Najvyšší súd  

6 ECdo 158/2014

  Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P.., so sídlom v B., v dovolacom konaní zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B. v mene a na účet

ktorej koná D.., advokát a konateľ, proti povinnej A. bývajúcej v P., o vymoženie sumy,

vedenej   na Okresnom súde Zvolen pod   sp. zn. 16 Er 84/2007, o odvolaní   a o

dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. mája 2013, sp.

zn. 43 CoE 121/2013, takto

  r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie   o d m i e t a.

Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

  O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie proti povinnej na vymoženie sumy v zmysle ustanovenia § 44 zákona č. 233/1995 Z.

z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe exekučného titulu, ktorým bol

rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. z 26. októbra 2006 sp. zn. SR 4696/06 (ďalej len „rozhodcovský

rozsudok“).

Exekučný súd uznesením z 23. júla 2012   č. k. 16 Er 84/2007-26 vyhlásil exekúciu  

za neprípustnú, zastavil ju a rozhodol o trovách exekúcie. Zastavenie exekúcie odôvodnil

nespôsobilosťou rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom, pretože rozhodcovský

súd nemal právomoc ho vydať. Rozhodcovský súd totiž odvodzoval svoju právomoc

z rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi oprávnenou a   povinnou v zmluve o úvere  

(vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ako súčasti tejto zmluvy) majúcej charakter

spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka mala podľa názoru exekučného súdu charakter neprijateľnej, a teda neplatnej zmluvnej podmienky, pretože nebola dohodnutá

individuálne (ale bola dohodnutá ako súčasť štandardnej formulárovej zmluvy, t. j. zmluvy,

ktorej návrh bol obsahom vopred pripraveného a hromadne používaného tlačiva)  

a spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

povinnej ako spotrebiteľa, keďže ju nútila, v prípade podania žaloby voči nej oprávnenou  

na rozhodcovskom súde, podrobiť sa rozhodcovskému konaniu bez možnosti domáhať sa

ochrany svojich práv na všeobecnom súde. Predmetný rozhodcovský rozsudok je preto

nulitným právnym aktom a nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (ďalej aj

„odvolací súd“) uznesením z 30. mája 2013, sp. zn. 43 CoE 121/2013 uznesenie exekučného

súdu potvrdil a zmenil vo výroku o trovách exekúcie. Potvrdenie uznesenia o zastavení

exekúcie odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa so skutkovými i právnymi

závermi exekučného súdu. Vyporiadal sa aj s jednotlivými (podstatnými) námietkami, ktoré

oprávnená uviedla v odvolaní, pričom ich nepovažoval za dôvodné. V súvislosti s odvolacími

námietkami oprávnenej uviedol, že z príslušných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva

povinnosť exekučného súdu počas celého exekučného konania (exekúcie) skúmať materiálnu

vykonateľnosť exekučného titulu.  

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie. Navrhla, aby

dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie exekučného súdu zrušil a veci vrátil  

na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi uvedenými v ustanovení § 241

ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O. s. p. Dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.

konkretizovala vadami konania podľa § 237 písm. a/, d/, e/ a   f/ O. s. p. (t. j. sa rozhodlo  

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, že v tej istej veci   sa už prv právoplatne rozhodlo

alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, a že účastníkom konania   sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom). Zároveň navrhla, aby dovolací súd konanie prerušil a požiadal Súdny

dvor Európskej únie o výklad v dovolaní špecifikovaných prejudiciálnych otázok.

Povinná ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade   s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a  

ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola

v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho

dovolania podaného tým istým dovolateľom – viď konania vedené na najvyššom súde  

pod sp. zn. 6 ECdo 298/2013, 6 CoE 130/2013, 6 ECdo 292/2013, 6 CoE 134/2013,  

6 ECdo 274/2013, 6 CoE 122/2013, 6 ECdo 272/2013, 6 CoE 121/2013, 6 ECdo 283/2013,  

6 Co 19/2013,   3 ECdo 156/2013, 3 CoE 28/2013, 3 ECdo 207/2013, 4 Cdo 34/2013,  

2 ECdo 148/2013,   5 ECdo 210/2013, 5 CoE 64/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014,  

8 ECdo 205/2014, 8 ECdo 179/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli

vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania

a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne.  

V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. (v znení účinnom od 1. januára 2015) už ďalšie dôvody

neuvádza.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b  

ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.  

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. júna 2015

  JUDr. Ivan Machyniak, v.r.  

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková