UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, zastúpenej Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK & ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, zastúpenej Mgr. Andrejom Gubom, LL.M., advokátom, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 2516/2016 zo dňa 18. augusta 2016, o návrhu žalobcu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11S/41/2017, takto
rozhodol:
Vec vedená na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11S/41/2017 sa prikazuje Krajskému súdu v Bratislave.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5S/212/2016-87 zo dňa 7. februára 2017, právoplatným dňa 15. februára 2017, v súvislosti s účinnosťou nových procesných kódexov a s poukazom na § 97, § 10, § 13 ods. 1, § 18 ods. 2 a § 18 ods. 5 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) postúpil vec na ďalšie konanie Krajskému súdu v Trenčíne s odôvodnením, že Krajský súd v Bratislave nie je miestne príslušným na konanie v predmetnej veci, pretože v prvom stupni rozhodovala Regionálna veterinárna a potravinová správa Trenčín (§ 13 ods. 1 SSP).
2. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd, ktorému bola vec postúpená, predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky podľa § 85 ods. 4 SSP z dôvodu návrhu žalobcu na prikázanie veci Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu vhodnosti. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že na Krajskom súde v Bratislave prebiehajú ďalšie konania pod sp. zn. 5S/114/2016, sp. zn. 2S/152/2016 a sp. zn. 2S/164/2016, ktoré sú skutkovo aj právne obdobné s prejednávanou vecou. Uviedol, že sídla žalobcu aj žalovaného sú v Bratislave, podľa názoru žalobcu by došlo k zníženiu nákladov spojených so správnym súdnym konaním a zároveň by sa zabránilo tomu, aby v rovnakom type konaní s obdobným skutkovýma právnym stavom vznikli pri rozhodovaní neodôvodnené rozdiely, ktoré by boli zapríčinené tým, že by o veci rozhodol iný správny súd.
3. Žalovaný vo svojom podaní z 27. apríla 2017 vyjadril súhlas s prikázaním veci Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu hospodárnosti a účelnosti prejednania veci.
4. Podľa § 85 ods. 3 SSP, vec možno prikázať inému správnemu súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. Účastníci konania majú právo sa vyjadriť k tomu, ktorému správnemu súdu by mala byť vec z dôvodu vhodnosti prikázaná, a tiež k dôvodom prikázania.
5. Podľa § 85 ods. 4 veta druhá SSP, o prikázaní veci inému krajskému súdu rozhoduje najvyšší súd.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal (§ 85 ods. 4 SSP) návrh žalobcu na prikázanie veci Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/41/2017 Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu vhodnosti a dospel k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre prikázanie veci podľa vyššie citovaného ustanovenia § 85 ods. 3 SSP.
7. Predpokladom na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti podľa § 85 ods. 3 SSP je predovšetkým existencia okolností, ktoré umožňujú hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie veci. Pritom je potrebné mať na zreteli, že všeobecná miestna príslušnosť súdu, ktorý má vec prejednať, je zásadou základnou a prípadná delegácia inému súdu je len výnimkou z tejto zásady. Pri rozhodovaní súd musí postupovať nielen podľa ustanovenia § 85 ods. 3 SSP a dbať, aby pre takéto rozhodnutie boli splnené podmienky, ale musí tiež rešpektovať ústavné právo zakotvené v článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi a príslušnosť sudcu stanoví zákon.
8. Dôvody vhodnosti podľa § 85 ods. 3 SSP môžu byť rôzne v závislosti od predmetu preskúmania, postavenia strán sporu a iných okolnostiach. Pôjde však predovšetkým o skutočnosti, z ktorých je možné vyvodiť, že iným, než príslušným súdom, bude vec prejednaná rýchlejšie a hospodárnejšie. K prikázaniu veci inému, než príslušnému súdu by preto malo dochádzať len výnimočne a zo závažných dôvodov, keď dôvody odňatia veci príslušnému súdu a jej prikázanie súdu inému musia byť natoľko významné, aby dostatočne odôvodňovali prielom do citovaného ústavného princípu zákonného sudcu. Teda dôvodom na výnimku z tejto zásady na základe návrhu na delegáciu z dôvodu vhodnosti môžu byť len také okolnosti, ktoré celkom jednoznačne a zároveň v súlade so zákonom a ústavným právom na zákonného sudcu odôvodňujú vhodnosť prejednania veci iným, než príslušným súdom.
9. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu vzal Najvyšší súd Slovenskej republiky na zreteľ predovšetkým to, že sídlom oboch účastníkov konania je Bratislava, s prikázaním veci súhlasil aj žalovaný, ktorý využil svoje právo a vyjadril sa k predmetnému návrhu a tiež skutočnosť, že na Krajskom súde v Bratislave sú vedené ďalšie konania medzi tými istými účastníkmi konania v obdobnej veci.
10. Najvyšší súd považoval za nevyhnutné upriamiť pozornosť aj na skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave predtým, ako postúpil vec Krajskému súdu v Trenčíne vykonal v prejednávanej veci procesné úkony (výzva na vyjadrenie a predloženie spisov, uznesenie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe a pod.), čím taktiež nesporne došlo k založeniu miestnej príslušnosti.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a účel citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti konania je prikázanie veci Krajskému súdu v Bratislave dôvodné, preto najvyšší súd návrhu žalobcu na prikázanie veci vyhovel.
12. Podľa § 25 ods. 1 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
13. Podľa § 44 ods. 3 CSP na najvyššom súde koná a rozhoduje senát alebo veľký senát. 14. Podľa § 46 ods. 1 CSP senát sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov. 15. Zloženie senátu v tejto veci najvyšší súd odvodil z ustanovenia § 25 veta prvá SSP a § 44 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 46 ods. 1 CSP, v ktorých je upravené zloženie senátu najvyššieho súdu tak, že sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov. Zároveň vychádzal i z obsahu dôvodovej správy k SSP, z obsahu ktorej vyplýva, že v správnom súdnictve päťčlenný senát najvyššieho súdu rozhoduje podľa § 21 písmeno b) SSP vo veciach uvedených v § 11 písm. a) - f) SSP t.j. ako súd prvej inštancie. Rozhodovanie najvyššieho súdu o prikázaní veci inému krajskému súdu je upravené v § 85 ods. 4 SSP, čo znamená, že najvyšší súd tu nerozhoduje ako súd prvej a jedinej inštancie, preto najvyšší súd rozhoduje v trojčlennom senáte, ktorý je zložený z predsedu senátu a dvoch sudcov. 16. S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011) tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.