6Ndc/50/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., Bratislava, Rožňavská 1, IČO: 35 914 939, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 13 947,72 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 5C/12/2021, o návrhu žalovanej na prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto

rozhodol:

Návrhu žalovanej na prikázanie sporu Mestskému súdu Bratislava III n e v y h o v u j e.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bardejov predložil podľa § 39 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „CSP“) Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“) spis na rozhodnutie s návrhom žalovanej na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti Mestskému súdu Bratislava III.

2. Žalovaná v návrhu uviedla, že prejednanie sporu na Okresnom súde Bardejov nepovažuje za hospodárne. Argumentovala, že okrem toho, že jediným miestne príslušným súdom v tomto spore je podľa jej názoru jej všeobecný súd (žalovanej, ktorá po začatí sporu proti nej ako žalovanej 1/ a spoločnosti KLM SK, s.r.o., Bardejov, Hurbanova 670/22, IČO: 47 962 208 ako žalovanej 2/, vydaní Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní, vedenom ním pod sp. zn. 1Up/9/2021 platobného rozkazu a podaní odporu len žalovanou 1/ majúcom za následok skončenie konania proti pôvodnej žalovanej 2/ ostala jedinou žalovanou), prikázanie sporu odôvodňuje aj tým, že obe strany sporu majú sídlo v Bratislave. Konštatovala, že sídlo žalovanej 2/ v Bardejove nie je pre vedenie sporu rozhodujúce, ako ani skutočnosť, že k dopravnej nehode, od ktorej žalobkyňa odvodzuje svoj nárok na plnenie, došlo na medzistaničnom úseku Bardejov - Raslavice. Ďalej dôvodila, že keďže posúdenie nároku je otázkou právnou (bez potreby vykonávania dôkazov v spojitosti s miestom nehody), najhospodárnejšie a najlegitímnejšie v súlade s ustanoveniami CSP sa javí prejednať spor na Mestskom súde Bratislava III (pred zavedením tzv. súdnej mapy na Okresnom súde Bratislava I).

3. Žalobkyňa sa k návrhu vyjadrila tak, že podľa nej v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienkyprikázania sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti.

4. Podľa § 39 ods. 2 a 3 CSP možno na návrh ktorejkoľvek zo strán spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti (tu rozumej okrem prikázania z dôvodu nutnosti podľa odseku 1 ustanovenia - pozn. najvyššieho súdu) a o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (tu Okresnému súdu Bardejov) a súdu, ktorému sa má vec prikázať (tu Mestskému súdu Bratislava III). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom najvyšší súd.

5. Najvyšší súd prejednal návrh žalovanej na prikázanie sporu naposledy vedeného Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 5C/12/2021 Mestskému súdu Bratislava III z dôvodu vhodnosti a dospel k záveru, že tomuto návrhu nie je možné vyhovieť, lebo neboli zistené zákonné predpoklady pre prijatie postupu podľa § 39 ods. 2 CSP.

6. Prikázanie (delegácia) sporu z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z ústavne garantovaného práva na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu, a teda podmienky prikázania treba - ako výnimku z pravidla - vykladať reštriktívne. Totižto, ak by príslušný súd prikázal vec inému súdu podľa § 39 ods. 2 CSP, hoci by pre takéto rozhodnutie neboli podmienky, porušil by tým ústavne zaručenú zásadu, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanovuje zákon. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti civilného sporového konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu, či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec (v civilnom sporovom procese spor) prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.

7. S poukazom na už uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa komplexné posúdenie predmetu konania i pomerov subjektov na oboch procesných stranách, ako aj dopadu prípadného prikázania sporu na doterajšie štádium konania, pričom na pomery subjektu, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len vtedy, ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné subjekty konania. Podstatný význam má i stanovisko druhej strany (ďalších strán) sporu.

8. V prejednávanej veci žalovaná odôvodnila vhodnosť navrhovanej delegácie sporu hospodárnosťou konania. Tento dôvod zaiste nemožno ponechať bez povšimnutia, zároveň však platí, že sám osebe nevykazuje charakter takej výnimočnosti s dopadom na rýchlosť a efektívnosť súdneho konania, aby výlučne na jeho základe bolo možné návrhu (na prikázanie sporu inému súdu) vyhovieť. Prijatie opačného názoru by totiž muselo viesť k záveru o dôvodnosti návrhov vo všetkých obdobných (druhovo totožných) veciach, čo by z výnimky definovanej vyššie priblíženým spôsobom urobilo pravidlo. K tomu najvyšší súd uvádza, že dôvody delegácie síce môžu mať rozmanitú povahu, musia však svojou výnimočnosťou viesť k nepochybnému záveru, že delegáciou sporu na iný súd sa zabezpečí hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie sporu. To v danom prípade preukázané nebolo. Prikázanie sporu Mestskému súdu Bratislava III neprinesie oproti prejednaniu sporu Okresným súdom Bardejov výrazné zjednodušenie prístupu k súdu pre strany sporu, ani nepovedie k výraznejšiemu zhospodárneniu, či urýchleniu konania. Navyše ani žalobkyňa v tomto prípade nevyslovila s návrhom na prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti súhlas, hoci parameter sídla v hlavnom meste Slovenskej republiky (v ktorom sídli aj súd majúci spor podľa návrhu prejednať), sa týkal (okrem žalovanej) aj jej.

9. Zo všeobecného hľadiska miesto sídla niektorej zo strán sporu ani jej schopnosť (spôsobilosť) zúčastniť sa súdneho procesu, či problémy súvisiace s prekonávaním väčších vzdialeností za účelom dostavenia sa na vecne a miestne príslušný súd bez ďalšieho a v každom prípade nevyvolávajú zmenu príslušnosti súdu. Strana má totiž právo zvoliť si v konaní zástupcu, ktorý je oprávnený na všetkyúkony, ktoré môže v konaní urobiť strana (§ 89 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 1 a 2 CSP). Najvyšší súd taktiež poukazuje na § 104 ods. 1 CSP, podľa ktorého procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Súd tiež môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný (§ 195 ods. 3 CSP). Pre úplnosť pritom možno ešte podotknúť, že u oboch strán sporu v tentoraz prejednávanej veci ide o obchodné (akciové) spoločnosti, u ktorých prípadné (nech aj nepopierateľné) ekonomické dopady spojené s nutnosťou viesť spor na vzdialenejšom súde nemôžu mať tak devastačný charakter, ako by to bolo napríklad pri zapojení do sporu sociálne odkázanej fyzickej osoby.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel preto najvyšší súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, a preto návrhu žalovanej nevyhovel.

11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.