UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, zastúpenej splnomocnenkyňou verita, s. r. o., so sídlom v Bratislave - mestská časť Ružinov, Miletičova 5B, v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Jozef Novák, proti povinnému M. W., bývajúcemu v K. R. XXX, o vymoženie 1.678,33 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 9Er/850/2013, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 27. novembra 2013 sp. zn. 3CoE/166/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným uznesením ako vecne správne potvrdil uznesenie Okresného súdu Rožňava (ďalej len „prvostupňový súd“ alebo „súd prvého stupňa“) č. k. 9Er/850/2013 - 11 z 21. augusta 2013, ktorým pre neprijateľnosť zmluvnej podmienky (nemožnosť voľby spotrebiteľa riešiť spor všeobecným súdom) bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora (JUDr. Ing. Jána Gaspera, pôsobiaceho v Rimavskej Sobote) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (majúcej sa vykonať na podklade rozhodcovského rozsudku z 21. decembra 2012 sp. zn. PV-B/1011/0175, vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 7).
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie s návrhom, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie alebo aby uznesenie odvolacieho súdu aj uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. a/, b/ aj c/ O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), prvý z nich zakladajúc na námietke zaťaženia konania vadami podľa § 237 písm. a/, d/, e/ a f/ O. s. p. (t. j. že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný a že účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). Prípustnosť dovolania odôvodnila aj poukazom na § 238 ods. 3 O. s. p.
Povinný dovolací návrh nepodal.
Dovolací súd posúdil prípustnosť dovolania oprávnenej podľa právneho stavu účinného ku dňu podania dovolania, teda k 14. februáru 2014.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) skúmal najprv prípustnosť dovolania (posudzujúc túto podľa právneho stavu ku dňu podania dovolania, teda k 12. februáru 2014 - podľa O. s. p. do nadobudnutia účinnosti zákona č. 106/2014 Z. z. a ďalších po ňom nasledujúcich zákonov) a dospel k záveru, že dovolanie v tejto veci prípustné nie je.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 Cdo 361/2012, 6 Cdo 63/2013, 6 ECdo 42/2013, 6 ECdo 53/2013, 6 ECdo 295/2013, 6 ECdo 120/2013 alebo 6 ECdo 109/2013. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, vydaných v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne, pričom v zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
S prihliadnutím k tomu, že v danom prípade dovolanie podľa § 239 O. s. p. ani podľa § 237 rovnakého zákona prípustné nie je, dovolací súd ho podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol.
O trovách dovolacieho konania potom podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1, § 151 a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. najvyšší súd nerozhodoval. Výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu totiž zavinila neprípustným dovolaním oprávnená, ktorá priznanie jej náhrady trov konania nenavrhla, povinnému pre nedostatok potreby jeho zapojenia do konania (pred udelením poverenia) v takomto konaní žiadne trovy nevznikli a rozhodnutie o trovách konania tu i tak patrí až konečnému rozhodnutiu, ktorým je v takomto prípade uznesenie o zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 a § 200 ods. 5 E. p. per analogiam).
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok