6 Ndc 25/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci navrhovateľa J. J., bytom S., v konaní o návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia o vecnej príslušnosti podľa § 104a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 7 Cudz 1/2012 a (pôvodne) na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 5 Ecud 1/2012 takto r o z h o d o l :
Na prejednanie veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 7 Cudz 1/2012 a (pôvodne) na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 5 Ecud 1/2012 je vecne príslušný Okresný súd Bardejov.
O d ô v o d n e n i e
Návrhom podaným na Okresný súd Bardejov sa navrhovateľ domáhal uznania právoplatného a vykonateľného rozsudku Obvodného súdu pre Prahu 10 zo 17. februára 2005, sp. zn. 4 T 139/2004 na území Slovenskej republiky, ktorým (okrem iného) bola P. K. uložená povinnosť nahradiť poškodenému (navrhovateľovi) škodu v sume 1 405 924 Kč v lehote podmienečného odsúdenia.
Okresný súd Bardejov predmetnú vec postúpil Krajskému súdu v Prešove ako súdu vecne príslušnému (§ 104a ods. 2 O.s.p.) v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 183/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii.
Krajský súd v Prešove s postúpením veci nesúhlasil (§ 104a ods. 3 O.s.p.). Poukázal na ustanovenie § 39 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie rady“), ako aj na jeho Prílohu č. II, v zmysle ktorého je
2 6 Ndc 25/2012
v Slovenskej republike príslušným orgánom na podanie návrhu podľa § 39 okresný súd. Poukázal tiež na článok 1 ods. 1 písm. ii/ rámcového rozhodnutia Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (ďalej len „rámcové rozhodnutie“), podľa ktorého „peňažná sankcia“ znamená povinnosť zaplatiť náhradu uloženú v tom istom rozhodnutí v prospech obetí, ak obeť nemôže byť stranou v občianskom konaní a súd koná v rámci výkonu svojej trestnej právomoci. Vyslovil názor, že náhrada škody priznaná v trestnom konaní nie je peňažnou sankciou podľa článku 1 ods. b/, písm. ii/ tohto rámcového rozhodnutia.
Konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia (§ 11 ods. 1 O.s.p.). Na konanie v prvom stupni sú zásadne (vecne) príslušné okresné súdy (§ 9 ods. 1 O.s.p.).
V predmetnej veci ide o uznanie cudzieho rozhodnutia (rozsudku Obvodného súdu pre Prahu 10), ktoré je vyššie citované a ktoré bolo vydané v trestnom konaní a ktorým bolo rozhodnuté (okrem iného) aj o náhrade škody spôsobenej trestným činom, za ktorý bol obžalovaný (občan Slovenskej republiky bývajúci v Bardejove) uznaný vinným z trestného činu podvodu (§ 250 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona).
Je pravdou že v Slovenskej republike existuje zákon č. 183/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii. Ako je zrejmé z ustanovenia § 1 citovaného zákona, jeho predmetom je úprava postupu orgánov Slovenskej republiky pri a) uznávaní a výkone rozhodnutia ukladajúceho peňažnú sankciu vydaného súdom alebo iným príslušným orgánom členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát") a b) odovzdaní rozhodnutia o peňažnej sankcii vydaného súdom v trestnom konaní na jeho uznanie a výkon v inom členskom štáte. V ustanovení § 2 tohto zákona sú vymedzené základné pojmy, pričom pod peňažnou sankciou treba rozumieť povinnosť uloženú rozhodnutím o peňažnej sankcii (okrem iného) zaplatiť náhradu škody priznanú poškodenému voči odsúdenému v trestnom konaní (§ 2 písm. b/, bod 3). Príslušnosť súdu rieši tento zákon v ustanovení § 9
3 6 Ndc 25/2012
ods. 2, podľa ktorého na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia o peňažnej sankcii, ktoré vydal súd štátu pôvodu, je príslušný krajský súd, v ktorého obvode má povinný bydlisko alebo sídlo. Ak povinný nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo, je na konanie príslušný Krajský súd v Bratislave (§ 9 ods. 2 zák. č. 183/2011 Z.z.). Z vymedzenia základných pojmov na účely citovaného zákona je zrejmé, že peňažnou sankciou je (okrem iného) aj povinnosť nahradiť škodu priznanú poškodenému voči odsúdenému v trestnom konaní (§ 2 písm. b/ bod 3 citovaného zákona).
Nemožno však prehliadnuť, že popri vyššie uvedenej právnej úprave v Slovenskej republike (zák. č. 183/2011 Z.z.) existuje aj Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (ďalej len “nariadenie”). Podľa článku 1 bodu 1. toto nariadenie sa vzťahuje na veci občianske a obchodné bez ohľadu na druh súdu. Nevzťahuje sa najmä na veci daňové, colné a správne. Podľa bodu 2. toto nariadenie sa nevzťahuje na : a) veci osobného stavu, spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a právnym úkonom, majetkové práva plynúce z manželských vzťahov a dedenia, vrátane dedenia zo závetu; b) konkurzy, vyrovnania a podobné konania; c) sociálne zabezpečenie; d) rozhodcovské konanie.
Toto nariadenie predstavuje základný kameň európskeho medzinárodného práva procesného. Jeho cieľom je zjednotiť pravidlá mezinárodnej príslušnosti pre súdy členských štátov a zabránenie rozmnoženia potenciálnych mezinárodných súdnych príslušností v jednom spore s rovnakým skutkovým i právnym základom a posilnenie právnej ochrany osôb v spoločenstve tým, že žalobcovi sa umožní ľahšia orientácia v identifikácii súdu, na ktorý sa má obrátiť so svojou žalobou, resp. príslušným návrhom a žalovanému sa zase umožní rozumne predpokladať, na ktorom súde by mohol byť žalovaný (rozsudok ESD ve veci Jackie Farrell proti Jamesi Longovi, C-295/95, a rozsudok ESD vo veci Fonderie Officine Meccaniche Tacconi SpA proti Heinrich Wagner Sinto Maschinenfabrik GmbH (HWS), C-334/00).
4 6 Ndc 25/2012
Ďalším cieľom nariadenia je zjednodušenie formality pre uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí vydaných súdmi členských štátov. Nariadenie je priamo aplikovateľné a má aplikačnú prednosť pred národným právom. Je možné aplikovať ho v sporoch s medzinárodným prvkom, t. j. v tých, v ktorých vyvstane (s ohľadom na bydlisko alebo štátnu príslušnosť účastníkov, skutkové okolnosti sporu alebo predmet sporu) otázka medzinárodnej príslušnosti procesného súdu. Prednostná aplikácia citovaného nariadenia je v súlade aj s článkom 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
Z hľadiska vecnej príslušnosti nariadenia je dôležité uviesť, že jeho vecná príslušnosť je obmedzená na občianske a obchodné veci, teda také, v ktorých nevystupuje osoba verejného práva v rámci výkonu svojich verejnoprávnych právomocí s výnimkami uvedenými v článku 1 ods. 2. Vecná príslušnosť nariadenia sa vzťahuje na veci súkromnoprávnej povahy (s výnikami uvedenými v odseku 2) zatiaľ čo veci verejnoprávne sú z neho vylúčené.
So zreteľom na vyššie uvedené možno konštatovať, že v predmetnej veci sa treba najskôr zaoberať právnou povahou nároku poškodeného priznaného v adhéznom konaní a zodpovedať otázku, či tento nárok má povahu veci občianskoprávnej. V tomto smere treba prihliadnuť aj na judikatúru ESD, ktorý sa zaoberal výkladom pojmu občianska a obchodná vec v rozhodnutí vo veci Eirini Lechouritou a ďalší proti Dimosio tis Omospondiakis Dimokratias tis Germanias, C-292/05, kde uviedol: ... s cieľom zabezpečiť v rámci možností rovnosť a jednotu práv a povinností vyplývajúcich z Bruselskej zmluvy pre zmluvné štáty a zúčastnené osoby je nutné nevykladať podmienky uvedeného ustanovenia ako samotný odkaz na vnútroštátne právo jedného alebo druhého dotknutého štátu. Z ustálenej judikatury Súdneho dvora vyplýva, že pojem „veci občianskej a obchodnej“ musí byť považovaný za autonómny pojem, ktorý treba vykladať s odkazom jednak na ciele a systém
5 6 Ndc 25/2012
uvedenej zmluvy, a jednak na všeobecné zásady vyvodené zo všetkých vnútroštátnych právnych poriadkov....V citovanom rozhodnutí ESD zdôraznil nutnosť autonómnej definície pojmov použitých v nariadení a nadviazal na svoje predošlé rozhodnutia, v ktorých sa vymezením pojmu občianskej a obchodnej veci zaoberal (porov. tiež rozsudok ESD vo veci Meletis Apostolides proti Davidu Charlesi Oramsovi, Linde Elizabeth Orams, C-420/07).
V ďalšej veci (Volker Sonntag proti Hansovi Waidmannovi, Elisabeth Waidmann a Stefanovi Waidmann C-172/91) sa ESD zaoberal otázkou vecnej príslušnosti Bruselskej zmluvy z hľadiska uznania a výkonu rozhodnutia, v ktorej bol obžalovaný (Sonntag) uznaný vinným z trestného činu nedbanlivostného zabitia a bola mu uložená povinnosť odškodniť pozostalých sumou 20 000 000 talianskych lír (práve táto povinnosť bola predmetom uznania a výkonu v Nemecku). V tejto veci EDS zaujal názor, že žaloba o odškodnenie vznesená na hlavnom pojednávaní proti učiteľovi štátnej školy osobami, ktoré sa domáhajú uznania a výkonu súdneho rozhodnutia spadá pod pojem “občianske a obchodné veci” v zmysle článku 1 Zmluvy…dostupnosť poistenia je nerozhodná, lebo základom je civilná žaloba, t. j. žaloba zo zodpovednosti z deliktu alebo z quasideliktu, ktorú nemôže existencia verejného poistenia ovplyvniť. V tejto veci EDS tiež potvrdil, že pre vecnú pôsobnosť Bruselskej zmluvy nie je rozhodujúce, že rozhodnutie bolo vydané trestným súdom, ak ide o občianskoprávny nárok.
Najvyšší súd dospel k záveru, že aj v predmetnej veci treba vychádzať z toho, že nárok na náhradu škody, o ktorom bolo rozhodnuté v trestnom konaní má občianskoprávnu povahu. So zreteľom na túto povahu nároku o uznanie a výkon ktorého ide v predmetnej veci, treba pri určení vecnej príslušnosti súdu vychádzať z vyššie citovaného nariadenia; jeho Príloha č. II celkom jednoznačne uvádza, že súdom príslušným na podanie návrhu podľa článku 39 nariadenia je v Slovenskej republike “okresný súd” (v predmetnej veci je ním Okresný súd Bardejov).
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.
6 6 Ndc 25/2012
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. novembra 2012
JUDr. Daniela Švecová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová