UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P., bytom F., t. č. ÚVTOS a ÚVV, Mierové námestie 1, priečinok 41, 019 17 Ilava, zastúpeného JUDr. Jozefom Sabóom, advokátom so sídlom Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 88, 949 03 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - opatrenia žalovaného sp. zn. 15/2016- KaNR z 24. augusta 2016, o nesúhlase Krajského súdu v Trenčíne s postúpením veci, takto
rozhodol:
Nesúhlas Krajského súdu v Trenčíne s postúpením veci je dôvodný.
Na konanie a rozhodovanie vo veci je vecne príslušný Krajský súd v Nitre.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 11S/94/2017-40 z 30. júna 2017, právoplatným dňa 27. septembra 2017, s poukazom na ust. § 10, § 13 ods. 1, 2 a 3 a § 18 ods. 2, 3 a 5 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) postúpil vec na ďalšie konanie Krajskému súdu v Trenčíne s odôvodnením, že tento je v prejednávanej veci miestne (aj vecne) príslušným z dôvodu, že v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu je miestne príslušný krajský súd, v obvode ktorého má žalobca adresu trvalého pobytu.
2. Podľa šetrenia súdu, má žalobca trvalý pobyt na adrese: F., okres F. teda v obvode Krajského súdu v Trenčíne, pričom sa toho času nachádza v Ústave ZVJS Kráľová.
3. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd, ktorému bola vec postúpená predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, pretože nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou. Svoj nesúhlas odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáha preskúmania opatrenia - listu žalovaného, ktorý bol reakciou na jeho odvolanie proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobode informácií“).
4. Ďalej uviedol, že v uvedenom liste žalovaný žalobcovi oznámil, že z obsahu jeho listu z 12. júla 2016 nie je zjavné, že by sa jednalo o žiadosť o sprístupnenie informácie a má za to, že takáto žiadosť nebola podaná, a preto o nej nebolo ani rozhodnuté. Súčasne žalovaný označil rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré dopadajú na osoby vo výkone trestu odňatia slobody. Z uvedeného je podľa jeho názoru zrejmé, že ak žalovaný v predmetnej právnej veci nerozhodoval o poskytnutí právnej pomoci žalobcovi, ale predmet konania sa týka poskytovania informácii podľa zákona o slobode informácií, kde Centrum právnej pomoci vystupuje ako subjekt povinný poskytnúť informácie, ktoré žiada oprávnená osoba, nejde o rozhodovanie podľa zákona č. 327/2005 Z.z.
5. Krajský súd v Trenčíne uzavrel, že ak v merite veci nejde o prieskum rozhodnutia žalovaného vydaného podľa zákona č. 327/2005 Z.z., teda o poskytnutie právnej pomoci, nie je pre určenie miestnej príslušnosti podstatná adresa trvalého pobytu žalobcu. Miestna príslušnosť má byť určovaná podľa § 13 ods. 1 SSP. V obvode Krajského súdu v Trenčíne nemá žalovaný (ktorý vydal napadnuté opatrenie a mal rozhodovať vo veci žiadosti podľa zákona o slobode informácií ako orgán prvého stupňa) svoje sídlo. Z tohto dôvodu bola vec postúpená krajskému súdu nesprávne. Konštatoval, že záver Krajského súdu v Nitre, že nie je miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie o veci, je preto nesprávny.
6. Podľa § 9 ods. 1 SSP, konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia.
7. Podľa § 13 ods. 1 SSP, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 13 ods. 3 SSP, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.
9. Podľa § 18 ods. 2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu.
10. Podľa § 18 ods. 3 SSP, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej alebo kauzálnej príslušnosti, po tom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou, dospel k záveru, že vec bola Krajskému súdu v Trenčíne postúpená nesprávne a na konanie a rozhodnutie je miestne príslušný Krajský súd v Nitre.
12. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že v predmetnej právnej veci sa žalobca v rámci doplnenia žiadosti o poskytnutie právnej pomoci domáhal v bode 3 poskytnutia informácie od žalovaného a to rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúce sa problematiky preskúmateľnosti rozhodnutí riaditeľa ústavu na výkon trestu.
13. Nakoľko žalovaný v lehote na vydanie rozhodnutia rozhodnutie nevydal, žalobca podal odvolanie proti tzv. fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnutia informácií na základe žiadosti z 12. júla 2016 pod bodom 3, na ktoré žalovaný reagoval vyjadrením sp. zn. 15/2016-KaNR z 24. augusta 2016. 14. Najvyšší súd pri rozhodovaní vychádzal z obsahu podaného doplnenia žiadosti o poskytnutie právnej pomoci z 12. júla 2016, keď v bode 3 žalobca žiadal o poskytnutie informácií, konkrétne rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, t. z. predmetom bodu 3 nebola žiadosť o poskytnutie právnejpomoci, ale žiadosť o poskytnutie informácie podľa príslušného zákona o slobode informácií.
15. Najvyšší súd sa stotožňuje s názorom Krajského súdu v Trenčíne, že ak žalovaný nerozhodoval v prejednávanej právnej veci o poskytnutí právnej pomoci žalobcovi, ale predmetom konania je poskytnutie informácii podľa zákona o slobode informácií, kde Centrum právnej pomoci vystupuje ako subjekt povinný poskytnúť informácie, ktoré od neho žiada oprávnená osoba, nejde o rozhodovanie podľa zákona č. 327/2005 Z. z.
16. Na základe vyššie uvedeného potom neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 13 ods. 3 SSP, ktoré stanovuje kritérium osobitnej miestnej príslušnosti podľa adresy trvalého pobytu žalobcu, kde je predmetom preskúmania rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci, ale aplikácia všeobecného ust. § 13 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého je kritériom pre určovanie miestnej príslušnosti sídlo správneho orgánu, ktorý rozhoduje v prvom stupni. Keďže žalovaný má sídlo v Nitre, na konanie je miestne (aj vecne ) príslušný Krajský súd v Nitre.
17. Podľa § 25 ods. 1 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 18. Podľa § 44 ods. 3 CSP, na najvyššom súde koná a rozhoduje senát alebo veľký senát. 19. Podľa § 46 ods. 1 CSP, senát sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov. 20. Zloženie senátu v tejto veci najvyšší súd odvodil z ustanovenia § 25 veta prvá SSP a § 44 ods. 3 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) v spojení s § 46 ods. 1 CSP, v ktorých je upravené zloženie senátu najvyššieho súdu tak, že sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov. Zároveň vychádzal i z obsahu dôvodovej správy k SSP, z obsahu ktorej vyplýva, že v správnom súdnictve päťčlenný senát najvyššieho súdu rozhoduje podľa § 21 písmeno b) SSP vo veciach uvedených v § 11 písm. a) - f) SSP, t. j. ako súd prvej inštancie. Rozhodovanie najvyššieho súdu o nesúhlase správneho súdu s miestnou príslušnosťou je upravené v § 18 ods. 3 SSP, čo znamená, že najvyšší súd tu nerozhoduje ako súd prvej a jedinej inštancie, preto najvyšší súd rozhoduje v trojčlennom senáte, ktorý je zložený z predsedu senátu a dvoch sudcov. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 22. S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011) tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.