6 ECdo 14/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného B., so sídlom v B., IČO: X., v dovolacom konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou V., so sídlom   v   B., za ktorú koná JUDr. J. N., advokát a konateľ, proti povinnej A. O., bývajúcej v K.,   o   vymoženie 541,43 Eur s   príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod   sp. zn. 12 Er 1595/2012, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. mája 2013 sp. zn. 5 CoE 102/2013, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnený podal súdnej exekútorke Mgr. J. S. návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažného plnenia na podklade pripojeného rozhodcovského rozsudku   z 30. marca 2012, sp. zn. W. vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným   pri spoločnosti R., so sídlom v B.. Súdna exekútorka následne požiadala v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)   a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) okresný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný   súd   Komárno   (exekučný   súd)   uznesením   zo   14.   marca   2013   č. k.   12 Er 1595/2012-15 zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že z rozhodcovského rozsudku,   na podklade ktorého sa vykonanie exekúcie navrhuje, vyplýva, že povinná bola zaviazaná   na splnenie povinnosti z dôvodu, že nesplatila úver poskytnutý jej právnym predchodcom oprávneného (P.) na základe zmluvy o úvere. S prihliadnutím na povahu účastníkov a obsah tejto zmluvy dospel k záveru, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a na vec treba preto aplikovať § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovská doložka dohodnutá v predmetnej veci spôsobuje, že povinnej, majúcej v právnom vzťahu založenom zmluvou o úvere postavenie spotrebiteľa, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu, ak je začatý dodávateľom. Je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Povinná mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka   bola   súčasťou obsahu   formulárovej   zmluvy,   ktorú   oprávnený   v   rámci   svojej podnikateľskej   činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa   v   porovnaní   s   dodávateľom   nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide   o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovský rozsudok z týchto dôvodov nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Krajský súd v Nitre na odvolanie oprávneného uznesením z 31. mája 2013 sp. zn.   5 CoE 102/2013 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Potvrdenie uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Uviedol, že exekučný súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je oprávnený a zároveň aj povinný v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku   na návrh alebo aj bez návrhu skúmať, či exekučný titul spĺňa materiálne a formálne podmienky vykonateľnosti a v prípade, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, musí aj adekvátne procesne zareagovať. Aj podľa jeho názoru je rozhodcovská doložka neprijateľná, lebo   spotrebiteľ   si   ju   osobitne   nevyjednal   a   spôsobuje   hrubý   nepomer   v   právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa (povinnej). Keďže neprijateľná rozhodcovská doložka je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná, nebola ani založená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je preto právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky. Exekučný titul je teda v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho boli splnené podmienky § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pre zamietnutie žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Považoval preto rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol takúto žiadosť, za vecne správne.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal včas dovolanie oprávnený. Navrhol, aby   dovolací   súd   uznesenie   odvolacieho   súdu   zmenil   a   poveril   súdnu   exekútorku vykonaním exekúcie, alebo aby uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil dovolacími dôvodmi uvedenými v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p.; dovolací dôvod podľa   § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ustanoveniami § 237 písm. a/, d/, e/, f/ O.s.p.   (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom).

Povinná sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 ECdo 322/2013, 6 ECdo 216/2013, 6 ECdo 152/2013, 6 ECdo 148/2013,   6 ECdo 114/2013, 5 ECdo 6/2014, 8 ECdo 72/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje   na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. (v znení účinnom od 1. januára 2015) už ďalšie dôvody neuvádza.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.   (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože povinnej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.   V Bratislave 28. januára 2015  

  JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová