6 Co 4/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne MUDr. H. B., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. F. V., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému T. Ž., a.s., so

sídlom v Ž., zastúpenému Mgr. P. L., advokátom so sídlom v B., o vydanie nehnuteľnosti,

vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 18 C 43/1997, o odvolaní žalovaného

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. februára 2010, sp. zn.  

12 Co 119/2009, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici, v rámci konania o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

súdu prvého stupňa, uznesením z 23. februára 2010, sp. zn. 12 Co 119/2009 nevyhovel

návrhu žalovaného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ktorého

sa domáhal z dôvodu, že sa na základe jeho podnetu vedie trestné konanie pred ÚJKP OR PZ

Banská Bystrica pod sp. zn. ČVS:ORP-752/OEK-BB-2009 pre trestný čin podvodu podľa

§ 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona spáchaného v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného

zákona, ktoré konanie môže mať podľa žalovaného význam pre rozhodnutie súdu

v prejednávanej veci. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že toto trestné konanie

nemôže ovplyvniť už vyslovený pre odvolací súd záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR

v prejednávanej veci ohľadne skutočnosti, že žalobkyňu je potrebné v danej veci o vydanie

nehnuteľnosti považovať za oprávnenú osobu, keď žalobkyňa prichádza do úvahy

ako dedička pôvodnej vlastníčky nehnuteľnosti podľa § 474 OZ z titulu spolužijúcej osoby, o ktorej otázke už rozhodol Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 20. decembra 1991,

sp. zn. 18 C 262/91 a súd bol povinný v tomto konaní z neho vychádzať.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal žalovaný odvolanie, v ktorom uviedol,

že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu považuje za nesprávne nezákonné a je presvedčený

o nesprávnom poučení o neprípustnosti odvolania voči rozhodnutiu krajského súdu. Navrhol

napadnuté uznesenie krajského súdu zmeniť a návrhu na prerušenie konania vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal predovšetkým podmienky, za ktorých môže

konať v zmysle ustanovenia § 103 O.s.p. a dospel k záveru, že v predmetnej veci

ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a preto treba odvolacie

konanie zastaviť.

I keď Občiansky súdny poriadok výslovne nevypočítava procesné podmienky konania,

možno z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania,

ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci

zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (v prvej hlave prvej časti). Na strane súdu k podmienkam konania patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva

a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto vlastnosťou je nepochybne

aj funkčná príslušnosť, z úpravy ktorej vyplýva, ktorý súd je príslušný konať a rozhodovať

o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie určitej veci

predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

V prejednávanej veci odvolanie žalovaného smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský

súd v odvolacom konaní nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie konania.

Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob

vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie

aj vedľajší účastník.

Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov

prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Citované zákonné ustanovenia upravujú funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu SR

tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach vtedy, ak odvolanie smeruje proti

rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa. Spôsobilým predmetom odvolacieho

konania sú teda len rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Rozhodnutie krajského súdu o nevyhovení návrhu žalovaného na prerušenie konania

vydané v priebehu odvolacieho konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ale jedná sa o rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Žalovaný napadol predmetné uznesenie krajského súdu odvolaním, avšak funkčná

príslušnosť Najvyššieho súdu SR na rozhodovanie o tomto opravnom prostriedku nie je daná

z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané krajským súdom ako súdom prvého

stupňa, ale ako súdom odvolacím.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno

odstrániť, súd konanie zastaví.

Keďže na prejednanie odvolania podaného žalovaným proti uzneseniu odvolacieho

súdu nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR, ide o taký nedostatok podmienky

konania, ktorý nemožno odstrániť. V súlade s posledne citovaným ustanovením

bolo preto konanie o tomto opravnom prostriedku zastavené bez toho, aby sa preskúmala

vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 146 ods. 1

písm. c/ O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. mája 2010  

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Daniela Pekajová