UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: E. Y., bytom G., W., proti žalovanému: Slovenský poľovnícky, zväz, Poľovnícke združenie Magura, Turčianske Kľačany, IČO: 361 322 76, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného a o nesúhlase Krajského súdu v Žiline s postúpením veci Okresným súdom Martin, takto
rozhodol:
Nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci n i e j e d ô v o d n ý.
Odôvodnenie
Okresný súd Martin uznesením zo dňa 6. apríla 2011, č. k. 8C 139/2010-112 postúpil vec Krajskému súdu v Žiline ako vecne a miestne príslušnému podľa § 250d ods. 2 O.s.p..
Z dôvodov uvedeného rozhodnutia vyplýva, že okresný súd v danom prípade zistil, že žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti rozhodnutia Poľovníckeho združenia Magura, Turčianske Kľačany. Poukazom na § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) v spojení s § 244 ods. 2, s § 246 ods. 1 a s § 250d ods. 2 O.s.p. konštatoval, že po preskúmaní návrhu a priložených listinných dôkazov dospel k záveru, že nie je vecne príslušný na preskúmanie rozhodnutia o návrhu navrhovateľa, pretože ide o rozhodnutie a postup orgánu záujmovej samosprávy, a preto postúpil vec Krajskému súdu v Žiline ako súdu vecne príslušnému na prejednanie veci.
Krajský súd v Žiline nesúhlasil s postúpením predmetnej veci, namietajúc vecnú príslušnosť na prejednanie a rozhodnutie a vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v zmysle ust. § 104a ods. 3 O. s. p. na rozhodnutie o vecnej príslušnosti. Krajský súd v predkladacej správe poukazom na § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v spojení s § 32 ods. 1,2 zákona č. 274/2009 Z. z., s § 42 ods.1, písm. m/ a s 49 ods.1 uvedeného zákona konštatoval, že s postúpením veci nesúhlasí, pretože právna charakteristika žalovaného poľovníckeho združenia neumožňuje vo veci konať krajskému súdu ako vecne príslušnému, pretože poľovnícke združenie nie je správnym orgánom a teda vo veci nejde o konanie podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ale o súkromnoprávny spor, na konanie ktorého nie je vecne príslušný krajský súd, ktorý je v zmysle § 246 ods.1 O.s.p. vecne príslušným v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 246c ods.1 vety prvej O.s.p. v spojení s § 104a ods. 3, ods. 4 O.s.p. preskúmal vec predloženú Krajským súdom v Žiline a dospel k záveru, že nesúhlas krajského súdu s postúpením veci Okresným súdom Martin nie je dôvodný.
Podľa ust. § 11 ods. 1 O.s.p. konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.
Podľa ust. § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ust. § 104a ods. 1 O.s.p. súd skúma vecnú príslušnosť prv, než začne konať o veci samej.
Podľa ust. § 250d ods. 2 O.s.p. ak predseda senátu zistí, že súd nie je vecne alebo miestne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu.
Podľa § 104a ods. 3 O.s.p ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením nesúhlasí, predloží vec bez rozhodnutia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú súdy nižšieho stupňa viazané.
Z obsahu z predložené spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že žalobca žalobou podanou na Okresný súd Martin dňa 11. júna 2010 žiadal, aby súd určil, že Uznesenie v časti, ktorej Výročná členská schôdza Poľovníckeho združenia MAGURA Turčianske Kľačany revír Lipovec konanej dňa 26. februára 2010 v Turčianskych Kľačanoch, ktorým Výročná členská schôdza schválila vylúčenie člena PZ E. Y. z Poľovníckeho združenia Magura Turčianske Kľačany revír Lipovec, je neplatná. Žalobca v priebehu konania upravil petit žaloby tak, že žiadal, aby súd zrušil Uznesenie v časti, ktorej Výročná členská schôdza Poľovníckeho združenia Magura Turčianske Kľačany revír Lipovec konanej dňa 26. februára 2010 v Turčianskych Kľačanoch, ktorým Výročná členská schôdza schválila vylúčenie člena PZ E. Y. z Poľovníckeho združenia Magura Turčianske Kľačany revír Lipovec rozhodnutím Výboru poľovníckeho združenia Magura Turčianske Kľačany revír Lipovec zo dňa 16. januára 2010 č. j. 01/Výb.-2010 o uložení mu trestu v zmysle Stanov Poľovníckeho združenia § 20 ods. 2, písm. d/ vylúčenie z Poľovníckeho združenia, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v dôvodoch žaloby uviedol, že žalovaný napadnutým rozhodnutím poukazom na § 20 ods. 2, písm. d) Stanov Poľovníckeho združenia mu uložil trest vylúčenie z poľovníckeho združenia na základe skutku, ktorý sa mal stať dňa 28. decembra 2009, čím mali by hrubo porušené Stanovy Poľovníckeho združenia Magura Turčianske Kľačany revír Lipovec a dobré meno Poľovníckeho združenia v zmysle § 13 ods. 2, písm. a/; proti uvedenému rozhodnutiu sa v zákonnej lehote riadne a včas odvolal dňa 2. februára 2010, o ktorom odvolaní rozhodla Výročná členská schôdza dňa 26. februára 2010 a dňa 16. apríla 2010 mu bol doručený výpis z Uznesenia členskej schôdze, na zasadnutí ktorej bolo schválené jeho vylúčenie člena z Poľovníckeho združenia. Namietal nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení. Rozhodnutie o vylúčení ako aj postup mu predchádzajúci považoval za nezákonné a súčasne rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Podľa ust. § 244 ods. 1,2,3,6 O.s.p v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Primerane podľa ustanovení tejto časti konajú a rozhodujú súdy aj vtedy, ak to ustanoví osobitný predpis alebo ak preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Podľa § 246 ods. 1, O.s.p. na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 246a ods.1, O.s.p. miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, okrem ústredných orgánov štátnej správy, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa.
Podľa § 32 ods.1,2 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 274/2009 Z. z.) na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá a) je neziskovou organizáciou, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, b) má sídlo na území Slovenskej republiky, c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi. Poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky.
Podľa § 49 ods.1 zákona č. 274/2009 Z. z. disciplinárna komisia komory rieši disciplinárne previnenia (§ 77 ods. 1) držiteľov poľovných lístkov podľa disciplinárneho poriadku komory (§ 77 ods. 2). Podľa § 77 ods.1,2 zákona č. 274/2009 Z.z. disciplinárnym previnením je konanie držiteľa poľovného lístka, ktoré je v rozpore s týmto zákonom a nevykazuje znaky trestného činu, 34)priestupku (§ 76) alebo iného správneho deliktu (§ 78). Disciplinárne previnenie držiteľa poľovného lístka rieši komora podľa disciplinárneho poriadku vydaného komorou a schváleného ministerstvom.
Podľa § 80 ods. 2, 9, 12, 15 zákona č. 274/2009 Z.z. poľovné lístky a vykonané skúšky z poľovníctva, sokoliarske skúšky, skúšky poľovníckych psov a vymenovanie členov poľovníckej stráže a poľovníckych hospodárov do 31. augusta 2009 zostávajú v platnosti. Občianske združenie registrované na výkon práva poľovníctva podľa osobitného predpisu (Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov) je poľovníckou organizáciou podľa tohto zákona. Poľovnícka organizácia podľa odseku 9 je povinná do 31. januára 2010 uviesť svoje stanovy do súladu s týmto zákonom a predložiť jeden ich výtlačok príslušnému obvodnému lesnému úradu. Poľovnícku organizáciu, ktorá si túto povinnosť nesplní, obvodný lesný úrad zapíše v registri poľovníckych organizácií s dodatkom "v likvidácii" k 1. februáru 2010 a poľovnícka organizácia môže vykonávať len úkony smerujúce k jej zániku. Poľovnícka organizácia je povinná do 28. februára 2010 vymenovať likvidátora a oznámiť obvodnému lesnému úradu jeho meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu. Ak si poľovnícka organizácia túto povinnosť nesplní, príslušný obvodný lesný úrad zapíše ako likvidátora jej štatutárny orgán. Do vzniku orgánov a organizačných zložiek komory vykonáva jej činnosť Slovenský poľovnícky zväz.
Podľa § 1 ods.1,2,3 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov občania majú právo slobodne sa združovať. Na výkon tohto práva nie je potrebné povolenie štátneho orgánu. Tento zákon sa nevzťahuje na združovanie občanov a) v politických stranách a politických hnutiach, b) na zárobkovú činnosť alebo na zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní, c) v cirkvách a náboženských spoločnostiach, d) na výkon práva poľovníctva.
Z citovanej právnej úpravy ustanovenej v § 32 ods.1,2 zákona č. 274/2009 Z. z. vyplýva, žezákonodarca považuje za poľovnícku organizáciu právnickú osobu zriadenú podľa zákona č. 247/2009 Z. z., ktorá je neziskovou organizáciou, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, má sídlo na území Slovenskej republiky, je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to dňom účinnosti tohto zákona.
Zákonodarca v citovaných právnych normách zákona č. 274/2009 Z. z., dňom jeho účinnosti 1. septembra 2009, ustanovuje na riešenie disciplinárneho previnenia právomoc komory podľa disciplinárneho poriadku vydaného komorou a schváleného ministerstvom, pokiaľ sa člen poľovníckej organizácie dopustí disciplinárneho previnenia, za ktoré zákonodarca považuje podľa § 77 ods.1 uvedeného zákona konanie držiteľa poľovného lístka, ktoré je v rozpore s týmto zákonom a nevykazuje znaky trestného činu, priestupku (§ 76) alebo iného správneho deliktu (§ 78). V prechodnom ustanovení § 80 ods.15 zákonodarca stanoví, že do vzniku orgánov a organizačných zložiek komory vykonáva jej činnosť Slovenský poľovnícky zväz.
Zo skutkových zistení v danom prípade vyplývajúcich z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca vo veci jeho vylúčenia z Poľovníckeho združenia Magura, Turčianske Kľačany žiadal o preskúmanie a zrušenie rozhodnutia Výročnej členskej schôdze tohto poľovníckeho združenia, ktoré na základe zákonnej úpravy sa stalo poľovníckou organizáciou v zmysle § 32 ods.1 zákona č. 274/2009. Z. z., a v zmysle § 80 ods. 9, 12 tohto zákona mu vznikla povinnosť do 31. januára 2010 uviesť svoje stanovy do súladu s týmto zákonom. Zo zákonnej úpravy ustanovenej v § 49 ods.1 v spojení s § 80 ods.15 zákona č. 274/2009 Z. z. disciplinárne previnenia (§ 77 ods. 1) držiteľov poľovných lístkov, za ktoré sa považuje jeho konanie v rozpore s týmto zákonom, podľa disciplinárneho poriadku komory (§ 77 ods. 2) rieši disciplinárna komisia komory a do vzniku orgánov a organizačných zložiek komory vykonáva jej činnosť Slovenský poľovnícky zväz. Rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo bolo vydané za účinnosti zákona č. 247/2009 Z. z., na základe skutkových okolností, ktoré taktiež nastali za účinnosti tohto zákona.
Vychádzajúc z uvedenej zákonnej úpravy právomoc na základe zákona č. 274/2009 Z. z. na prejednanie disciplinárneho previnenia držiteľa poľovníckeho lístka má disciplinárna komisia komory a do jej zriadenia Slovenský poľovnícky zväz. Vecný rozsah preskúmavacej pôsobnosti súdov v správnom súdnictve, t. j. ktoré rozhodnutia podliehajú súdnemu prieskumu, je uvedený v § 244 O.s.p.. Podmienkou na to, aby niektoré rozhodnutia mohli byť preskúmané v rámci správneho súdnictva je tá, aby išlo o rozhodnutie orgánu alebo osoby uvedenej v ustanovení § 244 ods. 2 O.s.p..
Uvedenou problematikou sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Sdo/4/2012 zo dňa 22. augusta 2012, a preto v zmysle § 250ja ods 7 O.s.p. senát najvyššieho súdu v danej veci naň poukazuje a cituje jeho právne závery nasledovne:
„Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal charakterom poľovníckeho združenia, teda či ide o občianske združenie v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. alebo o orgán záujmovej samosprávy. Z obsahu spisu vyplýva, že Poľovnícke združenie „DOLINA" B. (žalovaný) vznikol za účinnosti zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení účinnom do 31. augusta 2009 (ďalej len zákon č. 23/1962 Zb.). Zákon o poľovníctve - či už zákon č. 23/1962 Zb. alebo zákon č. 274/2009 Z.z. účinný od 1. septembra 2009 - je právnou normou verejného práva. Zákon č. 23/1962 Zb. definoval v úvodných ustanoveniach základné pojmy ako je poľovníctvo, právo poľovníctva, založenie Československého poľovníckeho zväzu a poľovníckych združení. Československý poľovnícky zväz bol dobrovoľnou spoločenskou organizáciou a konanie pri výkone práva poľovníctva sa u všetkých posudzovalo podľa jedného poľovníckeho a disciplinárneho poriadku vydaného Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Činnosť Československého poľovníckeho zväzu a práva a povinnosti jeho členov sa riadili stanovami. Zákon č. 23/1962 Zb. v ustanovení § 4 umožňoval občanom s trvalým pobytom na území Slovenskejrepubliky, ktorí majú platné poľovné lístky, združovať sa v poľovníckych združeniach alebo iných poľovných spoločnostiach (ktoré boli ďalej uvádzané pod legislatívnou skratkou „poľovnícke združenia") na to, aby spoločne vykonávali v poľovných revíroch právo poľovníctva. Poľovnícke združenie podľa citovaného zákona je právnickou osobou, malo teda právnu subjektivitu (§ 4 ods. 1 posledná veta); právna subjektivita poľovníckeho združenia sa teda odvíja od zákona č. 23/1962 Zb. a od zákona č. 274/2009 Z. z., nie od zákona o združovaní občanov č. 83/1990 Zb. Vzorové stanovy poľovníckeho združenia vydávalo Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva po prerokovaní s Československých poľovníckym zväzom (§ 4 ods. 3 zákona č. 23/1962 Zb.). Zákon č. 23/1962 Zb. v ďalších ustanoveniach upravoval oprávnenia a povinnosti poľovníckych združení, členov poľovníckych združení - § 14, § 16, § 21, § 31, § 34, § 40 a § 41. Z uvedených skutočností vyplýva, že zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. (podľa ktorého vznikol aj žalovaný ako poľovnícke združenie) je vo vzťahu k zákonu o združovaní občanov č. 83/1990 Zb. vo vzťahu špeciality; to znamená, že osobitným zákonom upravujúcim vznik a činnosť poľovníckeho združenia je zákon č. 23/1962 Zb., kým zákon č. 83/1990 Zb. je všeobecným právnym predpisom upravujúcim združovanie občanov. Preto sa tu uplatní zásada lex specialis derogat legi generali (osobitný zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie), na základe ktorej sa charakter poľovníckeho združenia posudzuje podľa jeho osobitného postavenia v oblasti poľovníctva a výkonu práva poľovníctva. Poľovníctvom sa rozumie súhrn činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky. Poľovníctvo je súčasťou tvorby, ochrany a využívania životného prostredia; poľovníctvo nesmie narušovať racionálne obhospodarovanie lesa a poľnohospodárskej pôdy (§ 1 zákona č. 23/1962 Zb.). Právom poľovníctva je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zber si privlastňovať, zbierať zhody parožia a vajcia pernatej zveri; právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku; vykonávať ho možno len podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie (§ 2 zákona č. 23/1962 Zb.). Zákonodarca v tomto ustanovení definoval verejný záujem štátu na výkone práva poľovníctva. Verejný záujem je pojem, ktorý platná právna úprava výslovne obsahovo nevymedzuje, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často používa. Verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo definovateľní, a to okruhom, či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva, ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci. Podmienka verejného záujmu musí mať obsah, ktorý slúži na dosiahnutie cieľa ustanoveného ústavou. Na účely zákona o poľovníctve č. 23/1962 Zb. sa verejných záujmom rozumie záujem na zachovaní, zveľaďovaní, ochrane a optimálnom využívaní genofondu zveri, prírodného bohatstva Slovenskej republiky ako aj na tvorbe, ochrane a využívaní životného prostredia, cieľavedomý chov zveri, ochrana zveri a lov zveri. Na tejto činnosti, ktorá má za cieľ slúžiť v prospech celej spoločnosti, nie len jednotlivcom, sa podieľajú aj poľovnícke združenia (§ 4 ods. 1, § 1, § 2 zákona č. 23/1962 Zb.). Preto poľovnícke združenie vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme. Z tejto časti preto vyplýva, že z hľadiska verejného záujmu poľovnícke združenia spĺňajú podmienky definície orgánu konajúceho vo verejnom záujme. Na tejto skutočnosti nič nemení ani úmysel zákonodarcu umožniť privlastnenie si ulovenej alebo inak usmrtenej zveri, zber zhody parožia a vajec pernatej zveri, nakoľko tento quasi súkromný záujem je subsumovaný vo vyššie uvedenom verejnom záujme a je regulovaný verejným záujmom a štátom - neoprávnené zasahovanie do práva poľovníctva (napríklad privlastňovanie si ulovenej alebo usmrtenej zveri, zber parožia, neoprávnené prechovávanie zveri) alebo do práva rybárstva je zákonom sankcionované (bližšie pozri napríklad § 310 Trestného zákona). Pod pojmom verejná správa rozumieme určitý druh činnosti alebo inštitúciu, ktorá verejnú správu vykonáva. V prvom prípade ide o materiálnu definíciu a v druhom prípade definíciu správy z hľadiska formálneho. Z materiálneho hľadiska je verejná správa činnosťou štátnych alebo iných verejných inštitúcií, ktorá svojím obsahom nie je činnosťou zákonodarnou ani súdnou. Z formálneho hľadiska sa kladie dôraz na inštitúcie, ktoré majú pôsobnosť a právomoc riešiť verejnú úlohy, pokiaľ nie sú zverené parlamentu alebo súdom (Hendrych, D. a kol. Správní právo. Obecná část. 5., rozšírené vydanie. Praha: C.H.Beck, 2003, s. 6-7). Jednou zo zložiek verejnej správy je aj záujmová samospráva. Medzi záujmovú samosprávu patria najmä rôzne stavovské organizácie, pričom tento okruh nie je definitívny. Organizáciepatriace do záujmovej samosprávy sú založené na záujmovom princípe, členstvo v záujmovej korporácii vyžaduje prejav vôle záujemcu o členstvo so splnením ďalších špecifických podmienok. Člen záujmovej korporácie je viazaný nielen všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale aj vnútornými predpismi - stanovami, štatútom, a podobne. V podmienkach poľovníckeho združenia možno hovoriť o záujmovej samospráve sui generis, keď členov spája záujem na výkone práva poľovníctva, ktoré je vykonávané vo verejnom záujme, člen poľovníckeho združenia musí byť štátnym občanom Slovenskej republiky, s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a musí byť držiteľom platného poľovného lístka, prípadne môže ísť o vlastníka poľovného pozemku. Stanovy žalovaného obsahujú ďalšie podmienky: podanie písomnej žiadosti, absolvovanie čakateľskej doby tri roky, počas ktorých musí odpracovať minimálne 100 hodín, nárok na členský podiel. Člen poľovníckeho združenia je viazaný nielen všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale aj internými predpismi ako sú Stanovy, Domáci poriadok poľovníckeho združenia a podobne. Aj vyhodnotenie tejto časti vedie k záveru, že poľovnícke združenie je záujmovým združením, teda záujmovou samosprávou sui generis. Situácia sa nezmenila ani za účinnosti nového zákona o poľovníctve č. 274/2009 Z. z. od 1. septembra 2009. Z ustanovení zákona č. 274/2009 Z. z. vyplýva, že poľovnícke združenie je poľovníckou organizáciou založenou podľa tohto zákona, ktorá je neziskovou organizáciou, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva; poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky (§ 32). Podľa ustanovenia § 80 ods. 9 zákona č. 247/2009 Z. z. občianske združenie registrované na výkon práva poľovníctva podľa osobitného predpisu je poľovníckou organizáciou podľa tohto zákona. Teda aj podľa zákona č. 274/2009 Z. z. sa poľovnícke združenie považuje za orgán záujmovej samosprávy na úseku správy poľovníctva. Navyše, od 1. septembra 2009 sa zákon č. 83/1990 Zb. nevzťahuje na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva (§ 1 ods. 3 písm. d/ zákona č. 83/1990 Zb.). Vychádzajúc z uvedených skutočností mal žalovaný ako orgán záujmovej samosprávy v disciplinárnom konaní žalobcu postupovať podľa ustanovení Správneho poriadku, nakoľko osobitný predpis (zákon č. 23/1962 Zb., Stanovy) jeho aplikáciu nevylúčili (§ 1 ods. 2 Správneho poriadku). Vo veci ide o disciplinárne previnenie žalobcu a uloženie disciplinárneho opatrenia - vylúčenie z členstva poľovníckeho združenia. Keďže ide o veci trestného charakteru (pozri napríklad rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Lauko proti Slovenskej republiky, Kadubec proti Slovenskej republike, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžo/15/2011, 8Sžo/28/2007, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 231/2010 a podobne), je nevyhnutné dodržiavať rovnaký postup v sankčných veciach, okrem iných v disciplinárnom konaní postupovať v dvoch stupňoch a preskúmať súdom v správnom súdnictve tiež v dvoch stupňoch, tak ako v iných veciach sankčného charakteru (priestupky, správne delikty, poriadkové delikty, disciplinárne delikty). Okrajom považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné uviesť, že nemožno bez ďalšieho považovať súdnu ochranu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (Správne súdnictvo) za menej relevantnú v porovnaní s ochranou podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku (Konanie pred súdom prvého stupňa). Skôr naopak, keďže správne súdnictvo je kontrolou zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, možno povedať, že súdna ochrana, poskytnutá správnym súdnictvom, je dostatočne účinná. Tým viac, že konanie o žalobe je vo svojej podstate konaním o mimoriadnom opravnom prostriedku proti právoplatným rozhodnutiam verejnej správy. V zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) je „Preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov súdom (§ 70)" zaradené do štvrtej časti s názvom „Preskúmavanie rozhodnutí"." Vychádzajúc z vyššie uvedenej zákonnej úpravy a zo záverov dovolacieho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedených vo vyššie citovanom rozhodnutí, senát najvyššieho súdu v danej veci dospel k záveru, že na prejednanie a rozhodnutie o žalobe žalobcu je vecne príslušný krajský súd. Zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu súčasť ktorého tvorí administratívny spis je zrejmé, že žalobca sa žalobou domáhal preskúmania a súčasne zrušenia rozhodnutia žalovaného Slovenského poľovníckeho zväzu Poľovníckeho združenia Magura Turčianske Kľačany, ktorým bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté o uložení žalobcovi disciplinárneho opatrenia a to vylúčenie z členstva poľovníckeho združenia. Predmetom preskúmania boli rozhodnutia žalovaného o uložení disciplinárneho opatrenia, ktoré boli vydané za účinnosti zákona č. 274/2009 Z. z. ( Uznesenie Výročnej členskejschôdzi Poľovníckeho združenia Magura Turčianske Kľačany revír Lipovec konanej dňa 26. februára 2010, rozhodnutie Výboru poľovníckeho združenia Magura Turčianske Kľačany revír Lipovec zo dňa 16. januára 2010 č. j. 01/Výb.-2010). Disciplinárne opatrenie bolo žalobcovi uložené za skutok kladený mu za vinu, ktorý sa mal stať dňa 28. decembra 2009, teda na základe skutkových okolností, ktoré mali nastať tiež za účinnosti zákona č. 274/2009 Z. z.. Poľovnícke združenie Magura Turčianske Kľačany je organizačnou jednotkou Slovenského poľovníckeho zväzu v zmysle čl. 1 ods. 4 Stanov SPZ a v zmysle čl.1 ods. 2 Stanov poľovníckeho združenia. Vzhľadom k uvedenému pokiaľ Poľovnícke združenie Magura Turčianske Kľačany ako organizačná jednotka Slovenského poľovníckeho zväzu v danom prípade konalo a rozhodovalo za účinnosti zákona č. 274/2009 Z. z., konalo a rozhodovalo ako orgán záujmovej samosprávy, ktorého rozhodnutia sú preskúmateľné súdom podľa § 244 ods. 2,3 O.s.p.. Zo zákonnej úpravy zákona č. 274/2009 Z. z. nevyplýva vôľa zákonodarcu, ktorou by ustanovoval právomoc súdu na preskúmanie rozhodnutí vydaných na úseku poľovníctva, a preto na preskúmanie týchto rozhodnutí sú vecne príslušné krajské súdy v zmysle § 246 ods.1 O.s.p.. Vecnú príslušnosť súdu v danom prípade nie je možné posudzovať v zmysle § 15 zákona č. 83/1990 Zb., pretože účinnosťou zákona č. 274/2009 Z. z. dňom 1. september 2009 sa zmenila práva úprava ustanovená v § 1 ods. 3, písm. d/ zákona č. 83/1990 Zb., podľa ktorej tento zákon sa nevzťahuje na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva. Vzhľadom na uvedené závery vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho, senát najvyššieho súdu v danej veci upúšťa od dôvodov uvedených v rozhodnutí sp. zn. 6Nds/3/2012 zo dňa 20. marca 2012.
Neušlo pozornosti najvyššieho súdu, že krajský súd vyslovil nesúhlas s postúpením veci okresným súdom potom, ako vo veci samej začal konať. V danej súvislosti preto dáva do pozornosti, že na nedostatok vecnej príslušnosti ako jednej z podmienok konania musí však súd prihliadať v zmysle § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania (samozrejme, s ohľadom na okolnosti, ktoré tu sú v čase začatia konania), pretože ide o nedostatok podmienky konania, pre ktorý nemalo konanie pred týmto súdom prebehnúť. Ak je teda súd, na ktorý sa účastník obrátil, podľa okolností v čase začatia konania vecne nepríslušný, nemôže tento nedostatok odstrániť tým, že koná o veci samej.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci Okresným súdom Martin za nedôvodný a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.