UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu R.. Y. B., bývajúceho v Ž.-Z., L. XXX/XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s. r. o., so sídlom v Žiline, Národná 17, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Račianska 1523/71, o náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 17 C 16/2020, v konaní o vylúčenie sudcov Krajského súdu v Žiline vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 11 NcC 2/2020, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Žiline Mgr. Miroslav Šepták, JUDr. Eva Malíková a JUDr. Roman Tichý n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 11 NcC 2/2020.
Odôvodnenie
1. V konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 17 C 16/2020 žalobca v rámci podanej žaloby o náhradu škody z 29. januára 2020 uplatnil námietku zaujatosti voči celému Okresnému súdu Žilina, ako aj Krajskému súdu v Žiline. Škoda bola podľa názoru žalobcu spôsobená nesprávnym postupom Okresného súdu Žilina, ktorý bol potvrdený aj Krajským súdom Žilina. Nie je preto možné očakávať objektívne posúdenie žaloby ktorýmkoľvek iným sudcom Okresného súdu Žilina, resp. Krajského súdu v Žiline. Žalobca žiadal o prikázanie tohto sporu inému okresnému súdu mimo Žilinského kraja.
2. O tom, či je z prejednávania a rozhodovania sporu vylúčená JUDr. Anna Majeriková, sudkyňa Okresného súdu Žilina, ktorej bol spor pridelený na prejednanie v zmysle rozvrhu práce tohto súdu, má podľa § 54 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) rozhodnúť nadriadený súd - Krajský súd v Žiline v konaní vedenom na ňom pod sp. zn. 11 NcC 2/2020. Vzhľadom na to, že žalobca vzniesol námietku zaujatosti aj voči sudcom tohto krajského súdu, je potrebné, aby najskôr Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd, ktorý je nadriadený Krajskému súdu v Žiline, posúdil, či sú vylúčení sudcovia tohto krajského súdu.
3. Najvyšší súd posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti sudcov Krajského súdu vŽiline len vo vzťahu k tým jeho sudcom, ktorí majú ako zákonní sudcovia rozhodnúť, či je vylúčená zákonná sudkyňa Okresného súdu Žilina, ktorá má prejednať a rozhodnúť spor.
4. Zákonným sudcom je sudca (samosudca alebo člen senátu) miestne, vecne a funkčne príslušného súdu, ktorý má konať podľa rozvrhu práce prijatého v súlade so zákonom (pozri napr. I. ÚS 8/94, II. ÚS 15/96, II. ÚS 43/97, II. ÚS 47/99, III. ÚS 31/01).
5. Podľa rozvrhu práce Krajského súdu v Žiline na rok 2020 má o tom, či je z prejednávania a rozhodovania sporu vylúčená JUDr. Anna Majeriková, rozhodnúť senát tohto súdu zložený z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého. Títo sudcovia 5. marca 2020 vo vyjadrení k námietke zaujatosti uviedli, že žalobcu osobne nepoznajú, nemajú vzťah k prejednávanej veci, necítia sa byť zaujatí a nerozhodovali ani v senáte 5 Co Krajského súdu v Žiline, ktorý rozhodoval o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina vo veci sp. zn. 7C 154/2003 (pozn.: konanie, v ktorom mala byť žalobcovi nesprávnym úradným postupom spôsobená škoda).
6. Najvyšší súd, ako súd nadriadený Krajskému súdu v Žiline (§ 54 ods. 2 C. s. p.) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku pochybnosti o zaujatosti sudcov krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z § 49 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k stranám alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.
7. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to: 1/ k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia vo veci, 2/ k stranám, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom, rýdzo osobnom (pozitívnom, či negatívnom) pomere k nim, 3/ k zástupcom strán alebo osobám zúčastneným na konaní, ktorý vzťah by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 6.
8. Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k stranám, k ich zástupcom, alebo osobám zúčastneným na konaní, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.
9. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na základe námietky zaujatosti uplatnenej z dôvodov uvedených v § 49 stranou (§ 52 C. s. p.) alebo na základe oznámenia samotného sudcu (§ 50 C. s. p.).
10. V danej veci námietku zaujatosti uplatnila strana - žalobca.
11. Najvyšší súd už vo svojom skoršom uznesení z 10. septembra 2012, sp. zn. 1 Nc 38/2012 okrem iného uviedol, že vzájomný vzťah medzi súdom a sudcom, ktorý na tomto súde vykonáva súdnictvo, nie je vzťahom štátnozamestnaneckým alebo služobným. Vymenovaním za sudcu vzniká a so zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti sudcu a štátu. Za štát v týchto vzťahoch nekoná súd, na ktorom sudca vykonáva súdnictvo (k tomu porovnaj § 25 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Práve osobitosť vzťahu sudcu k štátu umožňuje sudcovi konať a rozhodovať nezávisle a nezaujato vo všetkých veciach, teda aj vo veciach týkajúcich sa štátu, s ktorým tento vzťah po dobu výkonu svojej funkcie sudca má, ako aj vo veciach týkajúcich sa súdu, na ktorom aktuálne vykonáva svoju funkciu, (pozri aj uznesenie najvyššieho súdu z 31. mája 2010, sp. zn. 3 Nc 14/2010, vktorom bolo vyslovené, že dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť spor, v ktorom je žalovaný súd, na ktorom vykonáva súdnictvo.).
12. Najvyšší súd v prejednávanej veci nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od vyššie uvedených záverov. Preto aj v danej veci dospel k záveru, že okolnosť, že žaloba smeruje aj proti Krajskému súdu v Žiline, sama o sebe nezakladá dôvod na pochybnosti o nezaujatosti sudcov tohto súdu.
13. Keďže uvedený vzťah sudcov k štátu objektívne nezakladá dôvod pre ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci, najvyšší súd rozhodol, že Mgr. Miroslav Šepták, JUDr. Eva Malíková a JUDr. Roman Tichý nie sú v danom prípade vylúčení z prejednávania a rozhodovania.
14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.