UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T.. L. U., bytom U. XXXX/X, XXX XX V., zastúpeného JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-55/2016/OPK zo 7. septembra 2016, o nesúhlase Krajského súdu v Prešove s postúpením veci, takto
rozhodol:
Nesúhlas Krajského súdu v Prešove s postúpením veci je dôvodný.
Na konanie a rozhodovanie vo veci je vecne príslušný Krajský súd v Bratislave.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6S/235/2016-24 z 30. novembra 2016, s poukazom na § 10, § 13 ods. 1 a § 18 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) postúpil vec na ďalšie konanie Krajskému súdu v Prešove s odôvodnením, že tento je v prejednávanej veci miestne (aj vecne) príslušným z dôvodu, že v prvom stupni rozhodovalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Humennom, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, t. z. v jeho obvode má sídlo správny orgán, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. 2. Krajský súd v Prešove ako správny súd, ktorému bola vec postúpená predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, pretože nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou. Svoj nesúhlas odôvodnil tým, že žaloba bola podaná proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. KM-OLVS-55/2016/OPK zo 7. septembra 2016, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 119 z 8. júna 2016, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.
3. Záverom uviedol, že ako prvostupňový orgán vo veci konal minister vnútra a nie Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Humennom, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, nakoľko zo žaloby je zrejmé, že preskúmavaným rozhodnutím bol zamietnutý rozklad a bolo potvrdené rozhodnutie - personálny rozkaz ministra vnútra.
4. Podľa § 13 ods. 1 SSP, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 18 ods. 2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu.
6. Podľa § 18 ods. 3 SSP, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej alebo kauzálnej príslušnosti, po tom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou, dospel k záveru, že vec bola Krajskému súdu v Prešove postúpená nesprávne a na konanie a rozhodnutie je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.
8. Najvyšší súd pri svojom rozhodovaní aplikoval ustanovenie § 13 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého je daná miestna príslušnosť správneho súdu podľa sídla orgánu verejnej správy, ktorý rozhodoval v prvom stupni. V danej veci ako prvostupňový správny orgán rozhodoval minister vnútra Slovenskej republiky, ktorého sídlo je v Bratislave. Nesprávne sa preto domnieval Krajský súd v Bratislave, že v prvom stupni rozhodovalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Humennom, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, keďže na uvedenom orgáne bol žalobca len v služobnom pomere. O prepustení zo služobného pomeru však rozhodol personálnym rozkazom minister vnútra.
9. Na základe vyššie uvedeného postupoval nesprávne Krajský súd v Bratislave, keď postúpil vec Krajskému súdu v Prešove, nakoľko v danom prípade sídlo orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni patrí do obvodu Krajského súdu v Bratislave, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a nesúhlas Krajského súdu v Prešove vyhodnotil ako dôvodný.
10. Podľa § 25 ods. 1 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
11. Podľa § 44 ods. 3 CSP, na najvyššom súde koná a rozhoduje senát alebo veľký senát.
12. Podľa § 46 ods. 1 CSP, senát sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov.
13. Zloženie senátu v tejto veci najvyšší súd odvodil z ustanovenia § 25 veta prvá SSP a § 44 ods. 3 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) v spojení s § 46 ods. 1 CSP, v ktorých je upravené zloženie senátu najvyššieho súdu tak, že sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov. Zároveň vychádzal i z obsahu dôvodovej správy k SSP, z obsahu ktorej vyplýva, že v správnom súdnictve päťčlenný senát najvyššieho súdu rozhoduje podľa § 21 písmeno b) SSP vo veciach uvedených v § 11 písm. a) - f) SSP, t. j. ako súd prvej inštancie. Rozhodovanie najvyššieho súdu o nesúhlase správneho súdu s miestnou príslušnosťou je upravené v § 18 ods. 3 SSP, čo znamená, že najvyšší súd tu nerozhoduje ako súd prvej a jedinej inštancie, preto najvyšší súd rozhoduje v trojčlennom senáte, ktorý je zložený z predsedu senátu a dvoch sudcov.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
15. S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011) tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.