ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudkýň JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu #APAGE SATANAS (predtým: EuroSpotrebiteľ), Kysucké Nové Mesto, Sládkovičova 1222/73, IČO: 51428148, proti žalovaným obchodným spoločnostiam: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00151653, 2/ IDEAMIX, s.r.o., Bratislava, Prešovská 43, IČO: 46147021, zastúpených spoločnosťou Advokátska kancelária Kohútová Bérešová, spol. s.r.o., Bratislava, Štefánikova 18, o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 16Cn/3/2024-259 z 21. februára 2025, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. februára 2025 č. k. 16Cn/3/2024-259 p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len,,krajský súd", „súd prvej inštancie" alebo „prvoinštančný súd"), príslušný na konanie v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení účinnom do 24. júla 2023 (ďalej len,,CSP"), rozsudkom z 21. februára 2025 č. k. 16Cn/3/2024-259 (ďalej tiež „napadnutý rozsudok") žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.
1.1. Žalobca sa žalobou domáhal určenia, že obchodné praktiky žalovaných, bližšie špecifikované v žalobnom návrhu, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami v neprospech spotrebiteľov. Domáhal sa tiež pro futuro uloženia zákazu špecifikovaných činností v súvislosti s ďalšou organizáciou a propagáciou (skrytých) hazardných hier v zmysle žalovaných Pravidiel, s vkladom cez prémiové telekomunikačné služby so zvýšenou cenou pre osoby mladšie ako18 rokov, osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo osoby vedené v registri vylúčených osôb z účasti na hazardných hrách a tiež zákazu tieto nekalé praktiky, neprijateľné zmluvy a neprijateľné zmluvné podmienky s rovnakým významom používať vo všetkých spotrebiteľských zmluvách alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný 1/ ako organizátor a vyhlasovateľ a žalovaný 2/ ako technický partner súťaže v relevantnom období od presne nezistenej doby dlhodobo v Slovenskej republike verejne praktikujú hru s názvom „Hviezdne Vianoce so Slovenskou sporiteľňou", v zmysle znenia Pravidiel spotrebiteľskej propagačnej súťaže „Hviezdne Vianoce so Slovenskou sporiteľňou" (ďalej tiež „Pravidlá" alebo „Štatút"), s vkladom do hry získavaným od spotrebiteľov prostredníctvom prémiových audiotextových spätných potvrdzujúcich SMS v hodnote 1 euro v rozpore s verejným poriadkom ako aj so zákonom o hazardných hrách a zákonom o ochrane spotrebiteľa. Tvrdil, že takéto nezákonné hazardné hry v zmysle žalovaných pravidiel (štatútov) klamú spotrebiteľov, nakoľko hoci majú formálnu nálepku propagačná súťaž alebo spotrebiteľská súťaž, takouto súťažou nie sú, pritom účasť je spojená s povinným vkladom získavaným neoprávnene cez prémiové verejné elektronické komunikačné (telekomunikačné) služby so špeciálnou zvýšenou cenou SMS v hodnote 1 euro, v neprospech spotrebiteľov. Bol názoru, že hra s názvom „Hviezdne Vianoce so Slovenskou sporiteľňou" a znenie Pravidiel spotrebiteľskej propagačnej súťaže „Hviezdne Vianoce so Slovenskou sporiteľňou", je/bola hrou, ktorá nezaručuje všetkým hráčom rovnaké podmienky vrátane možnosti výhry, je/bola hazardnou hrou s neprijateľnými zmluvnými podmienkami a je/bola nekalou obchodnou praktikou v neprospech spotrebiteľov najmä preto, že generuje neoprávnený zisk subjektom bez licencie na hazardné hry, je klamlivá, umožňuje sa zapojiť neplnoletým a nesvojprávnym ako aj z hazardu vylúčeným osobám. Poukázal na čl. II (účel súťaže) a čl. III. (trvanie súťaže) Pravidiel a uviedol, že žalované nekalé praktiky a neprijateľné zmluvné podmienky, štatúty a hry napĺňajú minimálne objektívnu stránku skutkových podstát viacerých trestných činov, pričom nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi sú hrubo úmyselne nezákonné, s cieľom klamať, nalákať a okrádať aj mladistvých spotrebiteľov, obohacovať sa na úkor spotrebiteľov, propagovať hazard, sprístupňovať ho mladistvým a narúšať hospodársku súťaž v sektore hazardných hier bez licencie, prekračovať oprávnenie na podnikanie v hrubom rozpore s viacerými zákonmi a verejným poriadkom, popri poškodzovaní práv spotrebiteľa.
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení § 28 ods. 1 zákona č.261/2023 Z. z. o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, § 53 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 7 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 193, § 301, § 302, § 303 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 304, § 305 ods. 1 ods. 3, § 306 CSP, § 4 ods. 1, ods. 6 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách, § 845 ods. 1, § 846 Občianskeho zákonníka, § 9a, § 10 ods. 1 písm. a), písm. b) zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou. Po vykonaní dokazovania zistil, že žalobca pod pôvodným názvom EuroSpotrebiteľ vznikol 23. februára 2018 a bol zapísaný v Evidencii občianskych združení vedenom Ministerstvom vnútra SR. Podľa čl. I bod 1 a bod 2 Pravidiel spotrebiteľskej propagačnej súťaže „Hviezdne Vianoce so Slovenskou sporiteľňou", organizátorom a vyhlasovateľom súťaže bola spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. a technickým partnerom súťaže bola spoločnosť IDEAMIX, s.r.o. Podľa čl. II Pravidiel spotrebiteľskej propagačnej súťaže „Hviezdne Vianoce so Slovenskou sporiteľňou", účelom súťaže bola propagácia a podpora predaja a zvýšenia využívania produktov a služieb Organizátora prostredníctvom všetkých jeho predajných kanálov, t. j. prostredníctvom štandardných kamenných pobočiek Organizátora, ako aj prostredníctvom internetových a mobilných stránok a aplikácií Organizátora a miest telefonického kontaktu - call centier Organizátora a tiež prostredníctvom vybraných elektronických komunikačných služieb marketingových partnerov súťaže. Podľa čl. III bod 1 veta prvá Pravidiel spotrebiteľskej propagačnej súťaže „Hviezdne Vianoce so Slovenskou sporiteľňou", bolo trvanie súťaže vymedzené na obdobie od 02.11.2020 do 31.1.2021. Príloha č. 1 k Pravidlám spotrebiteľskej propagačnej súťaže „Hviezdne Vianoce so Slovenskou sporiteľňou" obsahovala texty a ceny SMS v období súťaže. V zmysle Prílohy č. 2 k Pravidlám sa súťaže mohli zúčastniť fyzické osoby nepodnikatelia nad 18 rokov, klienti alebo neklienti banky, ak v období trvania súťaže od 01.11.2020 do 31.01.2021 splnili niektorú z podmienok špecifikovaných v danej prílohe. Priebeh a výsledky žrebovania súťaže „Hviezdne Vianoce so Slovenskou sporiteľňou" bol osvedčený Notárskymi zápisnicami podpísanými na Notárskom úrade JUDr. S. E., PhD., Bratislave dňa 09.11.2020, 16.11.2020,
23.11.2020, 30.11.2020, 07.12.2020, 14.12.2020, 21.12.2020, 28.12.2020, 04.01.2021, 11.01.2021, 18.01.2021, 25.01.2021 a 02.02.2021. Z jednotlivých Protokolov-potvrdení o výhre, potvrdených výhercami, vyplynuli týždenné finančné výhry a ich výška v súťaži „Hviezdne Vianoce so Slovenskou sporiteľňou", pričom v zmysle Potvrdení o úhrade zo dňa 27.11.2020, 10.12.2020, 15.12.2020, 22.12.2020, 15.01.2021, 21.01.2021, 27.01.2021, 03.02.2021, 10.02.2021 a 12.02.2021, boli jednotlivé výhry vyplatené výhercom. Podaním doručeným prvoinštančnému súdu 30. apríla 2024 žalobca oznámil súdu zmenu názvu z pôvodného názvu „EuroSpotrebiteľ" na „#APAGE SATANAS". Z výpisu z Registra mimovládnych neziskových organizácií vyplynulo, že organizácia #APAGE SATANAS, s právnou formou: občianske združenie, odborová organizácia a organizácia zamestnávateľov, má pridelené IČO: 51428148, sídlo: Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto, registračné číslo: N., pričom jej ciele činnosti predstavujú charitatívne činnosti, činnosti v oblasti životného prostredia a spotrebiteľské činnosti; ide tak o subjekt, ktorý má aktívnu legitimáciu podľa § 302 CSP na podanie žaloby o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach.
2.1. Podľa žalobného petitu mal krajský súd za zrejmé, že žalobca sa domáha určenia, že hra „Hviezdne Vianoce so Slovenskou sporiteľňou" ako aj úplné znenie Pravidiel spotrebiteľskej propagačnej súťaže „Hviezdne Vianoce so Slovenskou sporiteľňou" v čl. IV., čl. V bod 1 písm. b), bod 2, bod 3, čl. X bod 4, bod 5, bod 8, čl. XI. bod 2, čl. XII. bod 2 a bod 4 sú/boli neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľov; že hra „Hviezdne Vianoce so Slovenskou sporiteľňou" a pravidlá súťaže „Hviezdne Vianoce so Slovenskou sporiteľňou" je/bola hrou, ktorá nezaručuje všetkým hráčom rovnaké podmienky vrátane možnosti výhry a je/bola hrou s neprijateľnými zmluvnými podmienkami a je/bola nekalou obchodnou praktikov v neprospech spotrebiteľov; že predávať, organizovať, vyhlasovať, verejne vysielať a propagovať hazardné hry s vkladom cez prémiové telekomunikačné služby so zvýšenou cenou (tzv. prémiové elektronické komunikačné služby, resp. prémiové telekomunikačné služby), ich sprístupnenie a účasť pre osoby mladšie ako 18 rokov alebo osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo osoby vedené v registri vylúčených osôb z účasti na hazardných hrách sú/boli nekalými obchodnými praktikami v neprospech spotrebiteľov. Prvoinštančný súd ďalej objasnil, že žalobca sa zároveň domáha pro futuro uloženia zákazu špecifikovaných činností v súvislosti s ďalšou organizáciou a propagáciou (skrytých) hazardných hier v zmysle žalovaných Pravidiel, s vkladom cez prémiové telekomunikačné služby so zvýšenou cenou pre osoby mladšie ako 18 rokov, osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo osoby vedené v registri vylúčených osôb z účasti na hazardných hrách a tiež zákazu tieto nekalé praktiky, neprijateľné zmluvy a neprijateľné zmluvné podmienky s rovnakým významom používať vo všetkých spotrebiteľských zmluvách alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
2.2. Krajský súd rozhodnutie založil na konštatovaní, že podmienkou úspešného uplatnenia žalobcom špecifikovaného nároku je, aby konanie, ktoré žalobca označil (zásah do práv spotrebiteľa) a ktorého zdržania sa (mimo iného) domáha, v čase vyhlásenia rozsudku trvalo, alebo aby existovalo konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti. Keďže z Pravidiel súťaže „Hviezdne Vianoce so Slovenskou sporiteľňou", ktoré predložil sám žalobca vyplynulo, že predmetná súťaž skončila v roku 2021, pričom ani sám žalobca v konaní netvrdil, že by daná súťaž prebiehala aj v nasledujúcom období, dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že sa v čase vyhlásenia rozsudku žalovaní 1/ a 2/ dopúšťali žalobcom tvrdenej nekalej obchodnej praktiky, resp. že existuje hrozba jej opakovania sa v budúcnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. augusta 2024 sp. zn. 3Co/1/2023.
2. 3. Okrem tejto právnej reflexie krajský súd upriamil pozornosť na skutočnosť, že ťažiskom argumentácie žalobcu vo vzťahu k určeniu, že predmetná hra a špecifikované články Pravidiel sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a spolu so špecifikovanými činnosťami žalovaných sú nekalou obchodnou praktikou bolo tvrdenie, že nejde o propagačnú hru, ale o hazardnú hru. V tomto kontexte súd prvej inštancie zdôraznil, že právomoc rozhodovať o tom, či je súťaž hazardnou hrou, má v zmysle § 77 ods. 9 a § 80 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách výlučne Úrad pre reguláciu hazardných hier, čím sa stotožnil s názorom žalovaných 1/ a 2/, ktorý tvrdili, že ak by súd pristúpil k posudzovaniu otázky, či predmetná súťaž je hazardnou hrou alebo nie, išlo by v konečnom dôsledku aj o zásah do právžalovaných na spravodlivý súdny proces. Dôvodil, že v konaniach podľa zákona č. 30/2019 Z. z. majú dozorované subjekty osobitný rozsah procesných oprávnení, ako aj opravných prostriedkov, než je tomu v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach podľa CSP. Civilný súd by meritórnym prejednaním veci v rozsahu patriacej do právomoci Úrad pre reguláciu hazardných hier zasiahol, bez náležitého zákonného podkladu, do právomoci iného orgánu verejnej správy, ktorého rozhodnutia sú následne preskúmavané v rámci správneho súdnictva.
2.4. Krajský súd dospel k záveru, že nakoľko žalobca nepredložil rozhodnutie Úradu pre reguláciu hazardných hier o tom, že sa žalovaní v súvislosti s predmetnou súťažou dopustili správneho deliktu prevádzkovania hazardnej hry bez licencie, keďže ide o rozhodnutie, ktorým by bol súd viazaný v zmysle § 193 CSP, túto otázku si nemôže súd posúdiť ani prejudiciálne. Pri absencii dokladu o vydaní uvedeného rozhodnutia Úradu pre reguláciu hazardných hier, s poukazom na § 4 ods. 6 zákona č. 30/2019 Z. z., v zmysle ktorého propagačná súťaž, ktorá nie je samostatnou podnikateľskou činnosťou a slúži len na podporu predaja tovarov a služieb a pri ktorej nie je podmienkou účasti zaplatenie vkladu podľa tohto zákona, prvoinštančný súd uzavrel, že samotné tvrdenie žalobcu nijako nepostačuje na záver, že by súťaž „Hviezdne Vianoce so Slovenskou sporiteľňou" bola hazardnou hrou, v dôsledku čoho by predstavovala spolu so špecifikovanými článkami Pravidiel neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky.
2. 5. S poukazom na uvedené pred krajským súdom neobstál ani argument žalobcu, že žalovaní nezabezpečili rovnaké možnosti výhry pre hráčov, keď spotrebiteľa zavádzali v tom, že nemá „vymáhateľný nárok" na výhru; tu upozornil na to, že na vymáhateľnosť nárokov na výhru nie je možné aplikovať § 846 Občianskeho zákonníka, na ktorý poukazoval žalobca, keďže tento umožňuje vymáhať výhry iba v prípade, že ide o hazardnú hru podľa zákona o hazardných hrách. K tvrdeniu žalobcu, že praktiky a podmienky danej súťaže napĺňajú objektívnu stránku viacerých trestných činov, prvoinštančný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že právomoc iniciovať posúdenie trestného konania má v zmysle § 237 Trestného poriadku prokurátor v trestnom konaní, teda žalobca ako občianske združenie na ochranu spotrebiteľov takúto právomoc nemá. Doplnil, že v občianskoprávnom konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je už z podstaty konania vylúčené, aby súd posudzoval, či určité konanie napĺňa skutkovú podstatu trestného činu definovanú v zákone č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon).
2.6. Žalobca taktiež spochybnil spôsob žrebovania výhier a ich vyplácanie a tiež skutočnosť, či sa súťaže zúčastňovali len plnoleté osoby. Z obsahu spisu však krajskému súdu jednoznačne vyplynulo, že v zmysle Prílohy č. 2 Pravidiel sa súťaže mohli zúčastniť len osoby nad 18 rokov, ktoré splnili v Pravidlách určené podmienky, pričom výhry boli riadne výhercom vyplácané a žrebované boli pod notárskym dohľadom, čo vyplýva z notárskych zápisníc predložených žalovaným 1/, ktoré majú dôkaznú silu verejných listín a potvrdzujú tak pravdivosť toho, čo sa v nich potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Žalobca na žalovaným 1/ predložené listiny nereagoval, zostal pasívny a jeho tvrdenia o prípadnej manipulácii žrebovania a vyplácania výhier boli len v rovine špekulácií, preto argumentácii žalobcu ani v tejto časti nebolo možné priznať dôvodnosť. Hoci žalobca žalobou uplatnené určenie odôvodňoval aj nezákonnosťou Pravidiel z dôvodu porušenia zákazu diskriminácie pre upretie práva na účasť cudzincom v Slovenskej republike, užívateľom (spotrebiteľom) zahraničných mobilných operátorov, skonštatoval, že Pravidlá súťaže a podmienky účasti v nej sa nevzťahovali len na občanov Slovenskej republiky, ale na všetky osoby nad 18 rokov, ktoré naplnili podmienky stanovené v Prílohe č. 2 Pravidiel, teda súťaže sa mohli zúčastniť za rovnakých podmienok aj občania iných štátov.
3. V rámci návrhov na doplnenie dokazovania žalobca žiadal, aby súd prostredníctvom daňového úradu vykonal kontrolu zameranú na zistenie výšky ziskov a ich zaúčtovanie v účtovníctve z tejto hry za roky 2018 až 2021 a vyžiadal si predloženie reálnych výpisov prevodov o zaplatení výhier za toto obdobie zo žalovanej hry a hier z minulosti, aby si zabezpečil kompletný prehľad príjmov za audiotextové prémiové služby a štatistiky predaja od partnerov organizátora súťaže, a to od spoločností: Orange Slovensko, a.s., Slovak Telekom, a.s. a O2 Slovakia, s.r.o. od začiatku spornej súťaže k jednotlivým cyklom na hráčske telefónne číslo (707), resp. zabezpečil si prehľad kompletných príjmov získaných znapadnutých hier v priebehu dotknutých žalovaných mesiacov a rokov realizovania žalovaných praktik a hier z uvedených herných cyklov v Slovenskej republike a súvisiace zmluvy medzi žalovanými k danej hre, zoznam zapojených hráčov, zoznam telefónnych čísel v hre a ich užívateľov (k zisteniu veku užívateľov telekomunikačných služieb) zúčastnených za roky 2018 až 2021. V reakcii na tento návrh krajský súd uviedol, že vzhľadom na záver o nepreukázaní trvania nekalej obchodnej praktiky v čase vyhlásenia rozsudku, resp. existencie hrozby jej opakovania v budúcnosti, ako aj vzhľadom na vyššie uvedené závery o absencii základných predpokladov na vyhovenie uplatnenému nároku, si nevyžiadal predmetné listiny z dôvodu ich nadbytočnosti/nehospodárnosti a žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a vyslovil, že žalovaným 1/ a 2/ ako procesne plne úspešným v konaní vznikol nárok na náhradu trov konania.
4. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu odvolanie žalobca. Podľa § 365 CSP tvrdil odvolacie dôvody (1), že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
4. 1. Porušenie práva na prejednanie veci pred zákonným sudcom namietal z dôvodu „pinpongu" neoprávnených zmien zákonného senátu a neštandardne zaradeného konania pod nešpecifikovanú sp. zn. 16Cn a tým aj potenciál pridelenia veci neoprávnenému senátu na rozhodnutie. K porušeniu práva na spravodlivý proces oponoval tým, že súd kladie na žalobcu absurdné nároky a predpokladá jasnovidecké schopnosti žalobcu, pretože predpokladá, že žalobca pri podávaní žaloby bude vedieť ako dlho bude trvať nekalá praktika ako dlho bude trvať súdny spor čo nevie, nie že súd a sudca, ale ani pán boh netuší ak existuje, koľko, kto bude čo a ako dlho robiť alebo prebiehať. Krajskému súdu vyčítal porušenie ustanovenia § 301 CSP, lebo ani prípadné skončenie faktickej aktívnej protiprávnej činnosti žalovaných je právne irelevantné, pretože to nie je dôvod na ktorý má súd prihliadať, pretože ide o faktickú okolnosť konkrétneho prípade, a potom nejde o reálnu abstraktnú kontrolu, ale individuálnu štandardnú kontrolu, čo je vylúčené pri abstraktnej kontrole ako prikazuje zákonodarca. Mal za to, že príp. upustenie od nekalých praktik aktívnej fázy protiprávneho jednania žalovaných sa síce odstraňuje hrozba pro futuro vzniku ďalších poškodených, ale neodstraňuje sa hmotnoprávna právna neistota, ani faktická, právna ani morálna ujma doterajším obetiam protiprávneho aktívneho a pretrvávajúceho protiprávneho pasívneho konania, preto súd mal rozhodnúť a zodpovedať kľúčové otázky, nie sa vyhovárať.
4.2. Žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že ak by pristúpil k posudzovaniu otázky, či predmetná súťaž je hazardnou hrou alebo nie, išlo by v konečnom dôsledku aj o zásah do práv žalovaných na spravodlivý súdny proces. V konaniach podľa zákona č. 30/2019 Z. z. majú dozorované subjekty osobitný rozsah procesných oprávnení, ako aj opravných prostriedkov, než je tomu v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach podľa CSP. Civilný súd by meritórnym prejednaním veci v rozsahu patriacej do právomoci Úrad pre reguláciu hazardných hier zasiahol, bez náležitého zákonného podkladu, do právomoci iného orgánu verejnej správy, ktorého rozhodnutia sú následne preskúmavané v rámci správneho súdnictva. Bol názoru, že súdy sú povinné si urobiť nezávislý a nestranný právny názor o merite veci bez ohľadu na protiprávnu nečinnosť iných štátnych orgánov vyvodzujúcich prípadnú sankčnú správnu alebo trestnoprávnu zodpovednosť, ktorá môže mať rovnaký skutkový základ v protiprávnom žalovanom konaní žalovaných. Z týchto dôvodov žalobca žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie v merite veci zákonným sudcom s tým, že sa riadne doplní dokazovanie, vykonajú sa všetky žalobcom navrhované dôkazy a abstraktne sa právne posúdia existujúce spotrebiteľské zmluvné podmienky a protiprávne konania a opomenutia dodávateľa.
5. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu vyjadrili v tom zmysle, že sa stotožňujú s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a rozsudok náležite odôvodnil. Preto, ak odvolací súd žalobcom podané odvolanie neodmietne podľa ustanovenia § 386 písm. d) CSP z dôvodu, že odvolanie žalobcu nemá náležitosti podľa § 363 a to pre absenciu jasného a zrozumiteľného uvedenia z akých dôvodov považuje žalobca prvoinštančný rozsudok za nesprávny (neuvedenie jasných a zrozumiteľných odvolacích dôvodov), žiadali odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť a žalovanej 1/ a žalovanej 2/ priznať voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len,,najvyšší súd" alebo „odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 31 ods. 2 CSP) po zistení, že odvolanie smeruje proti rozsudku, proti ktorému je prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) CSP a § 304 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil.
7. Po podaní žaloby žalobcu (21. decembra 2020) a pred rozhodnutím o odvolaní Najvyšším súdom Slovenskej republiky nadobudol účinnosť zákon č. 261/2023 Z. z. o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov"), ktorý zmenil právnu úpravu v konaniach o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach a aj príslušnosť súdov s účinnosťou od 25. júla 2023. Preto bolo v odvolacom konaní potrebné ustáliť, podľa ktorej právnej úpravy sa konanie dokončí. Podľa § 27 ods. 4 zákona o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie o žalobe na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov sa vzťahuje Civilný sporový poriadok. Podľa § 471e CSP konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach začaté a právoplatne neskončené do 24. júla 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 24. júla 2023 na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 24. júla 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd. Podľa § 34 ods. 3 CSP o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu rozhoduje najvyšší súd, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 36 ods. 2 CSP príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
8. Ustanovenie § 471e CSP predstavuje procesné ustanovenie intertemporálnej povahy, ktorým sa určuje režim dočasného, prechodného (intertemporálneho) spolupôsobenia skoršej a neskoršej právnej úpravy; teda vzájomný vzťah týchto úprav. Nosným pojmovým znakom procesnej intertemporality je princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Účelom princípu okamžitej aplikovateľnosti nových procesných noriem, teda použiteľnosti nových procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce podľa doterajšej právnej úpravy, je zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho sporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení (m. m. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2014, sp. zn. PL. ÚS 107/2011, uznesenie z 12. apríla 2018, sp. zn. II. ÚS 185/2018, uznesenie z 22. septembra 2020, sp. zn. III. ÚS 349/2020, nález z 08. februára 2023, sp. zn. II. ÚS 451/2022).
9. Ustanovenie § 471e CSP je výnimkou z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej úpravy konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach v znení účinnom od 25. júla 2023 a vzťahuje sa výlučne na konania začaté a právoplatne neskončené na súdoch vecne a miestne príslušných.
10. Príslušnosť súdu na konanie o odvolaní, t. j. na konanie v druhej inštancii, sa označuje ako funkčná príslušnosť. Ustanovenie § 471e CSP explicitne neupravilo, že konania o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 24. júla 2023 sa dokončia na súde funkčne príslušnom podľa predpisov účinných do 24.júla 2023 a zároveň funkčná príslušnosť nie je explicitne upravená ani v zákone o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. V súlade s § 27 ods. 4 zákona o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov je preto v konaní potrebné postupovať podľa všeobecných ustanovení o funkčnej príslušnosti upravených v Civilnom sporovom poriadku. Keďže odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu krajského súdu, funkčne príslušným na rozhodovanie v odvolacom konaní je v súlade s § 34 ods. 3 CSP najvyšší súd. Z intertemporálneho ustanovenia § 471e CSP mal odvolací súd za zrejmé, že konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach právoplatne neskončené do 24. júla 2023 sa dokončia podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, preto najvyšší súd rozhodoval o odvolaní podľa úpravy účinnej do 24. júla 2023.
11. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, na základe čoho sa pri posudzovaní odvolania zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku. Oboznámením sa s obsahom spisu a odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správnym procesným postupom riadne zistil skutkový stav veci, dospel k vyčerpávajúcim skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, na základe čoho dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP.
1 2. Podľa § 301 CSP v znení účinnom do 24. júla 2023 konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je konanie, v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností konkrétneho prípadu.
13. V konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach ide o konanie, v ktorom sa preskúmava neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, resp. v iných zmluvných dokumentoch a aj nekalých obchodných praktík, mimo rámca okolností konkrétneho prípadu. Výsledkom tohto konania je záväzné stanovenie toho, či sa zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve bude považovať ex nunc za neprijateľnú, resp. obchodná praktika za nekalú alebo nie.
14. Súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobca disponuje legitimáciou na podanie žaloby z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach, pretože je občianskym združením registrovaným Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky s predmetom činnosti chrániť, obhajovať a presadzovať právo, všetky charitatívne, humanitárne, ekologické činnosti a ochranu spotrebiteľov.
15. Žalobca v podanom odvolaní pri špecifikovaní odvolacích dôvodov formálne označil všetky odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP, keď uviedol: „Podľa § 365 tvrdíme „Odvolacie dôvody" (1), že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci." Žalobca však náležite nekonkretizoval v čom presne, akými skutočnosťami, by mal byť ten ktorý odvolací dôvod naplnený.
15.1. Podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky. Podľa názoru odvolacieho súdu však z odvolania žalobcu nie je zrejmé, na koho strane nemali byť podľa žalobcu splnené procesné podmienky, či k tomu malo dôjsť na strane súdu, alebo na strane strán sporu. Pokiaľ ide o procesné podmienky na strane súdu, a to právomoc a príslušnosť, odvolací súd má za to, že tieto boli v konaní splnené. Pokiaľ ide o splnenie podmienok na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia, spôsobilosť byť zástupcom,plnomocenstvo zástupcu strany sporu), aj tieto podmienky boli v konaní splnené, pokiaľ by žalobca nechcel spochybňovať napr. podmienku procesnej spôsobilosti na svojej strane. Je zjavné, že v konaní boli splnené aj tzv. vecné podmienky konania (existencia návrhu na začatie konania a splnenie poplatkovej povinnosti) a taktiež aj tzv. negatívne procesné podmienky, nakoľko nebola vo vzťahu k tomuto konaniu naplnená prekážka rozhodnutej veci a ani prekážka litispendencie. Z uvedeného vyplýva, že tento odvolací dôvod nebol naplnený.
15.2. Podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod možno rovnako považovať za nenaplnený; žalobca v podanom odvolaní neoznačil žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mali svedčiť o tom, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Naopak, žalobca v konaní vykazoval trvalú pasivitu, keď v konaní nereagoval ani na vyjadrenie žalovaných k žalobe.
15.3. Podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Naplnenie tohto odvolacieho dôvodu žalobca nepreukázal; je evidentné, že v konaní pred súdom prvej inštancie nerozhodoval vylúčený sudca a ani nesprávne obsadený senát. Najvyšší súd žiadne porušenie práva na zákonného sudcu nezistil a na ozrejmenie veci dopĺňa, že k zmene spisovej značky sporu došlo v dôsledku riešenia tzv. sporu o príslušnosť medzi krajským súdom a Mestským súdom Bratislava IV vzniknutého vo väzbe na zmenu právnej úpravy novelou CSP účinnou od 25. júla 2023. V spore o príslušnosť rozhodol najvyšší súd uznesením z 25. apríla 2024 sp. zn. 5Ndc/12/2024 tak, že na prejednanie veci je príslušný Krajský súd v Bratislave. Nesprávne obsadeným súdom je súd, ktorý nie je obsadený v súlade s ustanoveniami upravujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má určitú vec prejednať a o nej rozhodnúť. Súd treba považovať za nesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca (porovnaj tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 05. novembra 2008 sp. zn. II. ÚS 136/08). Zákonným sudcom (čl. 48. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je sudca určený v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu. Nevyhnutným predpokladom toho, aby účastník konania nebol odňatý svojmu zákonnému sudcovi je preto rozhodovanie o jeho veci súdom, ktorý je podľa zákona na rozhodovanie o nej vecne, miestne i funkčne príslušný, tak ako tomu bolo aj v posudzovanej veci.
15.4. Podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd konštatuje nenaplnenosť predmetného odvolacieho dôvodu; krajský súd racionálne, zohľadňujúc dôkazy a tvrdenia oboch strán v konaní dospel k vecne správnemu rozhodnutiu, nedošlo k porušeniu jeho zákonných povinností, či k vykonaniu nezákonného dôkazu, ani k porušeniu manudukčnej povinnosti súdu, či k posúdení predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu. Napadnuté konanie neobsahuje žiadne vady, ktoré by mohli spochybniť spravodlivosť alebo správnosť rozhodnutia súdu vo veci.
15.5. Podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V rámci návrhov na doplnenie dokazovania žalobca v podanej žalobe navrhol, aby súd vykonal viacero dôkazov, ako napr. prostredníctvom daňového úradu vykonal kontrolu zameranú na zistenie výšky ziskov žalovaných a ich zaúčtovanie v účtovníctve z tejto hry za roky 2018 až 2021, aby si vyžiadal predloženie reálnych výpisov prevodov o zaplatení výhier za toto obdobie zo žalovanej hry a hier z minulosti, aby si zabezpečil kompletný prehľad príjmov za audiotextové prémiové služby a štatistiky predaja od partnerov organizátora súťaže, a to od spoločností: Orange Slovensko, a.s., Slovak Telekom, a.s. a O2 Slovakia, s.r.o. od začiatku spornej súťaže k jednotlivým cyklom na hráčske telefónne číslo (707), resp. zabezpečil si prehľad kompletných príjmov získaných z napadnutých hier v priebehu dotknutých žalovaných mesiacov a rokov realizovania žalovaných praktik a hier z uvedených herných cyklov v Slovenskej republike a súvisiace zmluvy medzi žalovanými k danej hre, zoznam zapojených hráčov, zoznam telefónnych čísel v hre a ich užívateľov (k zisteniu veku užívateľov telekomunikačných služieb)zúčastnených za roky 2018 až 2021. Najvyšší súd sa v tomto smere stotožňuje s posúdením prvoinštančného súdu, že vzhľadom na záver o nepreukázaní trvania nekalej obchodnej praktiky v čase vyhlásenia rozsudku, resp. existencie hrozby jej opakovania v budúcnosti, ako aj vzhľadom na závery konajúceho súdu o absencii základných predpokladov na vyhovenie žalobcom uplatnenému nároku, si krajský súd nemusel vyžiadať predmetné listiny z dôvodu ich nadbytočnosti a nehospodárnosti konania, ktoré by bolo v rozpore so zásadami vedenia civilného procesu.
15.6. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd nemá v okolnostiach posudzovanej veci dôvod pochybovať o tom, že ani tento odvolací dôvod nebol naplnený. Nič neindikuje, že by výsledky vykonaného dokazovania viedli k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie dôkladne preskúmal dostupné dôkazy a dospel k záverom, ktoré mali oporu v predložených dôkazoch. Súd vykonaním jednotlivých dôkazov správne a dostatočne zistil skutkový stav, ktorý náležite odôvodnil a vychádzal z dostupných skutkových a právnych okolností, ktorých analýzu dostatočne opísal. Z uvedených východísk možno rezumovať najmä to, že zo strany prvoinštančného súdu nedošlo k chybnému vyhodnoteniu návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnemu vyhodnoteniu vykonaných dôkazov, nesprávnemu postupu, či nesprávnym záverom pri ostatných spôsoboch vytvárania skutkového základu, ani si sám nedotvoril skutkový stav ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či prostriedkami procesného útoku, ktoré by umožňovali uplatnenie predmetného odvolacieho dôvodu.
15.7. Podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Ani tento odvolací dôvod odvolací súd neuznal, pretože na jeho naplnenie by si žalobca musel splniť svoju procesnú povinnosť náležite označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípmi procesnej ekonómie. Žalobca ale v konaní nepredniesol podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a neoznačil, alebo predložil dôkazy na ich preukázanie. Vzhľadom na to, že žalobca neoznačil ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, nie je možné považovať tento odvolací dôvod za naplnený. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu odvolací súd vníma aj v spojitosti s ustanovením § 366 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva, že novoty v zmysle tohto odvolacieho dôvodu môže odvolateľ použiť len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny.
16. Podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predmetný odvolací dôvod nie je naplnený, nakoľko prvoinštančný súd pri rozhodovaní použil relevantnú právnu úpravu vzťahujúcu sa na predmet konania, ktorú vecne a nerozporuplne interpretoval a správne aplikoval na tento prípad. Ako správne poukázal, žalobca svojou žalobou začal konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach podľa § 301 a nasl. CSP v znení účinnom do 24. júla 2023, v ktorom súd preskúmava neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, resp. v iných zmluvných dokumentoch a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností konkrétneho prípadu, výsledkom ktorého je určenie, či sa zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve bude považovať ex nunc za neprijateľnú a obchodná praktika dodávateľa za nekalú alebo nie. Pojem obchodné praktiky potom zákon o ochrane spotrebiteľa definuje ako konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu dodávateľa, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom, dodaním alebo poskytnutím produktu spotrebiteľovi. Obchodné praktiky dodávateľa možno podľa zákona považovať za nekalé, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a b) vo vzťahu k produktu podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa, ku ktorému sa obchodná praktika dostane, alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny spotrebiteľov, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť informované rozhodnutie, v dôsledku ktorého spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii (akékoľvek rozhodnutie spotrebiteľa o tom, či, ako a za akých podmienok produkt kúpi, zaplatí zaň vcelku alebo po častiach, ponechá si ho alebo s nímbude ďalej nakladať, alebo si uplatní právo zo zmluvy bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ rozhodne konať alebo zdržať sa konania), ktoré by inak neurobil. Žaloba podľa § 301 CSP v znení účinnom do 24. júla 2023 je teda prípustná len v prípade, ak má byť predmetom kontroly správanie sa dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv a dodávateľom používané zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a nekalá obchodná praktika dodávateľa v spotrebiteľskom vzťahu. Nekalá obchodná praktika sa viaže k zmluvnému vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa, nie k akémukoľvek protiprávnemu konaniu podnikateľa vykonávajúceho podnikateľskú činnosť, výsledkom ktorého je dosiahnutie zisku. Musí ísť o konanie (opomenutie konania, spôsob správania, atď.), ktoré je adresované spotrebiteľom a je priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom, dodaním alebo poskytnutím produktu spotrebiteľovi.
17. Na margo námietky žalobcu, že „súd kladie na žalobcu absurdné nároky a predpokladá jasnovidecké schopnosti žalobcu, pretože predpokladá, že žalobca pri podávaní žaloby bude vedieť ako dlho bude trvať nekalá praktika ako dlho bude trvať súdny spor čo nevie, nie že súd a sudca, ale ani pán boh netuší ak existuje, koľko, kto bude čo a ako dlho robiť alebo prebiehať a krajskému súdu vyčítal porušenie ustanovenia § 301 CSP, lebo ani prípadné skončenie faktickej aktívnej protiprávnej činnosti žalovaných je právne irelevantné, pretože to nie je dôvod na ktorý má súd prihliadať, pretože ide o faktickú okolnosť konkrétneho prípade, a potom nejde o reálnu abstraktnú kontrolu, ale individuálnu štandardnú kontrolu, čo je vylúčené pri abstraktnej kontrole ako prikazuje zákonodarca", odvolací súd poznamenáva, že prvoinštančný súd správne vyhodnotil otázku, že žalobca sa týmto akoby domáha, aby konajúci súd posudzoval súladnosť zmluvných podmienok zo zaniknutého právneho vzťahu a teda vykonával teoreticko-historickú analýzu takýchto ustanovení. No v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach ide o konanie, v ktorom sa preskúmava neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, resp. v iných zmluvných dokumentoch a aj nekalých obchodných praktík, mimo rámca okolností daného prípadu. Výsledkom tohto konania je záväzné stanovenie toho, či sa zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve bude považovať ex nunc za neprijateľnú, resp. obchodná praktika za nekalú alebo nie. Pritom platí, že podmienkou úspešného uplatnenia žalobcom špecifikovaného nároku je, aby konanie, ktoré žalobca označil (zásah do práv spotrebiteľa) a ktorého zdržania sa (mimo iného) domáha, v čase vyhlásenia rozsudku trvalo, alebo aby existovalo konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti. Keďže z Pravidiel súťaže „Hviezdne Vianoce so Slovenskou sporiteľňou", ktoré predložil sám žalobca vyplynulo, že predmetná súťaž skončila v roku 2021, pričom ani sám žalobca v konaní netvrdil, že by daná súťaž prebiehala aj v nasledujúcom období, súd prvej inštancie dospel k logickému a legitímnemu záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že sa v čase vyhlásenia rozsudku žalovaní 1/ a 2/ dopúšťali žalobcom tvrdenej nekalej obchodnej praktiky, resp. že existuje hrozba jej opakovania sa v budúcnosti. Tento druh žaloby nemá svoje opodstatnenie tam, kde konanie, ktorého zdržania sa žalobca dovoláva, bolo už ukončené a netrvá, eventuálne ďalej nepokračuje, resp. kde neexistuje žiadne konkrétne - reálne nebezpečenstvo (hrozba) jeho opakovania v budúcnosti. V kontexte uvedeného hodno zdôrazniť, že názor súdu prvej inštancie, že „v prípade posudzovania otázky, či predmetná súťaž je hazardnou hrou by išlo aj o zásah do práv žalovaných na spravodlivý súdny proces, lebo v konaniach podľa zákona č. 30/2019 Z. z. majú dozorované subjekty osobitný rozsah procesných oprávnení, ako aj opravných prostriedkov, než je tomu v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach podľa CSP. Civilný súd by meritórnym prejednaním veci v rozsahu patriacej do právomoci Úrad pre reguláciu hazardných hier zasiahol do právomoci iného orgánu verejnej správy, ktorého rozhodnutia sú následne preskúmavané v rámci správneho súdnictva", nebol pre rozhodnutie o neopodstatnenosti žaloby primárne určujúci a bol vyslovený iba ako podporný, a ďalší argument pre záver, že úspech žalobcu v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach vyžaduje preukázanie, že protiprávne konanie naďalej trvá alebo hrozí; teda, že žalovaný sa tvrdeného konania dopúšťa aj v čase vyhlásenia rozsudku (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 04. augusta 2024 sp. zn. 3Co/1/2023).
18. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciu žalobcu, že „Žiadna z napadnutých zmluvných podmienok nebola anulovaná zrušená súdom vyhlásená za nekalú, ani dotknuté zmluvy nezanikli, v deň rozsudku sú sporne záväzné a preto bolo potrebné začať konanie a súdnu abstraktnú kontrolu existujúcich a trvajúcich právnych úkonov aj v deň rozsudku." Súťaž v zmysle Pravidiel súťaže bola ukončená uplynutím doby jej trvala - Súťaž trvala do 31. januára 2021, do 23:59:59 hod. (viď Čl. III.ods. 1 Pravidiel súťaže) a jej trvanie nebolo predĺžené a teda žalobou napádané konanie (realizovanie Súťaže) už v čase vynesenia prvoinštančného rozsudku nebolo vykonávané. Tým odpadol predmet sporu a žaloba sa stala nedôvodnou už len z tohto dôvodu. Na poskytovanie súdnej ochrany „už poškodeným spotrebiteľom" z už ukončených spotrebiteľských zmluvných vzťahov neslúži procesno právny inštitút konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, ale iné, všeobecné právne inštitúty ochrany a uplatňovania si svojich práv. Tieto otázky neboli predmetom posudzovania krajského súdu v tomto konaní a ani nemohli byť, nakoľko takéto nároky neboli v konaní žalobcom ani uplatnené a ani žiadnym spôsobom špecifikované vo vzťahu k nejakému konkrétnemu spotrebiteľovi.
19. Pokaľ ide o tú časť odvolacej oponentúry žalobcu, že „žalované neprijateľné zmluvné podmienky, žalované štatúty a žalované hry napĺňajú minimálne objektívnu stránku skutkových podstát viacerých trestných činov...", odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nedisponuje právomocou vo vzťahu k možnosti posúdenia a určenia, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty niektorého z trestných činov. Skutočnosť, či určité konanie naplnilo skutkovú podstatu trestného činu, je možné posúdiť a rozhodnúť výhradne v rámci trestného konania. Právomoc iniciovať posúdenie trestnosti konania má v súlade s § 237 Trestného poriadku prokurátor v rámci trestného konania. Civilný súd takúto právomoc nemá a v civilnom konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach podľa CSP je už z podstaty tohto konania vylúčené, aby súd posudzoval, či určité konanie napĺňa skutkovú podstatu trestného činu, definovaného Trestným zákonom.
20. Najvyšší súd záverom akcentuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
21. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaní 1/ a 2/ mali v odvolacom konaní plný úspech, patrí každému žalovanému osobitne proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP (§ 447 písm. e) CSP).



