UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Q. O., narodeného X. Q. XXXX, V. XXX/X, O., zastúpeného advokátkou Mgr. Katarínou Berkešovou, Břeclavská 3, Malacky, proti žalovanému AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., Račianska 184/B, Bratislava, IČO: 35 918 519, zastúpený advokátkou JUDr. Marcelou Kuchárikovou, Hlavná 25, Šamorín, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a zaplatenie náhrady mzdy, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV (pôvodne na Okresnom súde Bratislava III) pod sp. zn. 10C/86/2010, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/480/2013 z 29. novembra 2022, takto
rozhodol:
Dovolanie odmieta.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
Odôvodnenie
Rozhodnutie súdu prvej inštancie
1. Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k. 10C/86/2010-678 z 23. januára 2013 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“ alebo „rozsudok okresného súdu“) žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 3.195,54 eur.
2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil právne podľa § 68 ods. 1, § 70, § 77, § 47 ods. 1 písm. b/, § 81 písm. a/ a b/ zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“). Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca bol v pracovnom pomere u žalovaného na základe pracovnej zmluvy, ktorú účastníci uzavreli 15. februára 2006, pričom žalobca pracoval ako skladník a mal uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách. V konaní bolo ďalej preukázané, že na dodané náhradné diely bola vždy vystavená príjemka na sklad a doložená k faktúre za účelom vykonania jej úhrady. Príjemka tovaru na sklad bola vystavená podvodným spôsobom bez vygenerovania poradového čísla - s označením 0, čo umožnilo neprijatiezamestnávateľom zaplateného tovaru na sklad v skladovom systéme DMS. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca vystavil faktúry, ku ktorým pripojil príjemky na sklad s č. 0 a takto systematicky postupoval od januára 2009 do marca 2010, pričom hodnota tovaru na týchto príjemkách predstavovala sumu 30.202,91 eur. Z výpovedi svedkov ako aj zo skutočnosti, že sa žalobca dostavil k notárovi za účelom uznania dlhu voči žalovanému ako aj záväzku jeho úhrady, k čomu nedošlo z dôvodu zásahu jeho právnej zástupkyne vyplynulo, že žalobca uznával podvodné konanie príjemok s č. 0. Okresný súd konštatoval, že boli splnené formálne náležitosti predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru. Zo strany žalobcu došlo k porušeniu jeho pracovných povinností v takej intenzite, ktorá odôvodňovala postup žalovaného okamžite s ním skončiť pracovný pomer, pričom v konaní bolo preukázané, že práve žalobca bol iniciátorom vystavovania neuzatvorených príjemok s označením 0 (O) a k tomuto postupu naučil aj vedúceho skladu X., ako aj svedka V..
Rozhodnutie odvolacieho súdu
3. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozsudkom sp. zn. 5Co/480/2013 z 29. novembra 2022 (ďalej len „rozsudok odvolacieho súdu“ alebo „rozsudok krajského súdu“), ktorým prvým výrokom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a druhým výrokom priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4. V odôvodnení konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, z ktorého vyvodil zodpovedajúce skutkové a právne závery o neopodstatnenosti žaloby. K dĺžke odvolacieho konania uviedol, že vyčkal do skončenia trestného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 46T/25/2013, z ktorého zistil, že obžalovaný žalobca bol spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo preukázané, že skutok spáchal. S poukazom na § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) krajský súd konštatoval, že nie je viazaný oslobodzujúcim rozhodnutím v trestnom konaní, v občianskom súdnom konaní súd vykonáva vlastné dokazovanie, ktoré je oprávnený hodnotiť nezávisle od výsledkov trestného konania.
5. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca sa svojím konaním dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny, preto bol oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. K obrane žalobcu, že nevykonal žiadne podvodné úpravy príjemiek, odvolací súd poukázal na svedecké výpovede potvrdzujúce tvrdenia žalovaného, keď štatutárny zástupca žalovaného pri výsluchu 16. apríla 2010 opísal, ako za nim prišiel žalobca, zmienil sa o nulových príjemkách, sám v kancelárii štatutárneho zástupcu na počítači ukázal spôsob nulovej príjemky, praktickým spôsobom dokumentoval, že takáto príjemka sa dá vytlačiť a spárovať s príslušnou faktúrou. Žalobca si pri rozhovore uvedomoval svoju zodpovednosť, sám prejavil záujem dohodnúť sa na úhrade vzniknutej škody formou splátok. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že na strane žalobcu nemohlo ísť o konanie náhodné a neúmyselné, keďže žalobca v dlhšom časovom období pravidelne a systematicky, približne jedenkrát mesačne, vytlačil takúto príjemku, spároval ju s faktúrou a dodacím listom, ktoré predložil na úhradu žalovanému, navyše žalobca sťažil identifikáciu tým, že príjemku spojil s faktúrou práve na mieste čísla „0“, resp. označenia príjemky.
6. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie vychádzal z domnienok svedkov, nevysporiadal sa s otázkou, že dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru nebol schodok na zverených hodnotách, ale „zistenie podvodných úprav príjemok“, odvolací súd poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom dostatočným spôsobom uviedol, akými úvahami bol vedený, keď kvalifikoval konanie žalobcu ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Odvolací súd dodal, že pri rozhodnutí prihliadol na naliehavú potrebu upevnenia pracovnej disciplíny pri výkone práce zamestnancov s hmotnou zodpovednosťou, keďže svojim konaním žalobca ohrozil ostatných hmotne zodpovedných zamestnancov, spôsobil žalovanému škodu, preto bolo na mieste takéto porušenie kvalifikovať ako závažné.
Dovolanie
7. Proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“), ktorého prípustnosť aj dôvodnosť vyvodzoval z § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. a/ CSP navrhujúc rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
8. V dovolaní odvolaciemu súdu vytýkal, že tvrdené skutočnosti v odvolaní a odvolacie dôvody odvolací súd nevyhodnotil správne, niektorými sa vôbec nezaoberal, čo viedlo v konečnom dôsledku k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.
9. V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f/ CSP odvolaciemu súdu vytýkal, že sa neoboznámil s celým spisovým materiálom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/25/2013 hoci sa naň žalobca odvolával. Z trestného spisu by sa krajský súd dozvedel závery, ktoré sú v priamom rozpore so závermi súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, preto sa odvolací súd mal trestným spisom dôsledne oboznámiť, zaoberať sa príslušnými rozpormi vyplývajúcimi z dokazovania v trestnom a civilnom konaní a uvedené mal uviesť v rozsudku o odvolaní.
10. Podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP dovolateľ za odklon od ustálenej rozhodovacej praxe poukázal na otázku formálnych a materiálnych náležitostí právneho úkonu - okamžitého skončenia pracovného pomeru. V predmetnom úkone absentujú základné náležitosti, nie je uvedené, akých konkrétnych dokladov sa pochybenia týkali a o aké konkrétne pochybenia zo strany žalobcu išlo. Z vedeného trestného konania vyplynulo, že okamžité skončenie pracovného pomeru vychádzalo z inventúry vykonanej v rozpore so zákonom a vykonanej osobami bez odborných znalostí a osobami spriaznenými s konateľom žalovaného.
11. V dovolaní žalobca žiadal o odklad vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu v časti o náhrade trov konania, pričom dôvod osobitného zreteľa dovolateľ vzhliadol v tom, že úhrada trov konania by bola pre neho likvidačná.
12. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f/ CSP uviedol, že žalobca v odvolacom konaní neuplatnil v zmysle § 366 CSP novoty v odvolacom konaní ani ako odvolací dôvod neuviedol § 365 ods. 1 písm. e/ CSP. Žalobca ani ako dôkaz nenavrhol, aby si odvolací súd pripojil trestný spis a oboznámil sa s jeho obsahom. Žalovaný mal za to, že nie je naplnený ani predpoklad prípustnosti dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, pretože dovolateľ v dovolaní neuviedol, v čom sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ani neuviedol, ktorý konkrétny judikát odvolací súd nerešpektoval vo svojom rozhodnutí.
Posúdenie veci dovolacím súdom
13. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“ alebo „NS SR“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia tiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť.
14. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.
15. Dovolací súd považuje za prospešné opakovane pripomínať, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) vdovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým.
16. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.
17. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné podmienky súdneho konania (viď napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré je prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP).
18. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.
19. V danom prípade z dovolania žalobcu vyplýva, že napáda rozsudok odvolacieho súdu v celom jeho rozsahu na základe § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.
Dovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP
20. V zmysle § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
21. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolací súd preto skúmal, či v konaní došlo k dovolateľom namietanej vade zmätočnosti.
22. Ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom odvolacom návrhu spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).
23. Dovolateľ v súvislosti s vadou v zmysle § 420 písm. f/ CSP odvolaciemu súdu vytýkal nedostatky v dokazovaní, a to konkrétne neoboznámenie sa s trestným spisom vedeným pod sp. zn. 46T/25/2013 na Okresnom súde Bratislava III.
24. Uvedenú dovolaciu námietku dovolací súd vzhliadol ako neopodstatnenú. Odvolací súd nemal povinnosť vykonať uvedený dôkaz, keďže z odvolania ako aj z nasledujúcich podaní žalobcu v odvolacom konaní nevyplýva, že by žalobca jeho vykonanie navrhol (hoci v odvolaní citoval svedecké výpovede svedkov z trestného konania), a to ani podaním z 28. novembra 2022 (v spise na l. č. 778), ktoré žalobca doručil súdu po vydaní oslobodzujúceho rozsudku v trestnej veci, t. j. v čase kedy mal vedomosť o výsledku trestného konania, vykonanie tohto dôkazu nenavrhol.
25. Dovolací súd konštatuje, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou prejednávacou, podľa ktorej súd vykonáva len tie dôkazy, ktoré navrhli strany v konaní (článok 11 ods. 4 v spojení s § 185 ods. 1 CSP). Súd je síce aj v civilnom konaní oprávnený vykonať dôkaz bez návrhu, avšak ide len o prípady taxatívne vymedzené, napr. v § 185 ods. 2 a 3 CSP. Z uvedeného pravidla platí aj ďalšia výnimka a to v prípade súdneho konania v tzv. individuálnych pracovnoprávnych sporoch (§§ 316 - 323 CSP), v ktorých zákon v § 319 CSP umožňuje súdu vykonať aj tie dôkazy, ktoré síce zamestnanec nenavrhol, ale sú nevyhnutné pre rozhodnutie súdu v konaniach s ochranou slabšej strany. Podľa názoru dovolacieho súdu sa žiadna z týchto výnimiek nedá uplatniť na dovolateľom namietané konanie súdu prvej inštancie a súdu odvolacieho. Podľa § 193 CSP je civilný súd viazaný rozhodnutím príslušného trestného súdu len v prípade, že bol spáchaný trestný čin a tým, ak trestný súd rozhodol o osobe páchateľa. O takýto prípad v dotknutej trestnej veci nejde pretože z rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/25/2013 z 31. marca 2022 (l. č. 758 - 767 súdneho spisu) vyplýva, že žalobca bol v uvedenom trestnom konaní oslobodený lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal. Uvedené trestné rozhodnutie a aj vykonané dokazovanie v trestnom konaní totiž automaticky neznamená, že žalobcove konanie nenapĺňa skutkovú podstatu upravenú pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa Zákonníka práce (§§ 68 - 70 Zákonníka práce). Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky súd ako štátny orgán koná len v medziach a rozsahu ústavy a zákonov. Preto len z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz, ktorý strany sporu nenavrhli v rámci svojej procesnej obrany alebo procesného útoku, prípadne, že samotný civilný súd, nezrealizoval (žalobcom až v dovolaní označený) dôkaz, nemožno dospieť k inému záveru než k tomu, že dovolacia námietka žalobcu neobstojí a je nedôvodná a to aj pre zákonné ustanovenia o tzv. prejudicialite a viazanosti civilného súdu inými rozhodnutiami (§§ 193 - 194 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP
26. Podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
27. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP dovolateľ poukázal na otázku náležitostí okamžitého skončenia pracovného pomeru ako právnu otázku, pri ktorej riešení sa odvolací súd mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
28. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP má osobitný význam vzájomný vzťah medzi „právnou otázkou“ a „rozhodovacou praxou dovolacieho súdu“. Pre právnu otázku v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“ (R 83/2018).
29. Ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vytváraná najvyššími súdnymi autoritami a vyjadrujú ju predovšetkým rozhodnutia a stanoviská Najvyššieho súdu SR, ktoré sú (ako judikáty)publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Rozhodovanie v súlade s ustálenou súdnou praxou je naplnením spravodlivého procesu, princíp rovnosti, právnej istoty a legitímneho očakávania strán (čl. 2 ods. 1 a 2 a čl. 3 Základných princípov CSP). Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané nepublikované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali (3Cdo/158/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017 a 6Cdo/129/2017).
30. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (R 71/2018).
31. Aby na základe dovolania podaného podľa tohto ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (porovnaj sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/216/2017, 4Cdo/64/2018, 6Cdo/113/2017, 7Cdo/95/2017, 8Cdo/95/2017). K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť, len ak sú splnené uvedené predpoklady (po prijatí záveru o prípustnosti dovolania). Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP, podobne ako predchádzajúca právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.
32. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine či iného predpisu hmotného práva), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Predmetná otázka musí byť zároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky dovolateľa v dovolaní nenastolené a nepomenované nemajú z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia relevanciu.
33. Dovolací súd konštatuje, že dovolateľ nekonkretizoval právnu otázku, riešením ktorej sa odvolací súd odklonil od zaužívanej praxe dovolacieho súdu. Z dovolania vyplýva, že dovolateľ nesúhlasil s názorom súdov nižších inštancií v otázke posúdenia náležitostí okamžitého skončenia pracovného pomeru, keďže podľa jeho názoru absentovalo označenie pochybenia na strane žalobcu, ako aj dokladov, ktorých sa pochybenie malo týkať. Dovolací súd konštatuje, že dovolanie vykazuje nedostatky v tom smere, že dovolateľ v dovolaní neoznačil judikatúru dovolacieho súdu, od ktorej sa odvolací súd mal vo svojom rozhodnutí odkloniť a zároveň z dovolania nie je jasná jednoznačná právna otázka, ktorú by mal dovolací súd zodpovedať. Z dovolania vyplýva nespokojnosť dovolateľa so zisteným skutkovým stavom. Pritom v zmysle bodu 16. uznesenia Veľkého senátu Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2017 platí, že pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).
34. Pokiaľ by dovolací súd absenciu konkrétne vymedzenej právnej otázky nezohľadnil, a napriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania, uskutočnil by procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa cieľu sledovanému § 421 ods. 1 CSP (porovnaj 1Cdo/23/2017,2Cdo/117/2017, 3Cdo/6/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017, 8Cdo/78/2017). Ak by bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (a na tom základe ho (dokonca) prípadne zrušil), porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).
35. Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že (ani) na podklade dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP nemožno uskutočniť meritórny dovolací prieskum a dovolanie s poukazom na § 447 písm. f/ CSP odmietol.
36. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP, a preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
37. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
38. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.