6Ndc/13/2025

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Slovak Games, s. r. o., Bratislava, Gajova 11, IČO: 36 862 495, zastúpenej splnomocnenkyňou Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., Bratislava, 29. augusta 36A, IČO: 35 917 148, proti žalovaným 1/ Mesto Dunajská Streda, Dunajská Streda, Hlavná 50/16, IČO: 00 305 383, zastúpenému splnomocnenkyňou Mgr. Eva Gulyášová - Advokátska kancelária, s.r.o., Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 328, IČO: 47 251 166 a 2/ Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Bratislava, Štefanovičova 2968/5, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 17C/99/2024, o návrhu žalobkyne na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti, takto

rozhodol:

Návrhu žalobkyne na prikázanie sporu vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 17C/99/2024 Mestskému súdu Bratislava IV n e v y h o v u j e.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Dunajská Streda predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) súdny spis sp. zn. 17C/99/2024 na rozhodnutie o návrhu žalobkyne na prikázanie sporu Mestskému súdu Bratislava IV z dôvodu vhodnosti podľa § 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „CSP“). Žalobkyňa v návrhu uviedla, že Mestský súd Bratislava IV jej listom z 25. novembra 2024 oznámil, že spor postupuje Okresnému súdu Dunajská Streda na základe námietky miestnej nepríslušnosti žalovaného 1/. Mestský súd Bratislava IV odôvodnil postúpenie sporu tým, že škoda vznikla v obvode Okresného súdu Dunajská Streda.

2. Žalobkyňa v návrhu na prikázanie sporu poukázala na vyjadrenie žalovanej 2/ z 3. júna 2024, v ktorom deklaruje svoju pasívnu vecnú legitimáciu s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo odôvodňuje miestnu príslušnosť Mestského súdu Bratislava IV. Uviedla, že na Mestskom súde Bratislava IV sa koná o viacerých jej žalobách s obdobným predmetom sporu, kde ako žalovaná 2/ vystupuje Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo financií Slovenskej republiky a na mieste žalovaných 1/ sú obce, resp. mestá. Ďalej uviedla, že naMestskom súde Bratislava IV sa prejednávajú desiatky žalôb o náhradu škody aj iných prevádzkovateľov hazardných hier, kde ako žalovaná 2/ vystupuje Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo financií Slovenskej republiky, pričom v mnohých konaniach už súdy začali konať, a v žiadnom prípade nebola vznesená námietka proti miestnej príslušnosti Mestského súdu Bratislava IV. Žalobkyňa mala za to, že pri pluralite procesných strán na strane žalovaných v súlade s ustanovením § 37 CSP bola založená miestna príslušnosť Mestského súdu Bratislava IV podľa žalovanej 2/, navyše za procesnej situácie, keď žalovaná 2/ deklaruje svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Z uvedených dôvodov navrhla prikázanie sporu vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 17C/99/2024 na rozhodnutie Mestskému súdu Bratislava IV.

3. Žalované 1/ s prikázaním sporu Okresnému súdu Dunajská Streda podľa ustanovenia § 39 ods. 2 CSP nesúhlasilo s poukazom na jeho námietku miestnej nepríslušnosti podanú Mestskému súdu Bratislava IV. Žalovaná 2/ s návrhom na prikázanie sporu Mestskému súdu Bratislava IV súhlasila.

4. Najvyšší súd ako súd najbližšie spoločne nadriadený Okresnému súdu Dunajská Streda a Mestskému súdu Bratislava IV (§ 39 ods. 3 CSP) po preskúmaní spisu dospel k záveru, že návrh žalobkyne na prikázanie sporu inému súdu nie je dôvodný, a preto mu nebolo možné vyhovieť.

5. Podľa § 39 ods. 2 CSP na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.

6. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného sporového konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečiť hospodárnosť civilného sporového konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvodmi vhodnosti pre prikázanie veci inému súdu môžu byť len také okolnosti, ktoré umožnia hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie veci iným ako príslušným súdom. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie zahŕňa posúdenie pomerov oboch strán sporu, pričom na pomery strany, ktorá delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné strany sporu so zreteľom na výnimočnosť tohto inštitútu.

7. V prejednávanom prípade žalobkyňa v návrhu na prikázanie sporu inému súdu netvrdí, že ním sleduje hospodárnejšie, efektívnejšie a rýchlejšie prejednanie a rozhodnutie sporu. Dôvodom delegácie veci má byť nesúhlas žalobkyne s procesným postupom Mestského súdu Bratislava IV, s ktorým v návrhu polemizuje a jej odlišný právny názor na miestnu príslušnosť tohto súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu.

8. Civilný sporový poriadok upravil postup, v rámci ktorého je možné po postúpení sporu z iného súdu preskúmať otázku miestnej príslušnosti súdu a správnosť záveru postupujúceho súdu (§ 43 CSP), podnetom pre tento postup však nie je návrh na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti sporovou stranou. Posúdenie otázky, či súd je alebo nie je miestne príslušným súdom v spore, je ustanovením § 41 CSP zverené konajúcemu súdu. Pokiaľ Okresný súd Dunajská Streda mal za to, že je miestne príslušným súdom na konanie a rozhodnutie sporu a nevyjadril nesúhlas s tým, že mi tento bol postúpený, strana sporu nemôže tento záver napádať a domáhať sa odlišného posúdenia tejto otázky návrhom na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti inému súdu, ktorý sleduje úplne odlišné ciele.

9. K postúpeniu sporu z Mestského súdu Bratislava IV na Okresný súd Dunajská Streda došlo v súlade s ustanovením § 41 CSP na základe námietky žalovaného 1/ podanej pri jeho prvom procesnom úkone. Pripustenie spätného prikázania sporu súdu, ktorý ho postúpil, s odkazom na § 39 ods. 2 CSP by tak bolo v rozpore s vôľou žalovaného 1/. Nemožno opomenúť, že podľa ustanovenia § 17 CSP všeobecným súdom štátu je súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá uplatnené právo. Žalobkyňa neuviedla žiadnu argumentáciu, prečo by toto ustanovenie bolo v danej veci neaplikovateľné. V tomto prípade je Okresný súd Dunajská Streda nielen všeobecným súdom žalovaného 1/ (§ 15 ods. 1CSP), ale aj všeobecným súdom žalovanej 2/ (§ 17 CSP) a tiež súdom, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody [§ 19 písm. b) CSP]. Nebol daný predpoklad ani pre aplikáciu ustanovenia § 37 CSP, ktoré rieši situáciu, ak je miestne príslušných niekoľko súdov (tak, že sa môže konať na ktoromkoľvek z nich). Argumentácia žalobkyne, že postúpenie sporu z Mestského súdu Bratislava IV na Okresný súd Dunajská Streda bolo v rozpore s CSP, je preto nesprávna a nedôvodná.

10. Pre prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti na Mestský súd Bratislava IV za opodstatnený nepovažuje nadriadený súd ani argument žalobkyne, že tento súd koná o viacerých jej žalobách s obdobným predmetom sporu. Žalobkyňa nevysvetlila, v čom konkrétne je tento dôvod pre prikázanie sporu dôležitý, keď z jej návrhu nevyplýva ani len to, že by išlo o súvisiace spory, ktoré by mal prejednať jeden sudca, ani že by išlo o vzájomné žaloby. Najvyšší súd stabilne zastáva názor, že miesto pobytu, resp. sídlo niektorej zo strán sporu, ani problémy (zdravotné, sociálne, finančné) súvisiace s jej účasťou na súdnom pojednávaní na vecne a miestne príslušnom súde samy osebe neodôvodňujú prikázanie sporu (veci) inému súdu. Žalobkyňa má právneho zástupcu, ktorý ju v spore zastupuje a ktorý je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana sporu (§ 89 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 1 a ods. 2 CSP). Najvyšší súd aj s ohľadom na zastúpenie žalobkyne v spore nezistil dôvod, pre ktorý by mal spor prejednať Mestský súd Bratislava IV. Situácia, keď v obdobných sporoch jednej strany sporu (proti odlišným žalovaným alebo prinajmenšom proti čiastočne odlišnému okruhu na tejto strane sporu) rozhodujú rôzne súdy, je skôr bežná a nemá vplyv na rýchlosť a hospodárnosť ich prejednania.

11. Najvyšší súd po posúdení návrhu žalobkyne tak dospel k záveru, že vo veci nie sú splnené podmienky pre jej prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti podľa ustanovenia § 39 ods. 2 CSP, a preto návrhu žalobkyne nevyhovel.

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.