6Ndc/7/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu R.. Z.. K. X., narodeného XX. J. XXXX, Y. Q. U., K. XXX/X, zastúpeného splnomocnenkyňou Advokátska kancelária prof. JUDr. Ján Klučka, CSc, s.r.o., Košice - mestská časť Myslava, Ku Potoku 4, IČO: 54 725 542, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2, o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 53Cos/1/2024, takto

rozhodol:

Na prejednanie sporu vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 53Cos/1/2024 je príslušný Okresný súd Trebišov.

Odôvodnenie

1. Mestský súd Bratislava IV predložil spor vedený ním pod sp. zn. 53Cos/1/2024 podľa § 43 ods. 2 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež „CSP“) Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o príslušnosti z dôvodu svojho nesúhlasu s postúpením mu sporu Okresným súdom Trebišov. Nesúhlas s postúpením odôvodnil tým, že z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa v konaní domáha náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v mieste výkonu služobnej činnosti, ktorým je F.Č. Y. v meste W., kde nastala skutočnosť, ktorá zakladá uplatnený nárok na náhradu škody. V danom prípade sa nejedná o individuálny pracovnoprávny spor, ale ide o spor o náhradu nemajetkovej ujmy (škody spôsobenej jednotlivcovi porušením práva Únie v dôsledku nesprávnej transpozície smernice do vnútroštátneho právneho poriadku), ktorého rozhodnutie nepatrí do kompetencie kauzálne príslušného súdu určeného zákonom na prejednanie pracovnoprávneho sporu. Doplnil, že na uvedenú skutočnosť poukázal aj samotný žalobca v žalobe (na č. l. 3). Nestotožnil sa s odôvodnením postúpenia sporu Okresným súdom Trebišov, že spor je individuálnym pracovnoprávnym sporom o náhradu škody (nemajetkovej ujmy) v zmysle § 316 ods. 1 CSP, na ktorý je v prvom stupni príslušný podľa § 24 písm. a) CSP Mestský súd Bratislava IV a že skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody, nastala v jeho obvode.

2. Najvyšší súd ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Trebišov a Mestskému súdu Bratislava IV, príslušný na rozhodnutie o príslušnosti podľa ustanovenia § 43 ods. 2 CSP, po prejednaní veci bez pojednávania (§ 177 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava IVs postúpením mu veci je dôvodný.

3. Podľa § 36 ods. 1 a ods. 2 CSP konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.

4. Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak (§ 13 CSP). Popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. (§ 19 písm. b) CSP).

5. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 40 výslovne ukladá súdu povinnosť skúmať aj bez námietky vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania. Následne v § 43 ods. 1 a 2 upravuje postup, keď dôjde ku kolízii medzi súdmi, týkajúcej sa ich miestnej a kauzálnej príslušnosti. Ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. Ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané (§ 43 ods. 1 a 2 CSP).

6. Podľa § 24 písm. a) CSP na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky je príslušný Mestský súd Bratislava IV pre obvod Krajského súdu v Bratislave.

7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa v konaní domáha náhrady nemajetkovej ujmy (spôsobenej jednotlivcovi porušením práva Únie v dôsledku nesprávnej transpozície smernice do vnútroštátneho právneho poriadku), ktorá žalobcovi vznikla v mieste výkonu služobnej činnosti, ktorým je F. Y. v meste W., kde nastala skutočnosť, ktorá zakladá uplatnený nárok. I keď žalobca vykonáva štátnu službu v služobnom pomere v súlade so zákonom č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore (v znení neskorších zmien a doplnení), v prejednávanej veci nenasmeroval požiadavku zo žaloby voči svojmu služobnému úradu (ako zamestnávateľovi), ale žaluje štát (reprezentovaný ministerstvom vnútra) z dôvodu, že ten do právneho poriadku Slovenskej republiky nesprávne transponoval smernicu Európskej únie č. 2003/88/ES (v dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda).

8. Vzhľadom na to, že v sporoch o náhradu škody (do skupiny ktorých v zmysle záverov už relatívne stabilizovanej judikatúry treba radiť aj spory o náhradu nemajetkovej ujmy) si žalobca môže vybrať či bude žalovať žalovanú na všeobecnom súde alebo na súde, v ktorého obvode nastala žalobcom v žalobe tvrdená skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody, bolo treba dať za pravdu Mestskému súdu Bratislava IV, že jeho príslušnosť na rozhodnutie v tejto veci neprichádzala do úvahy, nakoľko v danom prípade sa nejedná o individuálny pracovnoprávny spor. Najvyššiemu súdu tak neostávalo iné, než rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výroku tohto jeho uznesenia (rozhodujúc takto v spore medzi súdom, ktorému bola vec postúpená a ktorý by nebyť uvedeného vyššie, bol na jej prejednanie a aj rozhodnutie kauzálne príslušný). Spor na súde prvej inštancie prejedná a rozhodne Okresný súd Trebišov, ktorého miestnu príslušnosť si zvolil sám žalobca podľa § 19 písm. b) CSP.

9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.