Najvyšší súd
6 ECdo 152/2014
Slovenskej republiky 6 CoE 79/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., v dovolacom konaní zastúpenej advokátskou kanceláriou F.., so sídlom v B., v mene a na účet
ktorej koná D.., advokát a konateľ, proti povinnej A., bývajúcej v N., o
vymoženie 1.800,43 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 23
Er 663/2006, o odvolaní a o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre
z 29. júla 2013, sp. zn. 5 CoE 73/2013, takto
r o z h o d o l :
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra (ďalej len „exekučný súd“) poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie proti povinnej na vymoženie sumy 757,41 EUR s príslušenstvom v zmysle
ustanovenia § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. z 23. marca 2006 sp. zn.
SR 0708/06 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).
Exekučný súd uznesením zo 26. júna 2012 č. k. 23 Er 663/2006-86 exekúciu zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. Zastavenie exekúcie odôvodnil nespôsobilosťou
rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom, pretože rozhodcovský súd nemal
právomoc ho vydať. Rozhodcovský súd totiž odvodzoval svoju právomoc z rozhodcovskej
doložky dohodnutej medzi oprávnenou a povinnou v zmluve o úvere (vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru ako súčasti tejto zmluvy) majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka mala podľa názoru exekučného súdu charakter neprijateľnej,
a teda neplatnej zmluvnej podmienky, pretože nebola dohodnutá individuálne (ale bola
dohodnutá ako súčasť štandardnej formulárovej zmluvy, t. j. zmluvy, ktorej návrh bol
obsahom vopred pripraveného a hromadne používaného tlačiva) a spôsobovala značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa, keďže ju nútila, v prípade podania žaloby voči nemu oprávnenou 6 CoE 79/2014
na rozhodcovskom súde, podrobiť sa rozhodcovskému konaniu bez možnosti domáhať sa
ochrany svojich práv na všeobecnom súde. Predmetný rozhodcovský rozsudok je preto nulitným právnym aktom a nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací
súd“) uznesením z 29. júla 2013, sp. zn. 5 CoE 73/2013 uznesenie exekučného súdu potvrdil,
zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania a rozhodol o trovách odvolacieho konania. Potvrdenie uznesenia o zastavení exekúcie odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa
so skutkovými i právnymi závermi exekučného súdu. Vyporiadal sa aj s jednotlivými
(podstatnými) námietkami, ktoré oprávnená uviedla v odvolaní, pričom ich nepovažoval
za dôvodné. V súvislosti s odvolacími námietkami oprávnenej uviedol, že z príslušných
ustanovení Exekučného poriadku vyplýva povinnosť exekučného súdu počas celého
exekučného konania (exekúcie) skúmať materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie i dovolanie.
Odvolaním napadla výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a dovolaním napadla
potvrdzujúci výrok. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie exekučného súdu zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími
dôvodmi uvedenými v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O. s. p. Dovolací dôvod podľa
§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. konkretizovala vadami konania podľa § 237 písm. a/, d/, e/ a f/
O. s. p. (t. j. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, že v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, a že účastníkom konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). Zároveň navrhla, aby dovolací súd
konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskej únie o výklad v dovolaní špecifikovaných
prejudiciálnych otázok.
Povinná ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tým istým dovolateľom – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 ECdo 298/2013, 6 CoE 130/2013, 6 ECdo 292/2013, 6 CoE 134/2013,
6 ECdo 274/2013, 6 CoE 122/2013, 6 ECdo 272/2013, 6 CoE 121/2013, 6 ECdo 283/2013,
6 Co 19/2013, 3 ECdo 156/2013, 3 CoE 28/2013, 3 ECdo 207/2013, 4 Cdo 34/2013,
2 ECdo 148/2013, 5 ECdo 210/2013, 5 CoE 64/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014,
8 ECdo 205/2014, 8 ECdo 179/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli
vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj 6 CoE 79/2014
k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom
rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. (v znení účinnom od 1. januára 2015) už ďalšie dôvody neuvádza.
O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. júna 2015
JUDr. Ivan Machyniak, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková