UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Martin Šindler - správa domov, s. r. o., Bratislava
- mestská časť Nové Mesto, Svätovavrinecká 2A, IČO: 47 190 701, zastúpenej splnomocnenkyňou Právne centrum s.r.o., Bratislava, Mýtna 42, IČO: 36 698 873, proti žalovaným 1/ M.. W. G., narodenému XX. Z. XXXX, G. - D. O., O. XX a 2/ M.. A. G.F. P., narodenej XX. W. XXXX, N., D. S. XB, o zaplatenie 3.733,50 € s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 63Csp/84/2024, takto
rozhodol:
Spor vedený na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 63Csp/84/2024 p r i k a z u j e Mestskému súdu Bratislava IV.
Odôvodnenie
1. Mestský súd Košice listom z 25. septembra 2024, došlým Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“) 30. deň rovnakého mesiaca aj roka, predložil spis na rozhodnutie o návrhu žalobkyne na prikázanie sporu Mestskému súdu Bratislava IV z dôvodu vhodnosti. Návrh (pri posudzovaní podania zo 7. júna 2024 na č. l. 124 - 124 p. v. spisu primárne podľa jeho obsahu) bol odôvodnený tým, že žalobkyňa aj tzv. advokátska obchodná spoločnosť túto zastupujúca majú sídla v N., žalovaná 2/ má adresu trvalého pobytu taktiež v N. a žalovaný 1/ má síce adresu trvalého pobytu v G., avšak je evidentné, že sa zdržiava v N., nakoľko tu preberá aj odosiela písomnosti (keď na adrese zhodnej s adresou žalovanej 2/ prevzal i predžalobnú výzvu) a vykonáva tu aj svoju advokátsku činnosť. Žalobkyňa poukázala tiež na hľadisko hospodárnosti konania a na to, že ak bude vec prejednávaná na Mestskom súde Košice, bude to predstavovať neprimerané časové a finančné zaťaženie strán sporu.
2. Mestský súd Košice výzvou z 11. júla 2024 vyzval oboch žalovaných, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadrili, či s návrhom žalobkyne na prikázanie sporu Mestskému súdu Bratislava IV súhlasia a vo výzve ich tiež poučil, že ak sa v súdom stanovenej lehote nevyjadria, bude mať za to, že voči návrhu námietky nemajú (§ 157 ods. 2 Civilného sporového poriadku - zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „CSP“). Výzva bola doručená žalovanému 1/ 31. júla 2024 a žalovanej 2/ 27. júla 2024; žiaden z nich sa však k nej nevyjadril.
3. Podľa § 39 ods. 2 CSP na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.
4. Najvyšší súd ako súd príslušný rozhodnúť o návrhu na prikázanie sporu (§ 39 ods. 3 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že návrh žalobkyne na prikázanie sporu je dôvodný.
5. Prikázanie (delegácia) veci (sporu) z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného sporového konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky - ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu alebo finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie (ako výnimky zo zásady, že spor či vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií), musí mať však aj dôvod na uplatnenie delegácie vždy výnimočný charakter.
6. S poukazom na už uvedené preto prichádza aplikácia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie pomerov subjektov na oboch procesných stranách, pričom na pomery subjektu, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné subjekty konania. Podstatný význam má i stanovisko ostatných subjektov konania.
7. Podľa § 13 CSP je na konanie v prvej inštancii miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
8. Podľa § 14 CSP je všeobecným súdom fyzickej osoby súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.
9. Špecifiká prípadu v prejednávanej veci podľa názoru najvyššieho súdu navrhovanú delegáciu sporu odôvodňujú. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že žalobkyňa (právnická osoba) má adresu sídla v N., žalovaná 2/ (fyzická osoba) má adresu trvalého pobytu taktiež v N. a žalovaný 1/ (fyzická osoba) má síce adresu trvalého pobytu v G., i on sa ale zdržiava v N.. V prípadoch plurality žalovaných (o aký ide aj v tomto konkrétnom prípade) môže byť miestna príslušnosť založená podľa adresy trvalého pobytu ktoréhokoľvek z nich a hoci žalobkyňa v návrhu na pokračovanie v konaní z 13. mája 2024 (potom, čo v dôsledku odporu žalovaného 1/ došlo k zrušeniu platobného rozkazu, vydaného upomínacím súdom - Okresným súdom Banská Bystrica v čase pôvodného vedenia tejto veci ním pod sp. zn. 3Up/1495/2023) neuviedla, že navrhuje, aby spor pokračoval na Mestskom súde Bratislava IV, príslušnom podľa adresy trvalého pobytu žalovanej 2/ (urobila tak až neskorším podaním priblíženým pod 1. zhora), nepodanie žiadnym zo žalovaných vyjadrenia, z ktorého by vyplynul nesúhlas čo i len jedného z nich s prejednaním sporu v Bratislave a pripojenie súdom (vo výzve) doložky podľa § 157 ods. 2 CSP spôsobovali, že bolo namieste usudzovať na všeobecný konsenzus s postupom navrhnutým žalobkyňou. Najvyšší súd preto na základe všetkého dosiaľ uvedeného, ako aj v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania dospel k záveru, že v tomto prípade treba podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP považovať za splnené a rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.
10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.