UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. W., CSc., bývajúceho v R., proti žalovanému HYDROCOOP, štátny podnik v likvidácii, so sídlom v Bratislave, Radlinského 37, v mene ktorého koná jeho likvidátor Ing. G., L., o vydanie autorských diel a iné, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. Z-2 20 C 71/1992, o návrhu žalobcu na vylúčenie sudcu Krajského súdu v Bratislave z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. Z-2 20 C 71/1992, takto
rozhodol:
Sudca Krajského súdu v Bratislave JUDr. G., n i e j e v y l ú č e n ý z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. Z-2 20 C 71/1992.
Odôvodnenie
Žalobca písomným podaním zo 14. marca 2016 namietal zaujatosť predsedu senátu krajského súdu JUDr. G. Vylúčenie konajúceho sudcu odôvodnil pochybnosťou o jeho nezaujatosti vyvolanú tým, že zo spisu bolo odstránené jeho podanie z 28. augusta 2015 následne súdom hodnotené ako pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a žalobcom nesplnené a že konajúci sudca nemohol získať skutočnosti o jeho údajnom vlastníctve ani z obsahu spisu a ani z verejných listín.
Predseda senátu sudca JUDr. G. sa ku vznesenej námietke zaujatosti vyjadril tak, že sa vo vzťahu k veci a ani k účastníkom konania necíti byť zaujatý. Podanie žalobcu z 28. augusta 2015 sa v spise nachádza, odstránené zo spisu nebolo a informácie o majetkových pomeroch žalobcu nadobudol z listov vlastníctva nachádzajúcich sa v spise, teda z verejných listín.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave (§ 16 ods. 1 tretia veta O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku pochybnosti o nezaujatosti uvedeného sudcu krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.
Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.
Súčasťou práva na súdnu ochranu (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len ústava) je aj právo na to, aby vec prejednal a rozhodol nezávislý a nestranný sudca. Zároveň toto ústavne právo na súdnu ochranu na strane druhej zahŕňa aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 ústavy). Keďže inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania veci preto možno len výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť nezaujato a nestranne.
Aby sudca bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci musí tu existovať právne významný vzťah sudcu buď k veci (ak by sudca mal konkrétny záujem na určitom spôsobe rozhodnutia veci), k účastníkom konania alebo k ich zástupcom (ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo osobnom buď pozitívnom alebo negatívnom pomere k nim), v rámci ktorého možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Vzťah sudcu k veci, účastníkom konania alebo ich zástupcom musí však dosiahnuť taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne (čl. 141 ods. 1 ústavy, § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Najvyšší súd Slovenskej republiky po posúdení námietky zaujatosti, nezistil žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne vyvodiť pochybnosti o nezaujatosti konajúceho sudcu. Za dôvod jeho vylúčenia z prejednávania a rozhodovania veci nemožno považovať tvrdenie žalobcu, podľa ktorého došlo k odstráneniu jeho podania z 28.augusta 2015 zo súdneho spisu a následne súdom hodnoteného ako zákonná podmienka žalobcom nesplnená. Ide o tvrdenie zjavne nepravdivé, zavádzajúce. Podanie žalobcu, ktoré došlo na krajský súd 28. augusta 2015 označené ako „Žiadosť podľa § 138 O.s.p...“, včítane jeho piatich príloh, sa v spise aj so všetkými prílohami totiž nachádza a teda nebolo zo spisu odstránené (viď č.l. 485 a nasl. spisu).
Rovnako, dôvodom na vylúčenie sudcu nemôže byť bez ďalšieho tvrdenie žalobcu, že konajúci sudca nemohol získať údaje o jeho vlastníctve z obsahu spisu a ani z verejných listín. Žalobca v námietke neuvádza, konkrétne ktoré skutočnosti boli sudcom takto zistené, prípadne z akého dôvodu ich sudca nemohol z obsahu spisu alebo z verejných listín zistiť.
V preskúmavanej veci reálne neexistujú také okolnosti, ktoré by mohli objektívne založiť pochybnosti o tom, že konajúci sudca disponuje určitým kvalifikovaným vzťahom k danej právnej veci, prípadne k účastníkom konania alebo k ich zástupcom. Z vyjadrenia konajúceho sudcu vyplýva, že ani subjektívne sa vo vzťahu k veci a ani k účastníkom konania necíti byť zaujatý. Navyše, dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel preto k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady na vylúčenie sudcu v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p., z ktorého dôvodu rozhodol tak, že sudcu Krajského súdu v Bratislave JUDr. G. nevylúčil z prejednávania a rozhodovania danej veci.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.