6CdoPr/3/2024

UZNESENIE

Najvyšší s ú d Slovenskej republiky v s pore žalobcu L. W., X. XX, U., zastúpený ČECHOVÁ & PARTNERS s. r. o., Bratislava, Staromestská 3, IČO: 47249129, proti žalovanému News and Media Holding, a. s., Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 47256281, zastúpený: SHWARZ advokáti s. r. o., Bratislava, Podbrezovská 40, IČO: 36858285, o určenie existencie pracovného pomeru, o určenie neplatnosti skončenia pracovného a o náhradu mzdy vedenej Okresným súdom Bratislava III (aktuálne Mestský súd Bratislava IV) sp. zn. 63Cpr/1/2020 (aktuálne sp. zn. 8Cpr/1/2023), o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Ncb/2/2023 z 27. marca 2023, takto

rozhodol:

Konanie o dovolaní z a s t a v u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej inštancie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava III, na ktorý bola podaná žaloba o určenie existencie pracovného pomeru, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť a postúpil vec dňa 29. apríla 2022 Okresnému súdu Bratislava V miestne príslušnému podľa § 13 v spojení s § 15 ods. 1 spojení s § 43 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) z dôvodu žalovaným uplatnenej námietky miestnej príslušnosti podľa § 41 CSP.

2. S postúpením veci Okresný súd Bratislava V nesúhlasil a podľa § 43 ods. 1 CSP predložil vec dňa 21. februára 2023 Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o spore o príslušnosť súdu.

3. Krajský súd v Bratislave ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Bratislava III a Okresnému súdu Bratislava V (§ 43 ods. 2 CSP) dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava V s postúpením veci je dôvodný. Konanie vedené Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 63Cpr/1/2020 bolo začaté podaním žaloby dňa 24. júna 2020. Spoločne nadriadený súd mal z obsahu spisu za ustálené, že žalobca si uplatňuje nároky z tzv. zastretého pracovného pomeru. Žalobca v prvom žalobnom petite jasne žiada o určenie existencie pracovného pomeru (tzn. primárnym meritom sporu je, či tu pracovnýpomer existoval alebo nie) a v ďalších si žalobca uplatňuje nároky súvisiace s jeho pracovným pomerom u žalovaného. Z obsahu celej žaloby aj následných vyjadrení je teda nepochybné, čoho sa žalobca v žalobnom petite domáha a z akých dôvodov. Ak by teda malo ísť v tomto súdnom konaní o obchodnoprávny spor, zastáva krajský súd názor, že žalobca by vymáhal zaplatenie tejto faktúry z titulu existencie obchodnoprávnej zmluvy. Uvedené ale v konaní nečiní, pretože žiada uvedené uhradiť z pracovnoprávneho titulu náhrady mzdy. Krajský súd v Bratislave ako súd nadriadený prejednal vec v zmysle § 43 ods. 2 CSP a v dovolaním napadnutom uznesení sp. zn. 2Ncb/2/2023 z 27. marca 2023 dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava V s postúpením veci je dôvodný, na prejednanie a rozhodnutie veci je kauzálne príslušný Okresný súd Bratislava III.

4. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej len „dovolateľ“) zastúpený advokátom, navrhujúc aby dovolací súd predmetné uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. marca 2023 zrušil a zaviazal ho, aby rozhodol tak, že určí, že vecne a miestne príslušným súdom na prejednanie veci bude Okresný súd Bratislava V alternatívne, aby dovolací súd zmenil uznesenie krajského súdu tak, že vecne a miestne príslušným súdom na prejednanie tejto veci bude Okresný súd Bratislava V. Dovolateľ je názoru, že neexistuje žiaden právny základ pre založenie vecnej príslušnosti pre Okresný súd Bratislava III ako súd príslušný na prejednávanie pracovno-právnych vzťahov, pretože medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny vzťah, keďže boli v čase trvania ich vzťahu, podnikateľmi. Žalobca so žalovaným uzavrel obchodnú zmluvu slobodne a vážne, fakturoval dodané plnenia ako živnostník. Rozhodnutie krajského súdu môže preto zaťažiť konanie nezhojiteľnou vadou, v podobe odopretia práva žalovanému konať pred zákonným sudcom.

5. K dovolaniu sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho advokáta navrhujúc v prvom rade dovolanie pre neprípustnosť odmietnuť, keďže predmetné uznesenie má len procesný charakter, nejde o rozhodnutie, ktorým by súd rozhodol vo veci samej, alebo ktorým by sa súdne konanie skončilo. Predmetom dovolacieho konania je tak súdne rozhodnutie, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c) CSP).

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podal účastník konania, skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou C. s. p.), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie dovolacieho konania, pričom dospel k záveru, že konanie o dovolaní treba zastaviť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C. s. p.) uvádza nasledovné:

7. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len,,procesné podmienky“). Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 419 CSP dovolaním možno napadnúť rozhodnutia odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa. Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že v zmysle tohto ustanovenia môže strana sporu napadnúť dovolaním iba rozhodnutia „odvolacieho“ súdu. Rozhodnutím odvolacieho súdu sa rozumie rozhodnutie vydané krajským súdom (§ 34 CSP) alebo Najvyšším súdom Slovenskej republiky v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Dovolaním preto nemožno napadnúť žiadne iné súdne rozhodnutie.

9. Podľa § 438 ods. 1 CSP sa na konanie na dovolacom súde primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Jednou z podmienok (každého) civilného sporového konania je funkčná príslušnosť súdu. Funkčná príslušnosť súdu vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi jednotlivými článkami sústavy všeobecných súdov tak, že určuje, ktorý článok ma´ prejednať a rozhodnúť konkrétny rovnaký spor (konkrétnu rovnakú vec). Ide o určenie, ktorý súd ma´ uskutočniť konanie o danom riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Funkčnú príslušnosť súdu upravujú ustanovenia § 34 a § 35 CSP tak, že o odvolaní rozhoduje krajsky´ súd, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 34 CSP) a o dovolaní rozhoduje najvyššísúd (§ 35 CSP).

11. V danom prípade však dovolanie žalovaného smeruje proti uzneseniu, ktorým Krajský súd v Bratislave rozhodoval nie ako súd odvolací, ale ako súd nadriadený o nesúhlase s postúpením (§ 43 ods. 2 CSP). Dovolaním žalovaného je teda napadnuté uznesenie iného než odvolacieho súdu, ktoré nie je spôsobilým predmetom dovolania v zmysle § 419 CSP.

12. Rešpektovanie citovanej platnej procesnoprávnej úpravy je postupom, ktorý je založený na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2010, cˇ. k. IV. U´S 389/2010-14).

13. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní smerujúcemu proti napadnutému uzneseniu.

1 4. Vzhľadom k tomu, že nedostatok funkčnej príslušnosti súdu je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, Najvyšší súd SR konanie o dovolaní dovolateľky bez ďalšieho zastavil (§ 161 ods. 2 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP).

15. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

16. Toto uznesenie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.