Najvyšší súd  

6 ECdo 148/2014

  Slovenskej republiky     6 CoE 76/2014  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P.., so sídlom v B. v dovolacom konaní zastúpenej advokátskou kanceláriou F.., so sídlom v B., v mene a na účet

ktorej koná D.., advokát a konateľ, proti povinnej E., bývajúcej v B., o vymoženie 757,41 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod   sp. zn.  

4 Er 2342/2008, o odvolaní a o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu

v Trenčíne z 28. mája 2013, sp. zn. 19 CoE 284/2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie   z a s t a v u j e.

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie   o d m i e t a.

Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bánovce nad Bebravou (ďalej len „exekučný súd“) poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie proti povinnej na vymoženie sumy 757,41 EUR

s príslušenstvom v zmysle ustanovenia § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

„Exekučný poriadok“) na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.  

z 26. júna 2006 sp. zn. SR 1922/06 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

Exekučný súd uznesením zo 1. augusta 2012 č. k. 4 Er 2342/2008-31 vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a zastavil. Zastavenie exekúcie odôvodnil nespôsobilosťou rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom, pretože rozhodcovský súd nemal

právomoc ho vydať. Rozhodcovský súd totiž odvodzoval svoju právomoc z rozhodcovskej

doložky dohodnutej medzi oprávnenou a   povinnou v zmluve o úvere (vo Všeobecných

podmienkach poskytnutia úveru ako súčasti tejto zmluvy) majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka mala podľa názoru exekučného súdu charakter neprijateľnej,

a teda neplatnej zmluvnej podmienky, pretože nebola dohodnutá individuálne (ale bola

dohodnutá ako súčasť štandardnej formulárovej zmluvy, t. j. zmluvy, ktorej návrh bol

obsahom vopred pripraveného a hromadne používaného tlačiva) a spôsobovala značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako

spotrebiteľa, keďže ju nútila, v prípade podania žaloby voči nemu oprávnenou   na rozhodcovskom súde, podrobiť sa rozhodcovskému konaniu bez možnosti domáhať sa   6 CoE 76/2014

ochrany svojich práv na všeobecnom súde. Predmetný rozhodcovský rozsudok je preto

nulitným právnym aktom a nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací

súd“) uznesením z 28. mája 2013, sp. zn. 19 CoE 284/2012 uznesenie exekučného súdu

potvrdil a zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania. Potvrdenie uznesenia o zastavení

exekúcie odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa so skutkovými i právnymi závermi exekučného súdu. Vyporiadal sa aj s jednotlivými (podstatnými) námietkami, ktoré

oprávnená uviedla v odvolaní, pričom ich nepovažoval za dôvodné. V súvislosti s odvolacími

námietkami oprávnenej uviedol, že z príslušných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva

povinnosť exekučného súdu počas celého exekučného konania (exekúcie) skúmať materiálnu

vykonateľnosť exekučného titulu.  

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie i dovolanie.

Odvolaním napadla výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a dovolaním napadla

potvrdzujúci výrok. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie

exekučného súdu zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi uvedenými v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O. s. p. Dovolací dôvod podľa

§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. konkretizovala vadami konania podľa § 237 písm. a/, d/, e/ a f/

O. s. p. (t. j. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, že v tej istej veci  

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, že sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, a že účastníkom konania   sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). Zároveň navrhla, aby dovolací súd

konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskej únie o výklad v dovolaní špecifikovaných

prejudiciálnych otázok.

Povinná ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade  

s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a  

ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola

v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho

dovolania podaného tým istým dovolateľom – viď konania vedené na najvyššom súde  

pod sp. zn. 6 ECdo 298/2013, 6 CoE 130/2013, 6 ECdo 292/2013, 6 CoE 134/2013,   6 ECdo 274/2013, 6 CoE 122/2013, 6 ECdo 272/2013, 6 CoE 121/2013, 6 ECdo 283/2013,

6 Co 19/2013, 3 ECdo 156/2013, 3 CoE 28/2013, 3 ECdo 207/2013, 4 Cdo 34/2013,  

2 ECdo 148/2013,   5 ECdo 210/2013, 5 CoE 64/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014,  

8 ECdo 205/2014, 8 ECdo 179/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli

vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom   6 CoE 76/2014

rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. (v znení účinnom  

od 1. januára 2015) už ďalšie dôvody neuvádza.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b  

ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.  

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. júna 2015

  JUDr. Ivan Machyniak, v.r.  

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková