6ECdo/1/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci oprávnenej Majetkový Holding a. s., so sídlom v Bratislave, Staromestská 3, IČO: 35 823 364, zastúpenej Mgr. Martinom Babčaníkom, advokátom so sídlom v Miloslavove, Alžbetin Dvor 1348, proti povinnému J. U.X., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcemu v Y., Š. XX, o vymoženie 4 669,26 Eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 15Er/573/2010, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 22. júna 2018 sp. zn. 24CoE/22/2018, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „exekučný súd“ alebo „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením z 2. októbra 2017 č. k. 15Er/573/2010-26 exekúciu zastavil a rozhodol o náhrade trov exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnená nepreukázala, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto konanie podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31. 03. 2017 zastavil s poukazom na ustanovenie § 243f ods. 4 a 6 Exekučného poriadku.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie oprávnenej uznesenie exekučného súdu v záhlaví označeným uznesením potvrdil a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. Potvrdenie rozhodnutia odôvodnil jeho vecnou správnosťou.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi uvedenými v ustanovení § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“). Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj prvoinštančného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) po zistení, že dovolanie bolo podanévčas, na to oprávneným subjektom zastúpeným v súlade s § 429 C. s. p., sa následne zaoberal aj ďalšími podmienkami prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie oprávnenej je potrebné odmietnuť.

5. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

6. Novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 2/2017 Z. z. nadobudlo dňa 1. apríla 2017 účinnosť ustanovenie § 202 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné. V preskúmavanej veci bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vydané dňa 22. júna 2018 a dovolacie konanie bolo začaté podaním dovolania 2. októbra 2018, teda už za účinnosti novej právnej úpravy, ktorá prípustnosť dovolania v exekučnom konaní celkom vylúčila. V súvislosti s aplikáciou tejto novej právnej úpravy dovolací súd poznamenáva, že zákon č. 2/2017 Z. z. síce k úpravám účinným od 1. apríla 2017 v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 veta prvá stanovil, že ak v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, no vo vzťahu k opravným konaniam, teda ani k dovolaciemu konaniu, neurčil žiadne pravidlo (por. uznesenie najvyššieho súdu z 27. septembra 2017 sp. zn. 6 ECdo 15/2017 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2018 pod č. 24). Preto vo vzťahu k týmto konaniam platí princíp okamžitej aplikability tejto novej procesnej úpravy. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 74/2019 z 13. marca 2019 označil takýto výklad ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku za ústavne konformný (bod 23). Vzhľadom na uvedené, dovolanie proti predmetnému uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, nie je prípustné.

7. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie oprávnenej podľa ustanovenia § 447 písm. c) C. s. p. ako neprípustné odmietol.

8. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že povinnému ich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinila oprávnená (§ 256 ods. 1 C. s. p.), povinnému žiadne preukázané trovy dovolacieho konania nevznikli.

9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.