6EMCdo/3/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova č. 4, Bratislava, v mene ktorej koná ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej E. K., bývajúcej v B.. XXX, o vymoženie 99,58 EUR, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp.zn. 4 Er 1784/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. decembra 2012 sp.zn. 13 CoE 264/2012 a Okresného súdu Revúca z 8. augusta 2012 č.k. 4 Er 1784/2008-16 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. decembra 2012 sp.zn. 13 CoE 264/2012 v potvrdzujúcom výroku v časti týkajúcej sa trov exekúcie a uznesenie Okresného súdu Revúca z 8. augusta 2012 č.k. 4 Er 1784/2008-16 vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec vracia v rozsahu zrušenia Okresnému súdu Revúca na ďalšie konanie

Odôvodnenie

Okresný súd Revúca (ďalej len „exekučný súd“) písomným poverením zo dňa 2. augusta 2004 poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala vykonaním exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky oprávnenej v sume 99,58 Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice z 22. februára 2004 č. N 931/2004, NZ 15434/2004.

Uznesením zo dňa 8. augusta 2012 č.k. 4 Er 1784/2008-16 exekučný súd exekúciu zastavil a oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 49,76 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Zastavenie exekúcie odôvodnil nespôsobilosťou označenej notárskej zápisnice byť exekučným titulom. Do priznaných trov exekúcie nezahrnul zvýšenie týchto trov o daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) z dôvodu, že súdny exekútor nepreukázal, že je platiteľom tejto dane.

Na odvolanie oprávnenej i súdneho exekútora Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 12. decembra 2012 sp.zn. 13 CoE 264/2012 uznesenie exekučného súdu potvrdil. V súvislosti s odvolaním súdneho exekútora proti výroku o trovách exekúcie uviedol, že exekučný súd správne nezvýšil trovy exekúcie o DPH, pretože súdny exekútor nesplnil svoju povinnosť predložiťdôkaz, že je platiteľom tejto dane.

Na základe podnetu súdneho exekútora podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu v potvrdzujúcom výroku v časti týkajúcej sa trov exekúcie a proti uzneseniu exekučného súdu vo výroku o trovách exekúcie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil tzv. inou vadou, ktorou bolo postihnuté konanie pred exekučným i odvolacím súdom. Táto vada spočívala v tom, že napriek tomu, že súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie uviedol, že je platiteľom DPH a uviedol aj svoje daňové identifikačné číslo a odkaz na webovú stránku Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, kde túto skutočnosť možno overiť, súdy k takejto verifikácii nepristúpili a v rozpore s ustanovením § 121 O.s.p. vyvodili záver o nepreukázaní tvrdenia súdneho exekútora, že je platiteľom DPH. Navrhol preto uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie exekučného súdu v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie.

Oprávnená ani povinná sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor (§ 243e ods. 1 O.s.p.) v lehote jedného roka (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal napadnuté uznesenia bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že súdny exekútor v písomnom vyčíslení trov exekúcie z 3. júna 2012 uviedol, že je platiteľom DPH a zároveň uviedol aj pridelené registračné číslo pre DPH.

Za tejto situácie postup súdov (exekučného i odvolacieho), ktoré poukazujúc na to, že súdny exekútor nepredložil doklad o tom, že je platiteľom DPH, dospeli k záveru o nepreukázaní tejto skutočnosti s následkom nemožnosti zvýšenia trov exekúcie o túto daň, bol v rozpore so zásadou spravodlivej ochrany práv účastníkov exekučného konania.

Pokiaľ zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 52 ods. 5 ukladá Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky zverejňovať aktualizovaný zoznam daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty, potom pre preukázanie, resp. overenie tvrdenia súdneho exekútora, že je platiteľom DPH, je celkom postačujúce, ak vo vyčíslení trov exekúcie sú uvedené potrebné identifikačné údaje na overenie tejto skutočnosti. Zo zásady efektivity exekučného konania potom vyplýva povinnosť exekučného súdu, ak to považuje za potrebné, vykonať overenie tejto skutočnosti vo verejne prístupnom zozname subjektov registrovaných pre DPH.

So zreteľom na uvedené dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu v potvrdzujúcom výroku v časti týkajúcej sa trov exekúcie a uznesenie exekučného súdu vo výroku o trovách exekúcie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.