6 MCdo 47/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ J.   a 2/ M., oboch bývajúcich v B., proti žalovaným   1/ D., bývajúcemu v B., 2/ J., bývajúcej v B.,

oboch zastúpených J., advokátom advokátskej kancelárie D., so sídlom v B., a 3/ M.,

bývajúcej v B., o určenie neplatnosti rozhodnutí vlastníkov bytov, vedenej na Okresnom

súde Bratislava V pod sp. zn. 12 C 94/2007, o   mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 2. novembra

2010 č. k.   12 C 94/2007-380 a proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 9. novembra 2011 sp. zn.   2 Co 275/2010, ako aj proti uzneseniu Okresného súdu

Bratislava V z 9. marca 2012 č. k.   12 C 94/2007-447 a uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 22. augusta 2012 sp. zn.   2 Co 136/2012 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u je

1/ rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 9. novembra 2011 sp. zn. 2 Co 275/2010

v časti potvrdzujúceho výroku vo veci samej, ktorou bol potvrdený rozsudok Okresného súdu

Bratislava V z 2. novembra 2010 č. k. 12 C 94/2007-380 vo výroku o zamietnutí žaloby

o určenie neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov bytového domu v B. zo 6. 3. 2007

o schválení návrhu na rozdelenie a zmenu hospodárenia   so spoločnými zariadeniami

a príslušenstvom bytového domu,

2/ rozsudok Okresného súdu Bratislava V z 2. novembra 2010 č. k. 12 C 94/2007-380

vo výroku o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov  

bytového domu v B. zo 6. 3. 2007 o schválení návrhu na rozdelenie a zmenu hospodárenia so

spoločnými zariadeniami a príslušenstvom bytového domu,

3/ uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 9. marca 2012 č. k. 12 C 94/2007-447  

a 4/ uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 22. augusta 2012 sp. zn. 2 Co 136/2012

-2-

a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 20. 3. 2007 na Okresnom súde Bratislava V (po jej upresnení

v priebehu konania) sa žalobcovia domáhali voči žalovaným určenia neplatnosti rozhodnutí

vlastníkov bytov bytového domu v B. (ďalej len „dom“), prijatých na schôdzi vlastníkov bytov 6. 3. 2007, a to rozhodnutia o schválení návrhu na rozdelenie a zmenu hospodárenia so

spoločnými zariadeniami a príslušenstvom domu a rozhodnutia o schválení návrhu zmluvy o vstavbe bytov (ďalej aj „sporné rozhodnutia“). Možnosť dovolávať sa neplatnosti označených

rozhodnutí odôvodnili § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov (ďalej len „ zákon č. 182/1993 Z. z.“).

V žalobe uviedli, že sú manželia a že sú vlastníkmi bytu č. 3 v dome majúcom spolu

štyri byty. Zároveň sú spoluvlastníkmi spoločných častí domu, spoločných zariadení

a príslušenstva domu a pozemku zastavaného domom, a to v jednej štvrtine spoluvlastníckeho

podielu. Žalovaní sú vlastníkmi bytov č. 1, 2 a 4 a spoluvlastníkmi   spoločných častí domu,

spoločných zariadení a príslušenstva domu a pozemku zastavaného domom, každý v jednej

štvrtine spoluvlastníckeho podielu. Väčšinovým rozhodnutím žalovaných o schválení návrhu  

na rozdelenie a zmenu hospodárenia so spoločnými zariadeniami a príslušenstvom domu boli

vylúčení z užívania kobky, t. j. z užívania časti priestoru v murovanom prístrešku

vybudovanom ako prístavba domu. Rozdelenie priestoru prístrešku na štyri časti – kobky,

z ktorých ku každému bytu patrila jedna z nich, bolo nájomníkmi a neskôr vlastníkmi bytov

rešpektované od samého začiatku. Vylúčením z užívania kobky došlo podľa nich  

k obmedzeniu ich vlastníckeho práva, takéto rozhodnutie preto považujú za nesprávne,

účelové, odporujúce zákonu a aj dobrým mravom. Neplatnosť rozhodnutia o schválení návrhu zmluvy o vstavbe bytov vyvodzovali z toho, že zmluva sa odchýlila od podmienok, ktoré boli

vlastníkmi bytov odsúhlasené na skoršej schôdzi, konanej 24. 1. 2006.  

Okresný súd Bratislava V (ďalej aj „súd prvého stupňa“ alebo prvostupňový súd“) rozsudkom z 2. novembra 2010 č. k. 12 C 94/2007-380 žalobu zamietol a zároveň rozhodol,

-3-

že žalovaným sa nepriznáva náhrada trov konania. Rozhodnutie v merite veci odôvodnil

výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil záver, že sporné rozhodnutia boli

prijaté v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z. V súvislosti

s rozhodnutím o vylúčení žalobcov z užívania kobky uviedol, že stavbu prístrešku treba

považovať za príslušenstvo domu a pri rozhodovaní o tomto príslušenstve môžu vlastníci

bytov nadpolovičnou väčšinou hlasov rozhodnúť, že ho budú užívať len niektorí z nich a iní

budú z jeho užívania vylúčení.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie účastníkov rozsudkom  

9. novembra 2011 sp. zn. 2 Co 275/2010 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil.

Vo výroku o trovách konania ho zrušil a v tejto časti vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Potvrdenie prvostupňového rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby odôvodnil jeho

vecnou správnosťou stotožňujúc sa so záverom, že prístrešok mal slúžiť celému domu, preto

je jeho príslušenstvom. Vyslovil tiež názor, že v konaní nebolo preukázané, že kobka tvorí

príslušenstvo bytu žalobcov, resp. že má slúžiť žalobcom, pretože nebola uvedená v zmluve,

ktorou nadobudli byt do vlastníctva.

  Na základe podnetu žalobcov podal proti uvedeným rozsudkom okresného

i krajského súdu v časti zamietajúceho výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie

neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov o schválení návrhu na rozdelenie a zmenu

hospodárenia so spoločnými zariadeniami a príslušenstvom bytového domu (t. j. o vylúčení

žalobcov z užívania kobky), a súvisiacim uzneseniam okresného i krajského súdu o trovách

konania mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby

dovolací súd oba rozsudky v dovolaním napadnutej časti ako aj súvisiace uznesenia o trovách

konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil

nesprávnym právnym posúdením veci konajúcimi súdmi v otázke, či rozhodnutím prijatým

väčšinou hlasov vlastníkov bytov bolo možné vylúčiť žalobcov z užívania časti prístrešku.

Vyslovil názor, že to možné nie je, pretože z ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.

vyplýva, že vylúčenie vlastníka bytu z užívania príslušenstva domu vyžaduje súhlas všetkých

vlastníkov.  

Žalovaní 1/   a 2/ vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhli tento opravný

prostriedok ako nedôvodný zamietnuť.  

-4-

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, že

boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom

Slovenskej republiky a že je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a  

ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozsudok okresného i krajského

súdu v napadnutej časti, a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

Z odôvodnenia rozsudkov odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa je zrejmé, že

dôvodom zamietnutia žaloby v časti určenia neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov

o vylúčení žalobcov z užívania kobky bol právny záver oboch súdov o možnosti vlastníkov

bytov takto rozhodnúť postupom podľa § 14 zákona č. 182/1993 Z. z. Podľa názoru

dovolacieho súdu tento právny záver súdov v základnom konaní nebol správny. Zistený

skutkový stav totiž aplikáciu ustanovenia § 14 zákona č. 182/1993 na daný prípad

neumožňoval.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru

v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení

domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.

Podľa § 14 ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z. vlastník bytu alebo nebytového

priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním

rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu,

spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov.

Z citovaného ustanovenia § 14 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z. v spojení s § 13 ods.

1 tohto predpisu je zrejmé, že predmetom rozhodovania na schôdzi vlastníkov bytov môže

byť ich rozhodovanie ako spoluvlastníkov o tom, čo je v ich spoluvlastníctve, teda

o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových

priestoroch, príslušenstve a pozemku. Pojem príslušenstvo použitý v tomto ustanovení

znamená príslušenstvo domu ako predmet spoluvlastníctva vlastníkov bytov v dome.

Zákon č, 182/1993 Z. z. rozlišuje medzi príslušenstvom domu a príslušenstvom bytu.

V súvislosti s príslušenstvom bytu odkazuje tento zákon v § 2 ods. 7 na vymedzenie tohto

pojmu v § 121 ods. 2 Obč. zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka

-5-

príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.

Príslušenstvo bytu – na rozdiel od príslušenstva veci (byt nie je vecou) – nie je samostatným

predmetom právneho vzťahu. Riadi sa režimom právneho vzťahu k bytu, teda zdieľa právny

režim bytu, ku ktorému patrí. Príslušenstvom bytu sú jednak miestnosti, ktoré sa nachádzajú

v byte (miestnosti v byte, ktoré nemožno považovať za obytné, avšak sú určené na to, aby boli

užívané spolu s bytom), ako napr. predsieň, neobytné kuchyne, neobytné haly a komory,

kúpeľne, záchody, špajze, šatne, stavebne oddelené kuchynské či kúpeľňové kúty alebo

predsiene (hoci, keďže sú súčasťou bytu, nejde o príslušenstvo v „tradičnom zmysle“),

a jednak priestory, ktoré sa nachádzajú mimo bytu a sú určené vlastníkom domu na to, aby

boli s bytom trvale užívané (slúžia na uspokojenie potreby bývania), ako napr. pivnica,

pivničná kója, skladová komora, dreváreň alebo kôlňa (porovnaj Fekete, I.: Občiansky

zákonník 1, Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 592 - 593). Príslušenstvom

bytu je preto aj časť priestoru v prístrešku domu, užívaná nájomcom, resp. neskôr vlastníkom

bytu už pri nadobudnutí bytu do vlastníctva a slúžiaca (obdobne ako pivnica či pivničná kója)  

na uskladňovanie vecí.

Keďže príslušenstvo bytu zdieľa právny režim bytu, ktorý je výlučným vlastníctvom

vlastníkov bytov, nemôže byť predmetom ich rozhodovania podľa § 14 ods. 1 veta prvá

zákona č. 182/1993 Z. z, a to aj keď sa nachádza mimo bytu v priestoroch (napr. v pivničných

priestoroch, chodbových priestoroch alebo v prístrešku), ktoré sú inak spoločné (spoločné

časti domu alebo príslušenstvo domu), a ktoré ako celok môžu byť predmetom takéhoto

rozhodovania (napr. ak ide o ich modernizáciu, rekonštrukciu, prestavbu a pod.).  

V prejednávanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že žalobcovia a žalovaní sú

vlastníkmi bytov v bytovom dome majúcom štyri byty (žalobcovia ako manželia sú

vlastníkmi bytu č. X.) a zároveň sú spoluvlastníkmi spoločných častí domu, spoločných

zariadení a príslušenstva domu a pozemku zastavaného domom, a to žalobcovia spolu

v jednej štvrtine spoluvlastníckeho podielu a každý zo žalovaných tiež v jednej štvrtine

spoluvlastníckeho podielu. Dom bol vybudovaný v roku 1921 a po jeho výstavbe bol k nemu

pristavaný murovaný prístrešok s drevenou strechou, ktorý slúžil obyvateľom domu  

na uskladňovanie tuhého paliva. Po zmene spôsobu vykurovania domu začali prístrešok

využívať jednotliví vlastníci bytov na uskladňovanie rôznych predmetov. Priestor v prístrešku

bol pôvodnými nájomníkmi bytov rozdelený na štyri časti – kobky, z ktorých ku každému

bytu prináležala jedna kobka, pričom vlastník domu voči tomu nemal námietky. Žalobcovia

-6-

užívali kobku od roku 1971, kedy sa stali nájomníkmi bytu, ktorý v roku 1994 odkúpili  

do svojho vlastníctva. V kúpnej zmluve kobka výslovne uvedená nebola. Rozdelenie priestoru

prístrešku na kobky bolo nájomníkmi a neskôr vlastníkmi bytov rešpektované od samého

začiatku.

Podľa názoru dovolacieho súdu zistený skutkový stav umožňuje záver, že kobka  

v prístrešku užívaná žalobcami spĺňa definičné znaky príslušenstva bytu v zmysle § 121  

ods. 2 Občianskeho zákonníka. Bola a je určená na trvalé užívanie bytu žalobcov, teda  

na uspokojenie potreby ich bývania, ku ktorej z povahy veci patrí aj uskladňovanie nimi

používaných a užívaných vecí. Jej užívanie žalobcami trvajúce niekoľko desiatok rokov bolo

rešpektované pôvodným vlastníkom domu i jeho pôvodnými nájomníkmi a neskôr vlastníkmi

bytov bez akéhokoľvek spochybňovania. Nadobudnutím bytu do vlastníctvo nadobudli

žalobcovia aj kobku ako jeho príslušenstvo, a to napriek tomu, že nebola v zmluve o kúpe

bytu výslovne uvedená. Ako už totiž bolo uvedené príslušenstvo bytu zdieľa právny režim

bytu. Kobka ako príslušenstvo bytu žalobcov, ktorý je ich výlučným (bezpodielovým)

vlastníctvom, preto nemohla byť predmetom rozhodovania vlastníkov bytov v dome podľa  

§ 14 ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z. Pokiaľ sa tak stalo a pokiaľ výsledkom tohto

postupu bolo vylúčenie žalobcov z užívania kobky, došlo tým k zásahu do ich vlastníckeho

práva.

I keď žaloba o neplatnosť rozhodnutia vlastníkov bytov v zmysle § 14 ods. 4 zákona  

č. 182/1993 Z. z. je špeciálnym právnym prostriedkom ochrany prehlasovaného vlastníka

bytu v súvislosti s rozhodovaním vlastníkov bytov o predmete ich spoluvlastníctva, teda

o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových

priestoroch, príslušenstve a pozemku, nič nebráni súdu (súd nie je viazaný právnou

kvalifikáciou nároku v žalobe), aby ju s prihliadnutím na zistený skutkový stav považoval za

právny prostriedok ochrany vlastníckeho práva. Za právny prostriedok ochrany vlastníka sa

okrem vindikačnej a negatórnej žaloby považuje aj určovacia žaloba, ak na požadovanom

určení je daný naliehavý právny záujem.

Dovolací súd len pre úplnosť poznamenáva, že ustanovenie § 19 ods. 1 vety prvej

zákona č. 182/19993 Z. z., na ktoré poukazoval generálny prokurátor, nebolo pre posúdenie

veci právne relevantné, pretože sa týka otázky iného určenia predmetu, rozsahu, prípadne aj subjektov spoluvlastníctva v dome. O takúto otázku v preskúmavanej veci zjavne nešlo, preto

-7-

interpretácia tohto ustanovenia by presiahla rámec dovolacieho konania a nebola potrebná.

Napriek tomu, mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora vyčítajúce súdom v základnom

konaní nesprávne právne posúdenie veci bolo dôvodné, aj keď ako výsledok inej právnej

argumentácie predostretej dovolacím súdom. Rovnako pre správne právne posúdenie veci

nebolo rozhodujúce, či prístrešok má povahu príslušenstva domu (takto ho posudzovali súdy,

pričom generálny prokurátor tento ich záver nespochybnil) alebo či je spoločnou časťou domu

ako jeho stavebná súčasť.

So zreteľom na uvedené dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243i

ods. 2 O. s. p. rozsudky súdov v základnom konaní v napadnutých častiach ako aj súvisiace

uznesenia o trovách konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V novom

rozhodnutí rozhodne súd, ktorému sa vec vracia, aj o trovách pôvodného ako i dovolacieho

konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. novembra 2014

  JUDr. Rudolf Čirč,v.r.

  predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková