Najvyšší súd 6ECdo/20/2015 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s. r. o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom v B., v mene ktorej
koná ako konateľ advokát F., proti povinnému Š., bývajúcemu v O., V., o vymoženie 148,71
eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 14 Er 294/2007,
o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 10. júla 2014 sp. zn. 26
CoE 56/2013, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
II. Dovolanie o d m i e t a.
Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Senica (ďalej len „exekučný súd“) poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie proti povinnému na vymoženie sumy 148,71 eur s príslušenstvom v zmysle
ustanovenia § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)
na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom S. a. s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) z 21. decembra 2006
sp. zn. X. (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).
Exekučný súd uznesením z 11. júla 2013 č. k. 14 Er 294/2007-11 exekúciu zastavil
a oprávnenej uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Zastavenie
exekúcie odôvodnil nespôsobilosťou rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom.
Rozhodcovský súd totiž odvodzoval svoju právomoc z rozhodcovskej doložky dohodnutej
medzi oprávnenou a povinným v zmluve o úvere (vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru ako súčasti tejto zmluvy) majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská 2 6ECdo/20/2015
doložka mala podľa názoru exekučného súdu charakter neprijateľnej, a teda neplatnej
zmluvnej podmienky, pretože nebola dohodnutá individuálne (ale bola dohodnutá ako súčasť
štandardnej formulárovej zmluvy) a spôsobovala značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa, keďže ho nútila,
v prípade podania žaloby voči nemu oprávnenou na rozhodcovskom súde, podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu bez možnosti domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom
súde.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (ďalej len „odvolací
súd“) uznesením z 10. júla 2014 sp. zn. 26 CoE 56/2013 uznesenie exekučného súdu potvrdil
a návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Potvrdenie uznesenia o zastavení
exekúcie odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Zdôraznil, že v danom prípade je rozhodcovská
doložka neprijateľná, a teda absolútne neplatná zmluvná podmienka obsiahnutá
v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami zmluvných
strán, a to v neprospech spotrebiteľa.
Proti potvrdzujúcemu výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu podala oprávnená
dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie exekučného
súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi
uvedenými v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O. s. p. Dovolací dôvod podľa § 241
ods. 2 písm. a/ O. s. p. konkretizovala vadami konania podľa § 237 písm. a/, b/, d/, e/ a f/ O.
s. p. (t. j. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, že ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, že v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, že sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, a že účastníkom konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom). Zároveň navrhla, aby dovolací súd konanie prerušil
a požiadal Súdny dvor Európskej únie o výklad v dovolaní špecifikovaných prejudiciálnych
otázok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá
O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že
dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho 3 6ECdo/20/2015
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 6 ECdo 14/2013, 6 ECdo 36/2013, 6 ECdo 92/2013, 6 ECdo 130/2013, 6 ECdo
142/2013, 2 ECdo 148/2013, 3 ECdo 156/2013, 5 ECdo 210/2013, 7 ECdo 266/2014, 8 ECdo
179/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach
(a to tak vo vzťahu k odmietnutiu dovolania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho
konania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p.
(v znení účinnom od 1. januára 2015) už ďalšie dôvody neuvádza.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p.
v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že ich náhradu
povinnému nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 17. februára 2016
JUDr. Ivan Machyniak, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.