Najvyšší súd   6ECdo/16/2015

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s. r. o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom v B., v mene ktorej

koná ako konateľ advokát F., proti povinnej B., bývajúcej v D., D., o vymoženie 1 375,01 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15 Er 299/2009, o dovolaní

oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 27. februára 2014 sp. zn. 5 CoE 94/2013, takto

r o z h o d o l :

I.   Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

II. Dovolanie o d m i e t a.

Povinnej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta (ďalej len „exekučný súd“) poveril súdneho exekútora

vykonaním exekúcie proti povinnej na vymoženie sumy 1 375,01 eur s príslušenstvom v zmysle ustanovenia § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom S. a. s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) z 12.

decembra 2008 sp. zn. X. (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

Exekučný súd uznesením z 2. augusta 2012 č. k. 15 Er 299/2009-19 exekúciu zastavil a oprávnenej uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Zastavenie

exekúcie odôvodnil nespôsobilosťou rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom.

Rozhodcovský súd totiž odvodzoval svoju právomoc z rozhodcovskej doložky dohodnutej

medzi oprávnenou a povinnou v zmluve o úvere (vo Všeobecných podmienkach poskytnutia

úveru ako súčasti tejto zmluvy) majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská

doložka mala podľa názoru exekučného súdu charakter neprijateľnej, a teda neplatnej zmluvnej podmienky, pretože nebola dohodnutá individuálne (ale bola dohodnutá ako súčasť

štandardnej formulárovej zmluvy) a spôsobovala značnú nerovnováhu v právach  

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľky, keďže ju nútila,  

v prípade podania žaloby voči nej oprávnenou na rozhodcovskom súde, podrobiť sa 2   6ECdo/16/2015

rozhodcovskému konaniu bez možnosti domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom

súde.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (ďalej len „odvolací

súd“) uznesením z 27. februára 2014 sp. zn. 5 CoE 94/2013 uznesenie exekučného súdu

potvrdil a návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Potvrdenie uznesenia o zastavení

exekúcie odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Zdôraznil, že v danom prípade je rozhodcovská

doložka neprijateľná, a teda absolútne neplatná zmluvná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami zmluvných

strán, a to v neprospech spotrebiteľky.

Proti potvrdzujúcemu výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu podala oprávnená

dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie exekučného

súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi

uvedenými v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O. s. p. Dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. konkretizovala vadami konania podľa § 237 písm. a/, b/, d/, e/ a f/ O.

s. p. (t. j. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, že ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, že v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, že sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, a že účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). Zároveň navrhla, aby dovolací súd konanie prerušil

a požiadal Súdny dvor Európskej únie o výklad v dovolaní špecifikovaných prejudiciálnych

otázok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá   O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že

dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola

v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho

dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde   pod sp. zn. 6 ECdo 14/2013, 6 ECdo 36/2013, 6 ECdo 92/2013, 6 ECdo 130/2013, 6 ECdo

142/2013, 2 ECdo 148/2013, 3 ECdo 156/2013, 5 ECdo 210/2013, 7 ECdo 266/2014, 8 ECdo

179/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach

(a to tak vo vzťahu k odmietnutiu dovolania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p.  

(v znení účinnom od 1. januára 2015) už ďalšie dôvody neuvádza.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p.  

v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že ich náhradu povinnej nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

3   6ECdo/16/2015

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.  

V Bratislave, 20.januára 2016

JUDr. Ivan Machyniak, v.

r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.