6 ECdo 82/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej R.. so sídlom v K., IČO: X., zastúpenej   Advokátskou kanceláriou J., so sídlom v K., proti povinnému R.,

bývajúcemu v Š., o vymoženie 29,94 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad

pod sp. zn. 12 Er 270/2011,   o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu

v Prešove z 28. februára 2013 sp. zn. 7 CoE 27/2013, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Poprad uznesením z 19. júna 2012 č.k. 12 Er 270/2011-44 zamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 zákona

č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov – Exekučný poriadok) na základe rozhodcovského

rozsudku označeného v žiadosti súdneho exekútora. V odôvodnení uviedol, že v danom

prípade bola uzatvorená poistná zmluva, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Jej

súčasťou bola rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. Všeobecných poistných

podmienok. Mal za to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, lebo povinný

nemal možnosť zmeniť obsah dokumentov tvoriacich neoddeliteľnú časť poistnej zmluvy

(mohol ju len akceptovať alebo neakceptovať ako celok). K nevyváženosti rozhodcovskej

doložky uviedol, že spotrebiteľovi sa ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu odopiera

možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnená

podá voči nemu žalobu u vopred ňou vybraného rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu, ktorý

sa nachádza v mieste sídla oprávnenej. Tým reálne dochádza k sťaženiu prístupu

spotrebiteľovi k spravodlivosti, lebo sa nemôže domáhať možnosti uskutočniť konanie  

na súde v mieste svojho bydliska tak, ako by tomu bolo v občianskom súdnom konaní.

Predmetnou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa (povinného), z ktorého dôvodu bola už v čase uzatvárania

zmluvy neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná podľa § 53 ods. 4

Občianskeho zákonníka. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc

rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je vykonateľný

exekučný titul. Žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto

nevyhovel.

Krajský súd v Prešove uznesením z 28. februára   2013 sp. zn. 7 CoE 27/2013

napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Konštatoval, že súd

prvého stupňa správne zisťoval, či poistná zmluva neobsahuje neprijateľnú podmienku.

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky exekučný súd nepreskúmaval vecnú správnosť

označeného rozhodcovského rozsudku, len realizoval svoje oprávnenie (§ 44 ods. 2

Exekučného poriadku). Aj podľa názoru odvolacieho súdu je predmetná rozhodcovská

doložka – z dôvodov uvedených už súdom prvého stupňa – neplatná. Neplatná rozhodcovská

doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto označený rozhodcovský

rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom žiadala

zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Tvrdila,   že v danom prípade súdy rozhodli vo veci ktorá nepatrí do právomoci

súdov (§ 237 písm. a/ O.s.p.) a že súdy jej odňali možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/

O.s.p.) tým, že ju neprizvali ku konaniu, rozhodli bez nariadenia pojednávania, nerešpektovali

jej právo vyjadriť sa k veci, dokazovaniu a rozhodujúcim otázkam, neprípustne vykonali

kontrolu postupu rozhodcovského súdu, upreli jej právo na spravodlivé súdne konanie.

Dovolanie odôvodnila tiež tým, že v konaní došlo   k procesnej vade v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ O.s.p. a že napadnuté rozhodnutie spočíva   na nesprávnom právnom posúdení veci

(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).  

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená, zastúpená v súlade s § 241  

ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)

dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom

ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde pod  

sp. zn. 6 ECdo 59/2013,   6 ECdo 126/2013,   1 ECdo 119/2013, 2 ECdo 202/2013,  

3 Cdo 122/2011, 3 Cdo 146/2011, 4   ECdo 22/2013, 5 ECdo 271/2013,   7 ECdo 33/2014.

Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom

rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p.   už ďalšie dôvody

neuvádza.

Vzhľadom na to, že v danom prípade dovolanie podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné  

nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/

O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2015  

  JUDr. Ivan Machyniak, v.r.   predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková