UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti žalovanej Henriete Seböovej, živnostníčke, s miestom podnikania Veľké Dvorníky, Podzáhradná 732/20, IČO: 43 769 501, o zaplatenie 20 424,82 € s príslušenstvom, naposledy vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 22Csp/85/2023, takto
rozhodol:
Na prejednanie a rozhodnutie sporu je kauzálne príslušný Okresný súd Trnava.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Dunajská Streda listom z 25. októbra 2023, došlým Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“) spolu so spisom 2. novembra 2023 predložil vec na rozhodnutie z dôvodu svojho nesúhlasu s postúpením mu veci podľa § 13 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „CSP“) Okresným súdom Banská Bystrica. Mal za to, že v tomto prípade ide so zreteľom k uzavretiu úverovej zmluvy medzi podnikateľmi o obchodnoprávny spor, na ktorého prejednanie a rozhodnutie je podľa § 22 g) [správne „22 písm. g)“ - pozn. najvyššieho súdu] CSP kauzálne príslušný Okresný súd Trnava.
2. Podľa § 43 ods. 2 CSP ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti, ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
3. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak; podľa § 22 rovnakého zákona (inak ustanovenia zaradeného do tretieho dielu tretej hlavy prvej časti CSP nazvaného „Kauzálna príslušnosť súdu“) však na konanie v obchodnoprávnych sporoch sú príslušné súdy uvedené v tomto ustanovení [o. i. podľa jeho písmena g) Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave].
4. Najvyšší súd ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Banská Bystrica a Okresnému súdu Dunajská Streda, príslušný na rozhodnutie o príslušnosti, v prípade ktorej nešlo (len) o príslušnosťmiestnu, po prejednaní veci bez pojednávania (§ 177 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Dunajská Streda s postúpením mu sporu treba považovať za dôvodný.
5. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že žalobkyňa so statusom podnikajúcej právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti (zapísaným v obchodnom registri) je (o. i.) poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom (tu porovnaj obsah zápisu vo vložke č. 10130/T oddielu Sa obchodného registra Okresného súdu Trnava) sa žalobou domáha na žalovanej (fyzickej osobe - podnikateľke, t. j. živnostníčke) peňažných plnení a základe úverovej zmluvy strán sporu č. SUA22/00277 z 12. mája 2022, dojednanej za účelom financovania prevažnej časti kúpnej ceny osobného automobilu uvedeného v zmluve, pričom žalovaná bola v zmluve identifikovaná tiež miestom podnikania a identifikačným číslom organizácie (IČO).
6. Aktuálna úprava procesného práva síce pojem „obchodnoprávny spor“ expressis verbis (výslovne) nedefinuje, pre účely korektnej interpretácie takéhoto pojmu si však nepochybne treba pomôcť ako úpravou z § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka [zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení], podriaďujúcou záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere bez ohľadu na povahu účastníkov pod tretiu časť zákona nadpísanú marginálnou rubrikou „Obchodné záväzkové vzťahy“ (a v zmysle terminológie obchodného práva považujúcou úver za tzv. absolútny obchod), tak aj s ňou súvisiacim a dnes už historickým prameňom procesného práva, reprezentovaným tou novelizáciou niekdajšieho Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „OSP“), ktorá sprevádzala nahradenie úpravy v Hospodárskom zákonníku (zákone č. 109/1964 Zb.) Obchodným zákonníkom. V tomto prípade má najvyšší súd na mysli predovšetkým čl. I bod 9 zákona č. 519/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a notársky poriadok, obsahujúcim takú zmenu skoršieho znenia § 9 OSP, ktorej súčasťou bolo zanesenie do odseku 3 ustanovenia, o ktorom je reč, úpravy vecnej príslušnosti krajských súdov ako súdov prvého stupňa v obchodných veciach v sporoch z právnych vzťahov medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti [písmeno a), v tomto prípade bez významu ďalších nuáns, za akých bolo možno na účastníka nazerať ako na podnikateľa podliehajúceho režimu úpravy] a bez zreteľa na to, či účastníci záväzkového vzťahu sú podnikatelia aj v sporoch zo zmluvy o úvere [písmeno b) a v jeho rámci písmená nn)]. Práve takáto úprava musí byť aj dnes nápomocnou pri rozlišovaní medzi obchodnoprávnymi a inými spormi a to s prihliadnutím k novšej úprave v iných oblastiach aj k stále použiteľnej judikatúre v tom smere, že definičné znaky obchodnoprávneho sporu zhora majú byť pri ich naplnení považované za pravidlo a z takéhoto pravidla môžu existovať (najmä v záujme vyradenia z príslušnej definície sporov za účasti spotrebiteľov) určité výnimky; v tentoraz prejednávanej veci však podľa doterajších podkladov v spise o výnimku ísť nemalo.
7. Ak totiž účastníkmi hmotnoprávneho úverového vzťahu vedúceho k vzniku sporu a aj stranami následne vzniknutého sporu sú podnikatelia, samotný právny vzťah (z úverovej zmluvy) má charakter absolútneho obchodu a z obsahu spisu nevyplýva nič, čo by nasvedčovalo nedostatku súvisu predmetu financovania uvedeného v úverovej zmluve s podnikateľskou činnosťou žalovanej ako úverovej dlžníčky (tu rozumej nič, z čoho by šlo dovodiť záujem kohokoľvek privodiť nenazeranie na žalovanú ako spotrebiteľku a s tým spojené jej vyňatie spod obrazného dáždnika noriem spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle); všetko už uvedené v súhrne spôsobovalo, že bolo treba dať za pravdu Okresnému súdu Dunajská Streda, podľa ktorého spor v prejednávanej veci napĺňa definičné znaky obchodnoprávneho sporu a na konania v takýchto sporoch nie je daná príslušnosť všeobecného súdu žalovaného, ale (dnes s výnimkou pre hlavné mesto Bratislavu) kauzálna príslušnosť okresného (resp. mestského) súdu v sídle toho krajské-ho súdu, do ktorého obvodu inak patrí všeobecný súd žalovaného.
8. Pretože v prípade žalovanej fyzickej osoby podnikateľky s miestom podnikania v okrese Dunajská Streda, a teda v obvode Krajského súdu v Trnave je takým súdom Okresný súd Trnava, najvyšší súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto jeho uznesenia.
9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.