UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu G. R., narodeného XX. K. XXXX, bývajúceho v T., I., zastúpeného I. T., narodeným XX. I. XXXX, bývajúcim v T., X., proti žalovanému E. E., narodenému XX. S. XXXX, bývajúcemu v T., O., zastúpenému JUDr. Janou Bajužíkovou, advokátkou so sídlom v Michalovciach, Štefánikova 8, o určenie neplatnosti darovacích zmlúv, vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 12C/182/2016, o návrhu žalovaného na prikázanie sporu Okresnému súdu Košice II, takto
rozhodol:
Spor vedený na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 12C/182/2016 p r i k a z u j e Okresnému súdu Košice II.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava V listom z 19. februára 2018 predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o návrhu žalovaného na prikázanie sporu Okresnému súdu Košice II z dôvodu vhodnosti (§ 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C. s. p.“). Návrh odôvodnil hospodárnejším a rýchlejším rozhodnutím sporu, pretože spolu so žalobcom bývajú v obvode Okresného súdu Košice II. V obvode tohto súdu sa nachádzajú aj nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, o určenie neplatnosti ktorej žalobca pôvodnú žalobu rozšíril. Poukázal aj na zdravotné problémy žalobcu potvrdené ortopédom, pre ktoré sa žalobca nemohol zúčastniť pojednávania konanom 11. januára 2018 v Bratislave.
2. Žalobca sa k návrhu žalovaného na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti nevyjadril.
3. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie návrhu na prikázanie sporu (ako súdu najbližšie spoločne nadriadenému spor prejednávajúcemu súdu a Okresnému súdu Košice II, ktorému sa má spor podľa návrhu žalovaného prikázať) preskúmal vec a dospel k záveru, že návrh je opodstatnený.
4. Podľa § 39 ods. 2 C. s. p. na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.
5. Predpokladom prikázania sporu inému súdu podľa práve odcitovaného zákonného ustanovenia (z dôvodu vhodnosti) je existencia okolností, umožňujúcich hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie sporu iným súdom než tým, ktorého príslušnosť na prejednanie a rozhodnutie bola určená na základe zákonných kritérií príslušnosti, existujúcich tu v čase začatia konania a zakladajúcich príslušnosť až do skončenia konania (takže tu v skutočnosti ide aj o prielom zásady „perpetuatio fori“, čiže trvania príslušnosti, zakotvenej v ustanovení § 36 ods. 2 veta za bodkočiarkou C. s. p.). Prejednávanie a rozhodovanie sporov súdmi, ktoré sú na ich prejednanie vecne i miestne príslušnými, je teda zákonom výslovne ustanoveným pravidlom a prípadné prikázanie (delegácia) určitého sporu inému súdu len výnimkou z takéhoto pravidla, ku ktorej uplatňovaniu treba pristupovať reštriktívne (aby bola zachovaná podstata, že tu ide o výnimku a aby sa teda sama výnimka nestala pravidlom). Ak by totiž na to povolaný súd prikázal spor inému súdu podľa § 39 ods. 2 C. s. p., hoci by tu pre takéto rozhodnutie neboli podmienky, porušil by tým aj ústavne zaručené zásady, podľa ktorých 1/ nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a 2/ príslušnosť súdu ustanoví zákon (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, teda ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov). Práve so zreteľom k charakteru delegácie (ako výnimky z pravidla, že spor prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií) musí mať potom aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.
6. Dôvodmi vhodnosti pre prikázanie sporu inému súdu môžu byť len také okolnosti, ktoré umožnia hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie (a logicky tiež rozhodnutie) sporu iným ako príslušným súdom. Úvaha o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu sporu i pomerov strán sporu, pričom na pomery strany sporu, ktorá delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na druhú stranu sporu. Rozhodne nie zanedbateľný význam pri posudzovaní existencie dôvodov pre uplatnenie opisovanej výnimky z pravidla potom samozrejme má i stanovisko ostatných strán sporu.
7. Najvyšší súd sa v nadväznosti na vyššie uvedené v prvom rade zaoberal predmetom sporu a s tým spojenou výlučnou miestnou príslušnosťou. Predmetom sporu je určenie neplatnosti darovacích zmlúv týkajúcich sa nehnuteľností nachádzajúcich sa v obvode Okresného súdu Bratislava V a Okresného súdu Košice II z dôvodu, že neboli žalobcom urobené slobodne a vážne. So zohľadnením princípov výlučnej miestnej príslušnosti najvyšší súd nepovažoval za nevyhnutné zotrvávať na zachovaní výlučnej miestnej príslušnosti podľa § 20 písm. a) C. s. p. Výlučná miestna príslušnosť podľa spomenutého ustanovenia C. s. p. totiž vychádza z predpokladu, že súd, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza, bude flexibilnejší a celé konanie bude aj hospodárnejšie, pretože nebudú vznikať vysoké trovy, napríklad pri obhliadke nehnuteľností. V danom prípade, vzhľadom na predmet sporu, takýto procesný úkon v podstate do úvahy neprichádza. Z tohto pohľadu určite nebude konanie prebiehať hospodárnejšie, ak sa zachová výlučná miestna príslušnosť. Navyše, nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom právnych úkonov, sa nachádzajú v obvode oboch súdov. Pokiaľ ide o pomery strán sporu, strany majú bydlisko v obvode Okresného súdu Košice II. Žalobca má ortopedické problémy, ktoré preukazuje lekárska správa založená na č. l. 182, podľa ktorej je žalobca odkázaný na pomoc druhej osoby. Prikázanie sporu preto na žalobcu nebude mať negatívny dopad a žalobca s prikázaním sporu nevyslovil nesúhlas. Uvedené skutočnosti dostatočne evokujú, že Okresný súd Košice II prejedná a rozhodne spor hospodárnejšie a efektívnejšie.
8. Najvyšší súd dospel preto k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky prikázania sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 C. s. p. Návrhu žalovaného preto vyhovel.
9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.