6MCdo/13/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu maloletého Z. S., bývajúceho v F., zastúpeného zákonným zástupcom Ing. Z. S., bývajúcim v F., právne zastúpeného JUDr. Radkom Petruňom, advokátom Advokátskej kancelárie ABELOVSKY- PETRUŇO, so sídlom vo Zvolene, Tehelná 189, proti žalovanému Mestu Levoča, so sídlom Námestie Majstra Pavla 4, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 40 000 EUR s prísl., vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 1 C 121/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 31. decembra 2012 sp.zn. 2 Co 39/2012 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 31. decembra 2012 sp.zn. 2 Co 39/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach označeným uznesením na odvolanie žalovaného zrušil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 7. decembra 2011 č.k. 1 C 121/2009-130, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 30 000 EUR, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Na základe podnetu žalobcu podal proti označenému uzneseniu krajského súdu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil vadou konania vyplývajúcou z ustanovenia § 237 písm. d/ O.s.p., keďže podľa neho odvolací súd rozhodol v tej istej veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo predtým. Tieto svoje úvahy vyvodil zo skutočnosti, že dňa 13. februára 2013 bolo prvostupňovému súdu doručené podanie, ktorým žalovaný vzal späť svoje odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 7. decembra 2011 č.k. 1 C 121/2009-130. Administratívnym nedopatrením však bolo toto podanie založené do spisu v inej právnej veci. Jeho riadnym doručením súdu nastali účinky späťvzatia odvolania predpokladané zákonom, a to nadobudnutie právoplatnosti rozsudku, ako keby k podaniu odvolania nedošlo (ex tunc). Odvolací súd teda rozhodol vo veci, ktoráuž bola právoplatne skončená.

Žalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí s podaným mimoriadnym dovolaním a žiadal, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené.

Žalovaný sa k podanému mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu žalobcu (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal uznesenie krajského súdu ako aj postup, ktorý mu predchádzal, a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

V zmysle ustanovenia § 237 písm. f) O.s.p. je vadou konania zakladajúcou dôvodnosť riadneho i mimoriadneho dovolania tzv. odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na rozhodnutie o odvolaní zákonom predpokladaným spôsobom, právo na rešpektovanie účinkov právoplatnosti rozhodnutia a pod.).

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).

Podľa názoru dovolacieho súdu bolo takouto vadou postihnuté i konanie pred odvolacím súdom v prejednávanej veci.

Podľa § 207 ods. 2 O.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 207 ods. 3 O.s.p. ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 222 ods. 1 O.s.p. prvá veta ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo.

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že žalovaný vzal svoje odvolanie proti rozsudku okresného súdu späť, no chybou v organizácii práce súdnej administratívy nebolo jeho podanie obsahujúce tento prejav vôle predložené ako súčasť spisu odvolaciemu súdu (odvolací senát ho nemal k dispozícii). V dôsledku toho odvolací súd odvolanie meritórne prejednal a prvostupňový rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

Vzhľadom na späťvzatie odvolania mal odvolací súd v zmysle cit. ustanovenia § 207 ods. 3 O.s.p. odvolacie konanie zastaviť. Tým, že takto nepostupoval, ale odvolanie meritórne prejednal, porušil (i keď nezavinene) právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Spravodlivému súdnemu konaniu totiž nezodpovedá, aby žalobca znášal pre neho nepriaznivé následky zapríčinené chybou v organizácii práce súdnej administratívy. Nesprávnym meritórnym prejednaním odvolania bolo konanie pred odvolacím súdom zaťažené vadou vyplývajúcou z ustanovenia § 237 písm. f) O.s.p., pretože žalobcovi tým boloznemožnené jeho procesné právo na rozhodnutie o odvolaní žalovaného zákonom predpokladaným spôsobom, t.j. zastavením odvolacieho konania, a bolo porušené aj jeho procesné právona rešpektovanie účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodnutia.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 a 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.