6Nds/15/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci   navrhovateľa: 1/ J. Š.,   t.č. P.,   2/ I. M., N., 3/ Slovenská republika, v zastúpení navrhovateľom v 1/ a 2/ rade proti odporcom: 1/ Národná rada Slovenskej republiky, Námestie   A. Dubčeka, Bratislava,   2/ Prezident SR, Kancelária prezidenta SR, P.O.BOX 128, Bratislava, 3/ Slovenská republika v zastúpení odporcami v 1/ a 2/ rade, o preskúmanie protiústavnosti postupu a uznesení NR SR, o nesúhlase Krajského súdu v Žiline s postúpením veci, vedenej   na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 25S/1/2011, takto

r o z h o d o l :

Nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci j e   d ô v o d n ý.

O d ô v o d n e n i e

Vychádzajúc z obsahu spisu má Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) za to, že navrhovateľ v 1/ rade podal dňa 14. decembra 2011 na Okresný súd Žilina návrh, ktorým sa domáhal preskúmania protiústavnosti postupu a uznesení NR SR. Uznesením č. k. 25S/1/2011-20 zo dňa 13. februára 2012 postúpil Okresný súd Žilina podľa § 250d ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) vec Krajskému súdu v Žiline ako súdu vecne príslušnému na konanie. Zároveň účastníkov nesprávne poučil, že proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné.  

Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „krajský súd“) s postúpením veci nesúhlasil a predložil spis podľa § 104a ods. 3 OSP Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky   na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením veci Okresným súdom Žilina a zároveň   na rozhodnutie o odvolaní proti napadnutému uzneseniu. Krajský súd v nesúhlase s postúpením veci uviedol, že z podaného návrhu má jednoznačne preukázané, že J. Š. prejavil vôľu podať návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý by mohol byť posúdený ako ústavná sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy SR s tým, že sa v žiadnom prípade nejedná o vec spadajúcu do správneho súdnictva. Zároveň mal za to, že nie je daná ani vecná príslušnosť krajského súdu v civilnom súdnictve ako prvostupňového súdu v zmysle § 9 OSP a teda nie je v žiadnom prípade daná ani jeho miestna príslušnosť dodajúc, že krajský súd nie je ani súdom príslušným na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu o postúpení veci, nakoľko tento kompetenčný spor medzi Okresným súdom Žilina a Krajským súdom v Žiline   je kompetentný rozhodnúť Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 104a OSP. Taktiež krajský súd poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Žilina sa nevysporiadal s tým, že J. Š. označil ako navrhovateľov I. M. a R. S., pričom R. S. sa po doručení uznesenia s výzvou   na odstránenie vád dištancoval od podaného návrhu namietajúc, že Okresný súd Žilina mal, vzhľadom na to, že návrh podal J. Š. bez doloženia plných mocí preveriť, či navrhovatelia v rade 2/ a 3/ skutočne prejavili vôľu podať predmetný návrh.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodovanie o vecnej príslušnosti (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 104a ods. 3 OSP) po prejednaní veci dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci je dôvodný.

Podľa § 41 ods. 2 OSP každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

Podľa § 43 ods. 1 vety prvej OSP sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.   V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

Najvyšší súd posúdiac obsah podania musí konštatovať, že doposiaľ nie je ustálené jednak čoho sa, pravdepodobne iba navrhovateľ v 1/ rade, domáha, nakoľko jeho podanie   je neperfektné a nebolo doposiaľ v súlade s ustanovením § 43 ods. 1 OSP doplnené   resp. opravené a jednak nie je v danom konaní ustálený okruh navrhovateľov. Navrhovateľ v 1/ rade označil za navrhovateľa v 2/ rade I. M., ktorý doposiaľ Okresnému súdu Žilina ani krajskému súdu nezaslal žiadne vyjadrenie k veci a za navrhovateľa v 3/ rade označil R. S., ktorý doručil dňa 20. marca 2012 Okresnému súdu Žilina vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nepoveril žiadnu osobu a teda ani J. Š., uvedeného ako navrhovateľa v 1/ rade napísaním a podaním predmetného návrhu a tento ani nepodpísal. Preto žiadal, poukazujúc aj   na ustanovenie § 103 a nasl. OSP, aby ho Okresný súd Žilina za účastníka konania nepovažoval. Z uvedeného dôvodu preto najvyšší súd už R. S. v záhlaví svojho uznesenia ako navrhovateľa v 3/ rade neuvádza.  

Najvyšší súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že zo žaloby resp. návrhu musí byť zrejmé, čoho sa žalobca (navrhovateľ) domáha, pričom musí zároveň pomenovať rozhodujúce skutočnosti a dôkazy, ktoré sú spôsobilé preukázať oprávnenosť jeho nároku na ochranu práva alebo oprávneného záujmu prostredníctvom súdu.

Podľa názoru najvyššieho súdu postúpenie veci Okresným súdom Žilina bolo predčasné, nakoľko doposiaľ nie je zrejmý jednak nárok, ktorému má byť prostredníctvom súdu poskytnutá ochrana a jednak nie je ustálený ani okruh účastníkov konania. Z uvedeného dôvodu bude potrebné, aby Okresný súd Žilina najskôr ustálil okruh účastníkov konania   na strane navrhovateľov a to prostredníctvom výzvy adresovanej navrhovateľovi v 2/ rade,   či skutočne prostredníctvom navrhovateľa v 1/ rade prejavil vôľu podať predmetný návrh, ak áno, je potrebné, aby doložil konajúcemu súdu plnomocenstvo na zastupovanie v konaní v prospech navrhovateľa v 1/ rade a následne Okresný súd Žilina vyzve či už iba navrhovateľa v 1/ rade alebo v prípade jeho kladného vyjadrenia aj navrhovateľa v 2/ rade   na odstránenie vád podania podľa § 43 ods. 1 OSP. Až na základe jasného, určitého   a zrozumiteľného návrhu na začatie konania, podloženého relevantnými skutočnosťami a dôkazmi bude možné posúdiť aj prípadnú vecnú príslušnosť.

  Vzhľadom na vyššie uvedené, s poukazom na obsah, v súčasnosti neperfektného podania treba konštatovať, že Okresný súd Žilina o postúpení veci Krajskému súdu v Žiline ako súdu vecne príslušnému rozhodol nesprávne.

Záverom najvyšší súd uvádza, že nakoľko sa vec vracia na konanie Okresnému súdu Žilina, o odvolaní navrhovateľa v 1/ rade rozhodovať nie je potrebné dodajúc, že odvolanie proti uzneseniu o postúpení veci vydaného v súlade s § 250d ods. 2 OSP nie je prípustné.

  Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci je dôvodný.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 12. júla 2012

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

  predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth