6Ndc/1/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Z. C., bývajúceho v L. X. XXX, zastúpeného JUDr. Petrom Poláčekom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Medený Hámor 15, proti žalovanej Loomis SK, a. s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 140, IČO: 36 394 238, zastúpenej Mgr. Matejom Krajčím, PhD., advokátom so sídlom v Bratislave, Májkova 1, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 44Cpr/19/2016, o návrhu žalobcu na prikázanie sporu Okresnému súdu Martin alternatívne Okresnému súdu Zvolen, takto

rozhodol:

Návrhu žalobcu na prikázanie sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 44Cpr/19/2016 Okresnému súdu Martin alternatívne Okresnému súdu Zvolen, nevyhovuje.

Odôvodnenie

1. V spore o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru pôvodne vedenom na Okresnom súde Ružomberok žalobca navrhol, aby súd v súlade s § 39 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) prikázal spor z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Martin, resp. Okresnému súdu Zvolen, keďže Okresný súd Martin nie je kauzálne príslušný na prejednanie a rozhodnutie individuálneho pracovnoprávneho sporu (akým prejednávaný spor v danom prípade je). Uvedený návrh odôvodnil žalobca zásadou hospodárnosti konania, čo najrýchlejšieho prejednania a rozhodnutia sporu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu s poukazom na Čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku. V podaní zo dňa 9. septembra 2016 reagoval žalobca na výzvu Okresného súdu Ružomberok, aby doplnil návrh na prikázanie sporu inému súdu tej istej inštancie tak, že uviedol, že Okresný súd Martin je najbližším súdom k žalobcovi, k pracovisku žalovanej a k zamestnancom žalovanej, ktorí by mohli byť vypočutí ako svedkovia, ale keďže nie je súdom kauzálne príslušným, alternatívne navrhol prikázať spor Okresnému súdu Zvolen.

2. Žalovaná s prikázaním sporu Okresnému súdu Martin, prípadne Okresnému súdu Zvolen nesúhlasila. Vo vyjadrení k uvedenému návrhu žalobcu uviedla, že kauzálne príslušným súdom je v danom prípade podľa § 23 písm. a) C. s. p. Okresný súd Bratislava III, pretože žalovaná má sídlo na adrese Vajnorská 140, 831 04 Bratislava. Pokiaľ ide o prikázanie sporu Okresnému súdu Martin z dôvodu vhodnosti, žalovaná vo vyjadrení k návrhu žalobcu uviedla, že prikázanie sporu inému súdu tej istej inštanciepovažuje za nedôvodné a trvá na prejednaní sporu na vecne, miestne a kauzálne príslušnom súde, ktorým je Okresný súd Bratislava III.

3. Podľa § 40 C. s. p., súd aj bez návrhu skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.

4. Z obsahu spisu vyplýva, že prípisom z 28. októbra 2016 postúpil Okresný súd Ružomberok spor podľa § 43 ods. 1 C. s. p. Okresnému súdu Bratislava III ako súdu kauzálne príslušnému podľa § 23 písm. a) C. s. p., ktorý podľa § 39 ods. 3 C. s. p. predložil spor Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o návrhu žalobcu na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Martin, resp. Okresnému súdu Zvolen, ktorý je aj súdom kauzálne príslušným.

5. Podľa § 39 ods. 2 C. s. p., na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.

6. Podľa § 39 ods. 3 C. s. p., o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať.

7. Predpokladom prikázania sporu z dôvodu vhodnosti podľa ustanovenia § 39 ods. 2 C. s. p. je existencia okolností, ktoré umožňujú hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie sporu. Nemožno pritom opomenúť, že zásada zachovania miestnej príslušnosti určenej v čase začatia konania až do skončenia konania (perpetuatio fori) upravená v § 36 ods. 2 C. s. p., je jednou zo základných zásad civilného sporového konania, preto prípadná delegácia príslušnosti inému súdu tej istej inštancie je len výnimkou z tejto zásady, ktorú treba - ako výnimku - vykladať reštriktívne. Ak by totiž príslušný súd prikázal spor inému súdu podľa § 39 ods. 2 C. s. p., hoci by tu pre takéto rozhodnutie neboli splnené podmienky, porušil by tým ústavne zaručenú zásadu, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanoví zákon (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). V danom prípade je podstatné aj to, že sa jedná o pracovnoprávny spor, a teda je zákonom určená kauzálna príslušnosť, ktorá vylučuje, aby spor prejednal iný ako kauzálne príslušný súd.

8. Žalobcom uvádzané skutočnosti nie sú podľa názoru najvyššieho súdu bez uvedenia ďalších významných skutočností dôvodom na uplatnenie výnimočného postupu spočívajúceho v prikázaní sporu inému súdu tej istej inštancie z dôvodu vhodnosti. Nejde totiž o mimoriadne dôvody, ktoré by odôvodňovali uplatnenie výnimky zo zásady všeobecnej miestnej príslušnosti súdu a v tomto prípade aj kauzálnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava III. Žalobcom uvádzané dôvody nemožno považovať za mimoriadne dôvody, pretože majú všeobecný charakter. Každý súd (nielen žalobcom navrhovaný Okresný súd Martin, či Okresný súd Zvolen) je podľa Čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku povinný postupovať tak, aby bol spor čo najrýchlejšie prejednaný a rozhodnutý a konať hospodárne, bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu, preto návrh žalobcu opretý o tento dôvod nemôže odôvodňovať prikázanie sporu inému súdu tej istej inštancie z dôvodu vhodnosti. Za mimoriadnu okolnosť nemožno považovať ani okolnosť uvádzanú žalobcom v podaní z 9. septembra. 2016 a to, že žalobcove bydlisko a žalovanej pracovisko sa nachádza v blízkosti Okresného súdu Martin, či Okresného súdu Zvolen, pretože takáto argumentácia, popierajúca základné východiská pre určenie miestnej a kauzálnej príslušnosti, neodôvodňuje bez ďalšieho výnimočnosť postupu podľa § 39 ods. 2 C. s. p.

9. Na základe uvedených skutočností najvyšší súd nevyhovel návrhu žalobcu na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Martin, ani alternatívne Okresnému súdu Zvolen, pretože na takýto výnimočný postup neboli splnené podmienky.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.