Najvyšší súd   6M Cdo 27/2012 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávneného: S., zastúpená: K., Š., IČO: X., proti povinnému: M. J., M., štátny občan SR, zastúpený opatrovníkom: J. G., súdna

tajomníčka Okresného súdu Bratislava II, vedenej súdnym exekútorom Mgr. V. U., so sídlom

úradu L., pre vymoženie uloženej povinnosti istiny 66,39 eur a trovy exekúcie,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti   uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 14. februára 2012, č. k. 19CoE 558/2010-29 a uzneseniu

Okresného súdu Bratislava II z 10. novembra 2009, č. k. 37Er 3543/2006-11, takto

r o z h o d o l :

Dovolací súd   uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 14. februára 2012, č. k. 19CoE 558/2010-29   a uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 10. novembra 2009, č. k.

37Er 3543/2006-11   z r u š u j e   a vec   v r a c i a   Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II uznesením z 10. marca 2009, č. k. 37Er 3543/2006-6

exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Zastavenie exekúcie odôvodnil stratou účinnosti

exekučného titulu v dôsledku uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty v zmysle ust. § 88 ods.

1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty

za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch

rokov od uplynutia lehoty, určenej na ich zaplatenie.

Uznesením z 10. 11. 2009, č. k. 37Er 3543/2006-11 Okresný súd Bratislava II zaviazal

oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi 47,80 eur titulom trov exekúcie do troch dní

od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že počas exekúcie došlo k preklúzii

práva oprávneného Z exekučného titulu, teda oprávnený od začiatku exekučného konania 6M Cdo 27/2012  

znášal riziko neúspechu exekúcie v prípade uplynutia prekluzívnej doby, spätej s jeho právom

na zaplatenie dlžnej sumy.

Na odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách exekúcie

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením zo 14. februára 2012, č. k.

19CoE 558/2010-29 rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Povinnému

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd vychádzajúc zo skutočnosti, že

exekúcia bola zastavená pre preklúziu práva oprávneného, vyplývajúceho z rozhodnutia

o priestupku, súdnemu exekútorovi vzniklo právo na úhradu účelne vynaložených trov

exekúcie a oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal bez zbytočného odkladu, ale až

po dvoch rokoch od vykonateľnosti exekučného titulu (návrh na vykonanie exekúcie zo dňa

31. 05. 2006). Mal za to, že z tohto dôvodu sa podstatne znížil predpoklad úspešného

ukončenia exekučného konania (vymoženia pohľadávky), z ktorého dôvodu rozhodnutie súdu

prvého stupňa potvrdil.  

Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ako i   uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách

exekúcie podal generálny prokurátor v zákonom stanovenej lehote mimoriadne dovolanie

podľa § 243e ods. 1 O. s. p. žiadajúc, aby dovolací súd uznesenia súdov oboch stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Na zdôvodnenie

mimoriadneho dovolania uviedol, že rozhodnutiami obidvoch súdov, tak prvostupňového

súdu, ako i súdu odvolacieho, bol porušený zákon, pretože konajúce súdy sa v prejednávacej

veci neriadili zákonnými ustanoveniami § 251 ods. 4 O. s. p., § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods.

1, 2 a § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a podanie mimoriadneho dovolania vyžaduje

ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania na strane oprávneného, ktorú

nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, než mimoriadnym dovolaním. Vyjadril

názor, že pokiaľ oprávnená osoba podala včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp.

na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie

z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej

na jeho vykonanie. Oprávnená nemohla postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup

exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto konania, teda ani prípadné

vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu jeho konania ovplyvniť.

Poukázal tiež na to, že súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil

stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. Konštatoval, že náhradu nevyhnutných

nákladov na vykonanie exekúcie možno uložiť oprávnenému podľa § 203 ods. 2 Exekučného 6M Cdo 27/2012  

poriadku aj vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani

na úhradu trov exekúcie. Nedostatok majetku povinného na náhradu trov exekúcie však musí

byť v exekučnom konaní preukázaný. Vychádzajúc z uvedeného vyslovil generálny

prokurátor názor, že oprávnenému nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie

súdnemu exekútorovi len preto, že podal návrh na vykonanie exekúcie, ale vždy treba

skúmať, či oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie, a ak zavinil, aj mieru jeho

zavinenia na zastavení exekúcie. Procesné zavinenie oprávneného nemožno založiť

bez ďalšieho iba na jeho dispozičnom úkone – podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko

neúspechu exekúcie musí znášať súdny exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy

exekúcie nemožno uložiť povinnému ani oprávnenému.

Oprávnený sa stotožnil s obsahom mimoriadneho dovolania.

Povinný sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.), po zistení,

že mimoriadne dovolanie bolo podané včas (§ 243g O. s. p.) za súčasného splnenia

podmienok na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e, § 243f, § 243h O. s. p.,

preskúmal rozhodnutia súdov obidvoch stupňov, bez nariadenia dovolacieho pojednávania

(§ 243a ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.), v rozsahu napadnutom generálnym

prokurátorom a ním uplatnených dovolacích dôvodov podľa § 242 ods. 1 v spojení s § 243i

ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

  Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namieta, že napadnuté uznesenia

súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods.1 písm. c/

O. s. p)., keď súdy nesprávne posúdili zavinenie oprávneného za zastavenie exekúcie.

Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistené

skutkové zistenia. O omyl pri aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než

ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval

,alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

  Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona

patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je 6M Cdo 27/2012  

exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho

odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

  Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora,

náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov, potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy

exekúcie.

  Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie

zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa

exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša

ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky

na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov

exekúcie, ktoré platil.

Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu,

patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov

a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,

môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy

potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti

predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Podmienkou

uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému je však určitá forma procesného

zavinenia oprávneného.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod „zavinením“

oprávneného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia treba rozumieť iba také porušenie

procesných predpisov oprávneným, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov

exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie (viď

3M Cdo 6/2012, 6 M Cdo 2/2012).

6M Cdo 27/2012  

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že

ak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, neprichádza do úvahy jeho procesné

zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej

na vykonanie predmetného exekučného titulu, keď oprávnený postup exekútora a exekučného

súdu a dĺžku exekučného konania (vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej

lehoty) nemohol ovplyvniť.

Z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov o trovách

exekúcie, spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 2 veta prvá, § 243b ods. 4 veta

za bodkočiarkou, § 243b ods. 3 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. dovolaním napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je súd prvého stupňa, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie,

viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. marca 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová