6 ECdo 82/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej R.. so sídlom v K., IČO: X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou J., so sídlom v K., proti povinnému R.,
bývajúcemu v Š., o vymoženie 29,94 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad
pod sp. zn. 12 Er 270/2011, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu
v Prešove z 28. februára 2013 sp. zn. 7 CoE 27/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Poprad uznesením z 19. júna 2012 č.k. 12 Er 270/2011-44 zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov – Exekučný poriadok) na základe rozhodcovského
rozsudku označeného v žiadosti súdneho exekútora. V odôvodnení uviedol, že v danom
prípade bola uzatvorená poistná zmluva, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Jej
súčasťou bola rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. Všeobecných poistných
podmienok. Mal za to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, lebo povinný
nemal možnosť zmeniť obsah dokumentov tvoriacich neoddeliteľnú časť poistnej zmluvy
(mohol ju len akceptovať alebo neakceptovať ako celok). K nevyváženosti rozhodcovskej
doložky uviedol, že spotrebiteľovi sa ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu odopiera
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnená
podá voči nemu žalobu u vopred ňou vybraného rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu, ktorý
sa nachádza v mieste sídla oprávnenej. Tým reálne dochádza k sťaženiu prístupu
spotrebiteľovi k spravodlivosti, lebo sa nemôže domáhať možnosti uskutočniť konanie
na súde v mieste svojho bydliska tak, ako by tomu bolo v občianskom súdnom konaní.
Predmetnou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa (povinného), z ktorého dôvodu bola už v čase uzatvárania
zmluvy neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná podľa § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc
rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je vykonateľný
exekučný titul. Žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto
nevyhovel.
Krajský súd v Prešove uznesením z 28. februára 2013 sp. zn. 7 CoE 27/2013
napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Konštatoval, že súd
prvého stupňa správne zisťoval, či poistná zmluva neobsahuje neprijateľnú podmienku.
Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky exekučný súd nepreskúmaval vecnú správnosť
označeného rozhodcovského rozsudku, len realizoval svoje oprávnenie (§ 44 ods. 2
Exekučného poriadku). Aj podľa názoru odvolacieho súdu je predmetná rozhodcovská
doložka – z dôvodov uvedených už súdom prvého stupňa – neplatná. Neplatná rozhodcovská
doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto označený rozhodcovský
rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom žiadala
zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Tvrdila, že v danom prípade súdy rozhodli vo veci ktorá nepatrí do právomoci
súdov (§ 237 písm. a/ O.s.p.) a že súdy jej odňali možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/
O.s.p.) tým, že ju neprizvali ku konaniu, rozhodli bez nariadenia pojednávania, nerešpektovali
jej právo vyjadriť sa k veci, dokazovaniu a rozhodujúcim otázkam, neprípustne vykonali
kontrolu postupu rozhodcovského súdu, upreli jej právo na spravodlivé súdne konanie.
Dovolanie odôvodnila tiež tým, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p. a že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená, zastúpená v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde pod
sp. zn. 6 ECdo 59/2013, 6 ECdo 126/2013, 1 ECdo 119/2013, 2 ECdo 202/2013,
3 Cdo 122/2011, 3 Cdo 146/2011, 4 ECdo 22/2013, 5 ECdo 271/2013, 7 ECdo 33/2014.
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom
rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody
neuvádza.
Vzhľadom na to, že v danom prípade dovolanie podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné
nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/
O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2015
JUDr. Ivan Machyniak, v.r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková