6 Co 4/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne MUDr. H. B., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. F. V., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému T. Ž., a.s., so
sídlom v Ž., zastúpenému Mgr. P. L., advokátom so sídlom v B., o vydanie nehnuteľnosti,
vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 18 C 43/1997, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. februára 2010, sp. zn.
12 Co 119/2009, takto
r o z h o d o l :
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici, v rámci konania o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
súdu prvého stupňa, uznesením z 23. februára 2010, sp. zn. 12 Co 119/2009 nevyhovel
návrhu žalovaného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ktorého
sa domáhal z dôvodu, že sa na základe jeho podnetu vedie trestné konanie pred ÚJKP OR PZ
Banská Bystrica pod sp. zn. ČVS:ORP-752/OEK-BB-2009 pre trestný čin podvodu podľa
§ 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona spáchaného v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného
zákona, ktoré konanie môže mať podľa žalovaného význam pre rozhodnutie súdu
v prejednávanej veci. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že toto trestné konanie
nemôže ovplyvniť už vyslovený pre odvolací súd záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR
v prejednávanej veci ohľadne skutočnosti, že žalobkyňu je potrebné v danej veci o vydanie
nehnuteľnosti považovať za oprávnenú osobu, keď žalobkyňa prichádza do úvahy
ako dedička pôvodnej vlastníčky nehnuteľnosti podľa § 474 OZ z titulu spolužijúcej osoby, o ktorej otázke už rozhodol Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 20. decembra 1991,
sp. zn. 18 C 262/91 a súd bol povinný v tomto konaní z neho vychádzať.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal žalovaný odvolanie, v ktorom uviedol,
že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu považuje za nesprávne nezákonné a je presvedčený
o nesprávnom poučení o neprípustnosti odvolania voči rozhodnutiu krajského súdu. Navrhol
napadnuté uznesenie krajského súdu zmeniť a návrhu na prerušenie konania vyhovieť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal predovšetkým podmienky, za ktorých môže
konať v zmysle ustanovenia § 103 O.s.p. a dospel k záveru, že v predmetnej veci
ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a preto treba odvolacie
konanie zastaviť.
I keď Občiansky súdny poriadok výslovne nevypočítava procesné podmienky konania,
možno z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania,
ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci
zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (v prvej hlave prvej časti). Na strane súdu k podmienkam konania patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva
a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto vlastnosťou je nepochybne
aj funkčná príslušnosť, z úpravy ktorej vyplýva, ktorý súd je príslušný konať a rozhodovať
o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie určitej veci
predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
V prejednávanej veci odvolanie žalovaného smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský
súd v odvolacom konaní nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie konania.
Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie
aj vedľajší účastník.
Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov
prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Citované zákonné ustanovenia upravujú funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu SR
tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach vtedy, ak odvolanie smeruje proti
rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa. Spôsobilým predmetom odvolacieho
konania sú teda len rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Rozhodnutie krajského súdu o nevyhovení návrhu žalovaného na prerušenie konania
vydané v priebehu odvolacieho konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého
stupňa, ale jedná sa o rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Žalovaný napadol predmetné uznesenie krajského súdu odvolaním, avšak funkčná
príslušnosť Najvyššieho súdu SR na rozhodovanie o tomto opravnom prostriedku nie je daná
z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané krajským súdom ako súdom prvého
stupňa, ale ako súdom odvolacím.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.
Keďže na prejednanie odvolania podaného žalovaným proti uzneseniu odvolacieho
súdu nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR, ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemožno odstrániť. V súlade s posledne citovaným ustanovením
bolo preto konanie o tomto opravnom prostriedku zastavené bez toho, aby sa preskúmala
vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 146 ods. 1
písm. c/ O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. mája 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Daniela Pekajová