6 ECdo 11/2015
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 6 CoE 2/2015 U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, v mene ktorej koná ako
konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnému J. P., bývajúcemu v Š.,
o vymoženie 1 198,30 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.
8 Er 119/2007, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave
zo 16. októbra 2013 sp. zn. 10 CoE 103/2013 takto
r o z h o d o l:
I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
II. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
III. Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Galanta (ďalej len „exekučný súd“) poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie proti povinnému na vymoženie sumy 36 100 Sk (1 198,30 EUR)
s príslušenstvom v zmysle ustanovenia § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučný poriadok“) na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.
z 31.10.2006 sp. zn. SR 5271/06 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).
Exekučný súd uznesením zo 16. decembra 2012 č. k. 8 Er 119/2007-30 exekúciu
zastavil s tým, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia. Zastavenie 2 6 ECdo 11/2015
6 CoE 2/2015
exekúcie odôvodnil nespôsobilosťou rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom,
pretože rozhodcovský súd nemal právomoc ho vydať. Rozhodcovský súd totiž odvodzoval
svoju právomoc z rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi oprávnenou a povinným
v zmluve o úvere (vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ako súčasti tejto zmluvy)
majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka mala podľa názoru
exekučného súdu charakter neprijateľnej, a teda neplatnej zmluvnej podmienky, pretože
nebola dohodnutá individuálne (ale bola dohodnutá ako súčasť štandardnej formulárovej zmluvy) a spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech povinného ako spotrebiteľa, keďže ho nútila, v prípade podania žaloby voči
nemu oprávnenou na rozhodcovskom súde, podrobiť sa rozhodcovskému konaniu bez
možnosti domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací
súd“) uznesením zo 16. októbra 2013 sp. zn. 10 CoE 103/2013 zamietol návrh oprávnenej
na prerušenie konania, uznesenie exekučného súdu v časti zastavenia exekúcie potvrdil,
nariadil exekučnému súdu opravu úvodnej časti napadnutého rozhodnutia a v časti
vyhradzujúcej rozhodnutie o trovách exekúcie napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec
na ďalšie konanie. Potvrdenie uznesenia o zastavení exekúcie odôvodnil jeho vecnou
správnosťou stotožňujúc sa so skutkovými i právnymi závermi exekučného súdu.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie i dovolanie.
Odvolaním napadla výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a dovolaním napadla
potvrdzujúci výrok. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie
exekučného súdu zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími
dôvodmi uvedenými v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O. s. p. Dovolací dôvod podľa
§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. konkretizovala vadami konania podľa § 237 písm. a/, d/, e/ a f/
O. s. p. (t. j. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, že v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, že sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, a že účastníkom konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). Zároveň navrhla, aby dovolací súd
konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskej únie o výklad v dovolaní špecifikovaných
prejudiciálnych otázok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade 3 6 ECdo 11/2015
6 CoE 2/2015
s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 6 ECdo 3/2013, 6 Co 41/2013; 6 ECdo 171/2013, 6 CoE 53/2013;
6 ECdo 268/2013, 6 CoE 116/2013; 6 ECdo 269/2013, 6 CoE 117/2013; 6 ECdo 278/2013,
6 CoE 133/2013; 6 ECdo 283/2013, 6 CoE 19/2013; 6 ECdo 311/2013, 6 CoE 2/2014;
3 ECdo 45/2013, 3 Co 43/2013; 5 ECdo 210/2013, 5 CoE 64/2013; 8 ECdo 102/2014,
8 CoE 61/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto
konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu
na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. (v znení účinnom od 1. januára
2015) už ďalšie dôvody neuvádza.
O náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1
písm. c/ O. s. p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané
dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože povinnému v súvislosti s odvolacím
a dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. februára 2015
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková