje ust. § 250d ods. 2 OSP.

Nakoľko Okresný súd Nitra ako súd, na ktorý sa obrátil navrhovateľ s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, nevyzval navrhovateľa zastúpeného právnym zástupcom na oznámenie, akého konania a podľa ktorej časti piatej hlavy OSP sa vlastne domáha, je potrebné vychádzať z navrhovateľom navrhovaného obsahu petitu jeho podania, ktorým sa formálne domáha „nariadenia predbežného opatrenia“.

Zo samotného petitu podania navrhovateľa však vyplýva, že tento sa domáhal toho, aby súd nariadil odporcovi v 1. rade vyradiť navrhovateľa z informačného systému ochrany práce ako osobu, ktorá porušila zákaz nelegálneho zamestnávania a odporcovi v 2. rade, aby súd nariadil vyradiť navrhovateľa zo zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania uvedeného na www.safework.gov.sk <., a to do právoplatnosti rozhodnutia v správnom konaní o uložení pokuty vedenom u odporcu v 1. rade pod č. 58/15/práv., INPR_OPS/ROZ/2015/229.

Krajský súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.06.2013 v konaní pod. sp. zn. 5Sžnč/1/2013, ktorým najvyšší súd zamietol návrh, v ktorom sa účastník konania na strane navrhovateľa domáhal toho, aby súd uložil odporcom (1/ Národný inšpektorát práce, 2/) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny) povinnosť „vymazať navrhovateľku zo zoznamu fyzických a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia“, a to podľa ust. § 250t ods. 4 veta štvrtá) OSP ako neprípustný.

S poukazom na podobnosť až totožnosť časti obsahu podania navrhovateľa v predmetnej veci s petitom podania vo veci vedenej na najvyššom súde v konaní pod sp. zn. 5Sžnč/1/2013 krajský súd mal za to, že na konanie o podaní navrhovateľa, resp. aspoň na konanie v určitej časti (proti odporcovi v 2. rade a vyradenia navrhovateľa zo zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania) by mal byť vecne príslušný Najvyšší súd, nakoľko by sa mohlo minimálne v časti (a proti odporcovi v 2. rade) jednať o konanie podľa piatej hlavy (konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy) piatej časti OSP.

Záverom krajský súd poukázal na to, že Okresný súd Nitra si dostatočne neujasnil obsah petitu podania navrhovateľa a i vzhľadom na označenie účastníka konania v 2. rade nemal vec bez ďalšieho postúpiť tunajšiemu súdu. Bol toho názoru, že predmetná vec bola Okresným súdom v Nitre nesprávne, resp. predčasne postúpená a na konanie v predmetnej veci by aspoň v časti proti odporcovi v 2. rade mal byť príslušný Najvyšší súd SR.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodovanie o vecnej príslušnosti (§ 246c veta prvá OSP a § 104a ods. 3 OSP) po prejedaní veci dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Nitre s postúpením veci je dôvodný.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 veta prvá OSP).

Súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u (§ 244 ods. 4 OSP).

Súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Vo volebných veciach a vo veciach registráciepolitických strán a politických hnutí konajú a rozhodujú súdy podľa ustanovení tejto časti v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi (§ 244 ods. 5 OSP).

Konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia (§ 11 ods. 1 OSP).

V správnom súdnictve na preskúmavanie rozhodnutí a postupu sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak (§ 246 ods. 1 OSP).

Podľa obsahu podaní navrhovateľa je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha vydania predbežného opatrenia, nakoľko odporca v 1. rade vydal rozhodnutie, predmetom ktorého bolo uloženie poriadkovej pokuty vo výške 6.000,- Eur a zároveň bol navrhovateľ zaradený do informačného systému ochrany práce ako osoby, ktorá porušila zákaz nelegálneho zamestnávania a do zoznamu fyzických a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania odporcom v 2. rade.

Nakoľko Okresný súd Nitra ako súd, na ktorý sa obrátil navrhovateľ s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nevyzval navrhovateľa zastúpeného právnym zástupcom na oznámenie, akého konania a podľa ktorej časti piatej hlavy OSP sa vlastne domáha, je potrebné vychádzať z navrhovateľom navrhovaného obsahu petitu jeho podania, ktorým sa formálne domáha „nariadenia predbežného opatrenia“.

Zo samotného petitu podania navrhovateľa však vyplýva, že tento sa domáha toho, aby súd nariadil odporcovi v 1. rade vyradiť navrhovateľa z informačného systému ochrany práce ako osobu, ktorá porušila zákaz nelegálneho zamestnávania a odporcovi v 2. rade, aby súd nariadil vyradiť navrhovateľa zo zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania uvedeného na www.safework.gov.sk <., a to do právoplatnosti rozhodnutia v správnom konaní o uložení pokuty vedenom u odporcu v 1. rade pod č. 58/15/práv., INPR_OPS/ROZ/2015/229.

Treba prisvedčiť nesúhlasu Krajského súdu v Nitre s postúpením veci v tom, že žalobca nežiada súd o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, pričom v prejednávanej veci žalovaný žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo v súčasnosti možno preskúmať súdom na základe žaloby (§ 247 a nasl. OSP) alebo opravného prostriedku (§ 250l a nasl. OSP), nevydal. K tomu možno dodať, že žalobca sa nedomáha ani ochrany proti nečinnosti správneho orgánu (§ 244 ods. 4 OSP a § 250t OSP) ani ochrany proti nezákonnému zásahu správneho orgánu (§ 244 ods. 5 OSP a § 250v OSP).

Súd v správnom súdnictve nemôže rozhodnúť o nariadení predbežného opatrenia.

Nakoľko niekedy je obťažné rozlíšiť, či vec patrí do všeobecného súdnictva alebo do správneho súdnictva, predovšetkým okresný súd, ak podanie účastníka nie je celkom jasné, musí v súlade s ustanovením § 43 OSP vždy odstrániť vady tohto podania tak, aby bolo zrejmé nad akúkoľvek pochybnosť, čo je predmetom konania (sporu). Len ak vec nesporne spadá pod správne súdnictvo, treba ju bezodkladne uznesením postúpiť súdu vecne a miestne príslušnému v správnom súdnictve.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svojej už rozsiahlej judikatúre viackrát vyjadril k otázkam náležitostí žalobného návrhu (petitu) a okrem iného uviedol, že petit žalobného návrhu vytyčuje nielen rámec konania pred súdom, t.j. vymedzuje práva a im zodpovedajúce povinnosti, o ktorých má byť rozhodnuté, ale súčasne podmieňuje aj spôsob, ako o nich má byť rozhodnuté.

Požiadavku, aby zo žaloby bolo známe, čoho sa žalobca domáha, nemožno vykladať tak, že by navrhovateľ (žalobca) bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Navrhovateľ si túto svoju povinnosť splní už tým, že v návrhu (žalobe) presne a jednoznačne označí povinnosť, ktorá má byť odporcovi (žalovanému) uložená rozhodnutím súdu. Pritom žalobu nemožno považovať za neurčitú, ak žalobnému návrhu alebo jeho časti nebude môcť byť vyhovené preto, že nie je v súlade s hmotným právom alebo ak jednotlivé časti petitu nemôžu popri sebe obstáť, pretože sa vylučujú a pod. V konaní podľa druhej hlavy a tretej hlavy piatej časti OSP musí žaloba obsahovať konečný návrh výroku o zrušení napadnutého správneho rozhodnutia a vrátení veci žalovanému správnemu orgánu.

Súd, na ktorý bol návrh (žaloba) podaný, samozrejme predovšetkým tiež skúma, či vec spadá do právomoci všeobecného súdu alebo či nemá v nej rozhodnúť iný orgán (§ 103 a § 104 ods. 1 OSP).

Okresný súd preto o postúpení veci rozhodol predčasne bez toho, aby bolo zrejmé nad akúkoľvek pochybnosť, čo je predmetom sporu a do právomoci akého súdu daná vec patrí resp. či vôbec patrí do právomoci súdu.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Nitre s postúpením veci je dôvodný.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.