Najvyšší súd
6 ECdo 158/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P.., so sídlom v B., v dovolacom konaní zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B. v mene a na účet
ktorej koná D.., advokát a konateľ, proti povinnej A. bývajúcej v P., o vymoženie sumy,
vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 16 Er 84/2007, o odvolaní a o
dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. mája 2013, sp.
zn. 43 CoE 121/2013, takto
r o z h o d o l :
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie proti povinnej na vymoženie sumy v zmysle ustanovenia § 44 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe exekučného titulu, ktorým bol
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. z 26. októbra 2006 sp. zn. SR 4696/06 (ďalej len „rozhodcovský
rozsudok“).
Exekučný súd uznesením z 23. júla 2012 č. k. 16 Er 84/2007-26 vyhlásil exekúciu
za neprípustnú, zastavil ju a rozhodol o trovách exekúcie. Zastavenie exekúcie odôvodnil
nespôsobilosťou rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom, pretože rozhodcovský
súd nemal právomoc ho vydať. Rozhodcovský súd totiž odvodzoval svoju právomoc
z rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi oprávnenou a povinnou v zmluve o úvere
(vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ako súčasti tejto zmluvy) majúcej charakter
spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka mala podľa názoru exekučného súdu charakter neprijateľnej, a teda neplatnej zmluvnej podmienky, pretože nebola dohodnutá
individuálne (ale bola dohodnutá ako súčasť štandardnej formulárovej zmluvy, t. j. zmluvy,
ktorej návrh bol obsahom vopred pripraveného a hromadne používaného tlačiva)
a spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
povinnej ako spotrebiteľa, keďže ju nútila, v prípade podania žaloby voči nej oprávnenou
na rozhodcovskom súde, podrobiť sa rozhodcovskému konaniu bez možnosti domáhať sa
ochrany svojich práv na všeobecnom súde. Predmetný rozhodcovský rozsudok je preto
nulitným právnym aktom a nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (ďalej aj
„odvolací súd“) uznesením z 30. mája 2013, sp. zn. 43 CoE 121/2013 uznesenie exekučného
súdu potvrdil a zmenil vo výroku o trovách exekúcie. Potvrdenie uznesenia o zastavení
exekúcie odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa so skutkovými i právnymi
závermi exekučného súdu. Vyporiadal sa aj s jednotlivými (podstatnými) námietkami, ktoré
oprávnená uviedla v odvolaní, pričom ich nepovažoval za dôvodné. V súvislosti s odvolacími
námietkami oprávnenej uviedol, že z príslušných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva
povinnosť exekučného súdu počas celého exekučného konania (exekúcie) skúmať materiálnu
vykonateľnosť exekučného titulu.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie. Navrhla, aby
dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie exekučného súdu zrušil a veci vrátil
na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi uvedenými v ustanovení § 241
ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O. s. p. Dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.
konkretizovala vadami konania podľa § 237 písm. a/, d/, e/ a f/ O. s. p. (t. j. sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo
alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, a že účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom). Zároveň navrhla, aby dovolací súd konanie prerušil a požiadal Súdny
dvor Európskej únie o výklad v dovolaní špecifikovaných prejudiciálnych otázok.
Povinná ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tým istým dovolateľom – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 6 ECdo 298/2013, 6 CoE 130/2013, 6 ECdo 292/2013, 6 CoE 134/2013,
6 ECdo 274/2013, 6 CoE 122/2013, 6 ECdo 272/2013, 6 CoE 121/2013, 6 ECdo 283/2013,
6 Co 19/2013, 3 ECdo 156/2013, 3 CoE 28/2013, 3 ECdo 207/2013, 4 Cdo 34/2013,
2 ECdo 148/2013, 5 ECdo 210/2013, 5 CoE 64/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014,
8 ECdo 205/2014, 8 ECdo 179/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli
vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania
a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne.
V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. (v znení účinnom od 1. januára 2015) už ďalšie dôvody
neuvádza.
O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. júna 2015
JUDr. Ivan Machyniak, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková