UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene ktorej koná ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnému X. A., nar. X. X. XXXX, bývajúcemu v X., Y., o vymoženie 66,39 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 9Er/1725/2002, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 19. decembra 2013 sp. zn. 5CoE/68/2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave z 19. decembra 2013 sp. zn. 5CoE/68/2013 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie oprávnenej v záhlaví označeným uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Trnava (ďalej len „exekučný súd“) z 10. mája 2012 č. k. 9Er/125/2002-24, ktorým bol zamietnutý návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora.
2. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“). Žiadala, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu ako aj uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila odňatím možnosti konať pred súdom.
3. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“). Dôvodom pre takýtopostup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).
4. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv. por. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. i nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), po zistení, že dovolanie bolo podané včas aj naň oprávnenou osobou, preskúmal bez nariadenia pojednávania napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
5. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 239.
6. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O. s. p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd - ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom - z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.).
7. Podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
8. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na doručenie odvolania, právo na možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu, právo na doručenie vyjadrenia k odvolaniu, právo na opätovné rozhodnutie sudcom, ak došlo k zrušeniu rozhodnutia súdneho úradníka v dôsledku podaného odvolania a pod.).
9. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že uznesenie exekučného súdu o zamietnutí návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a že proti tomuto rozhodnutiu podala oprávnená včas odvolanie.
10. Podľa § 374 ods. 4 veta tretia O. s. p. ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním dovolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
11. Keďže proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora podľa právneho stavu platného v čase jeho vydania zákon odvolanie nepripúšťal, a keďže toto rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, došlo včas podaným odvolaním oprávnenej proti tomuto uzneseniu k jeho zrušeniu zo zákona v zmysle citovaného ustanovenia § 374 veta tretia O. s. p. Tým, že odvolací súd na túto skutočnosť neprihliadol a prejednal odvolanie, ktoré už bolo „vybavené“ zo zákona a následne potvrdil zo zákona zrušené uznesenie exekučného súdu, odňal oprávnenej možnosť konať pred súdom vo forme odňatia jej práva na opätovné rozhodnutie o jej procesnom návrhu sudcom. Nesprávnym postupom a následne nesprávnym rozhodnutím bola založená prípustnosť a zároveň dôvodnosť podaného dovolania.
12. Dovolací súd preto uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450).
13. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.