Najvyšší súd   6ECdo/20/2015 Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s. r. o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom v B., v mene ktorej

koná ako konateľ advokát F., proti povinnému Š., bývajúcemu v O., V., o vymoženie 148,71

eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 14 Er 294/2007,

o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 10. júla 2014 sp. zn. 26

CoE 56/2013, takto

r o z h o d o l :

I.   Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

II. Dovolanie   o d m i e t a.

Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Senica (ďalej len „exekučný súd“) poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie proti povinnému na vymoženie sumy 148,71 eur s príslušenstvom v zmysle

ustanovenia § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)

na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného zriaďovateľom S. a. s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) z 21. decembra 2006

sp. zn. X. (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

Exekučný súd uznesením z 11. júla 2013 č. k. 14 Er 294/2007-11 exekúciu zastavil

a oprávnenej uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Zastavenie

exekúcie odôvodnil nespôsobilosťou rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom.

Rozhodcovský súd totiž odvodzoval svoju právomoc z rozhodcovskej doložky dohodnutej

medzi oprávnenou a povinným v zmluve o úvere (vo Všeobecných podmienkach poskytnutia

úveru ako súčasti tejto zmluvy) majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská 2   6ECdo/20/2015

doložka mala podľa názoru exekučného súdu charakter neprijateľnej, a teda neplatnej

zmluvnej podmienky, pretože nebola dohodnutá individuálne (ale bola dohodnutá ako súčasť

štandardnej formulárovej zmluvy) a spôsobovala značnú nerovnováhu v právach  

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa, keďže ho nútila,  

v prípade podania žaloby voči nemu oprávnenou na rozhodcovskom súde, podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu bez možnosti domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom

súde.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (ďalej len „odvolací

súd“) uznesením z 10. júla 2014 sp. zn. 26 CoE 56/2013 uznesenie exekučného súdu potvrdil

a návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Potvrdenie uznesenia o zastavení

exekúcie odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Zdôraznil, že v danom prípade je rozhodcovská

doložka neprijateľná, a teda absolútne neplatná zmluvná podmienka obsiahnutá

v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami zmluvných

strán, a to v neprospech spotrebiteľa.

Proti potvrdzujúcemu výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu podala oprávnená

dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie exekučného

súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi

uvedenými v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O. s. p. Dovolací dôvod podľa § 241

ods. 2 písm. a/ O. s. p. konkretizovala vadami konania podľa § 237 písm. a/, b/, d/, e/ a f/ O.

s. p. (t. j. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, že ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, že v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, že sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, a že účastníkom konania sa postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom). Zároveň navrhla, aby dovolací súd konanie prerušil

a požiadal Súdny dvor Európskej únie o výklad v dovolaní špecifikovaných prejudiciálnych

otázok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá  

O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že

dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola

v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho 3   6ECdo/20/2015

dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde  

pod sp. zn. 6 ECdo 14/2013, 6 ECdo 36/2013, 6 ECdo 92/2013, 6 ECdo 130/2013, 6 ECdo

142/2013, 2 ECdo 148/2013, 3 ECdo 156/2013, 5 ECdo 210/2013, 7 ECdo 266/2014, 8 ECdo

179/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach

(a to tak vo vzťahu k odmietnutiu dovolania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho

konania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p.  

(v znení účinnom od 1. januára 2015) už ďalšie dôvody neuvádza.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p.  

v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že ich náhradu

povinnému nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.  

V Bratislave, 17. februára 2016

JUDr. Ivan Machyniak, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.