6Nds/6/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: W. X., bytom L., zastúpeného JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Ul. 1. mája 113/19, proti žalovanému: Poľovnícke združenie Ľupčianka, Partizánska Ľupča, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Výboru Poľovníckeho združenia Ľupčianka zo dňa 26. júna 2015, označeného ako „Stanovisko k listu zo 17.05.2015", konajúc o nesúhlase Krajského súdu v Žiline s postúpením veci, takto

rozhodol:

Nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci n i e j e dôvodný.

Odôvodnenie

Návrhom doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 5. novembra 2015, Krajský súd v Žiline vyslovil nesúhlas s postúpením veci v zmysle uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8S/1/2015-32 zo 7. septembra 2015 a predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky podľa § 105 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Krajský súd v Žiline svoj nesúhlas s postúpením veci odôvodnil nasledovne. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal preskúmania podania žalovaného z 26. júna 2015 označeného ako „Stanovisko k listu zo dňa 17. mája 2015“ a súčasne v petite žiadal toto stanovisko ako rozhodnutie Výboru poľovníckeho združenia Ľupčianka zo dňa 26. júna 2015 zrušiť. Okresný súd Liptovský Mikuláš postúpil vec krajskému súdu, nakoľko mal za to, že sa jedná o preskúmanie rozhodnutia a postupu orgánu záujmovej samosprávy žalovaného, ktorým bol žalobca ukrátený na svojich právach, ktoré je predmetom súdneho prieskumu podľa piatej časti O.s.p. Poukázal na zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 274/2009 Z.z.“ alebo „zákon o poľovíctve“), pred ktorého prijatím bolo poľovnícke združenie občianskym združením v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. a v § 15 ods. 1 bola daná možnosť súdnej ochrany člena združenia požiadaním okresného súdu o preskúmanie nezákonného a stanovám odporujúceho rozhodnutia orgánu - združenia, čím bola upravená možnosť súdnej preskúmateľnosti rozhodnutia okresným súdom. Okresný súd konštatoval, že po prijatí zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) zákon o združovaní občanov nevzťahuje na výkon práva poľovníctva a vzmysle § 80 ods. 9 zákona o poľovníctve občianske združenie registrované na výkon práva poľovníctva podľa osobitného predpisu (zák. č. 83/1990 Zb.) je poľovníckou organizáciou podľa zákona o poľovníctve. Následne podľa § 1 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov účinného od 1. septembra 2009 sa tento zákon nevzťahuje na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva. Okresný súd vzhľadom na to, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané už v čase účinnosti zákona č. 274/2009 Z.z. skonštatoval, že nie je vecne príslušný na prejednanie podaného návrhu a preto podľa § 250d ods. 2 O.s.p. vec postúpil na konanie vecne príslušnému krajskému súdu. Krajský súd s poukazom na ustanovenia § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., ktoré citoval, mal za to, že z uvedenej právnej normy vyplýva, že predpokladom preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy je, aby išlo o rozhodnutie zakladajúce, meniace alebo zrušujúce práva, či povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Krajský súd poukázal na to, že z ustanovení zákona č. 274/2009 Z.z. vyplýva, že poľovnícke združenie je poľovníckou organizáciou založenou podľa tohto zákona, ktorá je neziskovou organizáciou, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva; poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky (§ 32). Podľa ustanovenia § 80 ods. 9 zákona č. 247/2009 Z.z. občianske združenie registrované na výkon práva poľovníctva podľa osobitného predpisu je poľovníckou organizáciou podľa tohto zákona. Podľa zákona č. 274/2009 Z.z. sa poľovnícke združenie považuje za orgán záujmovej samosprávy na úseku správy poľovníctva a v prípade disciplinárnych konaní členov poľovníckeho združenia je povinný tento orgán záujmovej samosprávy - poľovnícke združenie postupovať aj podľa ustanovení Správneho poriadku a tieto ich rozhodnutia podliehajú súdnemu prieskumu. Krajský súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie Výboru Poľovníckeho združenia Ľupčianka takýmto disciplinárnym alebo kárnym rozhodnutím nie je. Napriek tomu, že ho vydal orgán záujmovej samosprávy, ktorým Poľovnícke združenie Ľupčianka jednoznačne je a zasahuje, resp. má tendenciu zasahovať do práv a právom chráneným záujmov žalobcu, týka sa však len vnútorných pomerov medzi žalovaným a žalobcom ako členom združenia. Podľa názoru krajského súdu, nemôže byť predmetom preskúmania v správnom súdnictve, podľa piatej časti O.s.p., ale môže byť predmetom prieskumu len v civilnom konaní, lebo takéto „rozhodnutie“ nevydal správny orgán, ktorým výbor žalovaného, ktorý rozhodoval v posudzovanej veci, nie je. Krajský súd poukazoval, že ani z ustanovení zákona č. 274/2009 Z.z., ktoré upravujú v § 72-75 kompetencie orgánov, ktoré vykonávajú štátny dozor v poľovníctve, nevyplýva kompetencia orgánov verejnej správy vykonávať dozor aj vo veciach konania orgánov žalovaného, ktorý rozhoduje o nevydaní povolenky na lov zveri členom poľovníckeho združenia. Postup, ktorý realizoval výbor žalovaného v napadnutom rozhodnutí (v liste z 26. júna 2015) voči svojmu členovi - žalobcovi, nespadá pod kompetenciu štátnej správy na úseku poľovníctva a ani pod štátny dozor v poľovníctve. Uvedená vec sa týka výlučne fungovania žalovaného ako záujmovej organizácie a podľa názoru krajského súdu sa jedná o vzťahy výlučne medzi touto záujmovou organizáciou a jej jednotlivými členmi. Vydanie, resp. nevydanie povolenky na lov zveri je vecou postupu žalovaného vo vzťahu ku konkrétnemu členovi a takýto postup a rozhodovanie organizačnej zložky žalovaného - výboru poľovníckeho združenia, nenapĺňa atribúty postupu a rozhodovania správneho orgánu vo vzťahu k žalobcovi. Krajský súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky súdneho prieskumu podľa piatej časti O.s.p., napadnuté rozhodnutie žalovaného síce vydal orgán záujmovej samosprávy, čím poľovnícke združenie je, avšak nebolo naplnené ustanovenie § 244 ods. 2 druhá časť vety O.s.p., nakoľko sa nejedná o rozhodnutie vydané správnym orgánom.

Podľa § 105 ods. 3 O.s.p. ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, alebo účastník postúpenie namieta do 15 dní od doručenia upovedomenia o postúpení, predloží vec na rozhodnutie svojmu nadriadenému súdu; jeho rozhodnutím je viazaný aj súd, ktorému má byť vec podľa rozhodnutia nadriadeného súdu postúpená.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodovanie o vecnej príslušnosti (§ 246c ods.1 veta prvá O.s.p. a § 105 ods. 3 O.s.p.) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci nie je dôvodný.

Podľa ust. § 11 ods. 1 O.s.p. konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

Podľa ust. § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 104a ods. 1 O.s.p. súd skúma vecnú príslušnosť prv, než začne konať o veci samej.

Podľa ust. § 250d ods. 2 O.s.p. ak predseda senátu zistí, že súd nie je vecne alebo miestne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu.

Podľa § 104a ods. 3 O.s.p. ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením nesúhlasí, predloží vec bez rozhodnutia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú súdy nižšieho stupňa viazané.

Podľa § 246 ods. 1 O.s.p. na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak. Z podkladov spisu je zrejmé, že žalobca listom zo dňa 17. mája 2015 vyzval žalovaného, aby mu bolo vydané povolenie na lov srnčej zveri. Žalovaný na výzvu žalobcu zo dňa 17. mája 2015 reagoval podaním z 26. júna 2015, v ktorom uviedol, že tvrdenie žalobcu o porušení jeho práv člena poľovníckeho združenia „pre nevydanie povolenky na srnca“ sa nezakladá na pravde, pretože proti žalobcovi prebieha disciplinárne konanie. Konanie žalobcu pri výkone práva poľovníctva je dokladované za posledné mesiace a napĺňa skutky, o ktorých výbor poľovníckeho združenia už rozhodoval a bude rozhodovať, a to na základe uznesenia Výročnej členskej schôdze poľovníckeho združenia.

Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Výboru Poľovníckeho združenia Ľupčianka zo dňa 26. júna 2015 označeného ako „Stanovisko k listu zo dňa 17. mája 2015“.

Podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa ust. § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia apostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy, piatej časti O.s.p. § 247 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 32 ods. 1, 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá a) je neziskovou organizáciou, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, b) má sídlo na území Slovenskej republiky, c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky.

Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov občania majú právo slobodne sa združovať.

Na výkon tohto práva nie je potrebné povolenie štátneho orgánu. Tento zákon sa nevzťahuje na združovanie občanov a) v politických stranách a politických hnutiach, b) na zárobkovú činnosť alebo na zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní, c) v cirkvách a náboženských spoločnostiach, d) na výkon práva poľovníctva.

Z citovanej právnej úpravy ustanovenej v § 32 ods. 1, 2 zákona č. 274/2009 Z.z. vyplýva, že zákonodarca považuje za poľovnícku organizáciu právnickú osobu zriadenú podľa zákona č. 247/2009 Z.z., ktorá je neziskovou organizáciou, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, má sídlo na území Slovenskej republiky, je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to dňom účinnosti tohto zákona.

Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, že žalobca sa výslovne domáha preskúmania a zároveň zrušenia rozhodnutia žalovaného postupom súdu podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

V zmysle § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy mimo iného zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov záujmovej samosprávy. V správnom práve sa druhy verejnej správy členia na štátnu správu, samosprávu a ostatnú verejnú správu. Takto sa delí verejná správa podľa charakteru nositeľa verejnej moci. Z tohto členenia sa samosprávou chápe časť verejnej správy vykonávaná subjektmi odlišnými od štátu, ktoré svoju subjektivitu odvodzujú od štátu a súčasne sú štátom aprobované. Týmito subjektmi sú verejnoprávne korporácie. Predmetom samosprávy je správa v časti vecí verejných v územnom celku alebo správa v časti verejných vecí spojená s výkonom určitého špecifického znaku. Keďže výkon práva poľovníctva je regulovaný samostatným zákonom je potrebné ho považovať v zákonom stanovenom rozsahu za samosprávu, ktorá sa vykonáva na záujmovom princípe verejnoprávnou korporáciou, ktorej typickým príkladom sú stavovské komory. Na základe uvedeného je daná jednoznačne právomoc súdu na preskúmanie rozhodnutia poľovníckeho združenia podľa piatej časti O.s.p.

Zo zákonnej úpravy zákona č. 274/2009 Z.z. nevyplýva vôľa zákonodarcu, ktorou by ustanovoval právomoc okresného súdu na preskúmanie rozhodnutí vydaných na úseku poľovníctva, a preto na preskúmanie týchto rozhodnutí sú vecne príslušné krajské súdy v zmysle § 246 ods.1 O.s.p. Vecnú príslušnosť súdu v danom prípade nie je možné posudzovať v zmysle § 15 zákona č. 83/1990 Zb., pretože účinnosťou zákona č. 274/2009 Z.z. dňom 1. september 2009 sa zmenila práva úprava ustanovená v § 1 ods. 3 písm. d/ zákona č. 83/1990 Zb., podľa ktorej tento zákon sa nevzťahuje na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci Okresným súdom Liptovský Mikuláš za nedôvodný a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.