UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Z.. A. O., narodeného XX. A. XXXX, S., V. B.. D. XXX/XX, proti žalovanej IC - AUMONT, s.r.o., Svidník, Sovietskych hrdinov 200, IČO: 36 500 798, zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Adriánom Cupákom, Svidník, Dr. Goldbergera 249/1, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7Cpr/1/2018, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28. septembra 2021 sp. zn. 18CoPr/2/2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28. septembra 2021 sp. zn. 18CoPr/2/2021 a rozsudok Okresného súdu Poprad zo 4. júna 2020 č. k. 7Cpr/1/2018-74 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie súdu prvej inštancie, ktorým je Okresný súd Prešov.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom (v poradí druhým) zo 4. júna 2020 č. k. 7Cpr/1/2018-74 zamietol žalobu a sporovým stranám náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok právne zdôvodnil ustanovením § 37, § 45 ods. 2 a § 72 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Vecne dôvodil, že skúšobná doba pracovného pomeru začala plynúť 10. septembra 2017 a jej koniec pripadol na 10. novembra 2017, keďže však presne v ten deň bol žalobca uznaný za práceneschopného (a jeho práceneschopnosť trvala do 27. novembra 2017), skúšobná doba sa v zmysle § 45 ods. 2 Zákonníka práce predĺžila. Keď teda žalovaná listom z 21. novembra 2017 oznámila žalobcovi, že k 22. novembru 2017 jeho pracovný pomer končí, urobila tak v lehote, o ktorú bola predĺžená skúšobná doba, a tým došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru. Žaloba preto nebola dôvodná. Rozhodnutie o trovách konania právne odôvodnil ustanovením § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších zákonov (ďalej tiež len „CSP“) a vecne nepriaznivou finančnou situáciou v spore neúspešného žalobcu, ktorý si ako študent chcel zabezpečiť príjem z pracovného pomeru.
2. Krajský súd v Prešove (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“) na odvolanie žalobcu a žalovanej rozsudkom z 28. septembra 2021 sp. zn. 18CoPr/2/2021 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP astranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Uviedol, že v prípade počítania skúšobnej doby na mesiace skúšobná doba začína plynúť prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa dohodnutej doby. Pritom posledný deň uplynie v deň, ktorý sa číselne zhoduje s číslom dňa, v ktorom začala skúšobná doba plynúť. Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. Zákonník práce zakotvuje okrem dôb aj lehoty. Rozdiel medzi dobami a lehotami je najmä v začiatku a konci ich uplynutia. Plynutie doby sa začína tým dňom, ktorým bola dohodnutá. Pretože skúšobná doba je dobou, a nie lehotou, uplynie aj vtedy, ak jej posledný deň pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok. Skúšobná doba, ktorá končila 10. novembra 2017, nástupom na práceneschopnosť žalobcu od 10. novembra 2017 sa podľa § 45 ods. 2 Zákonníka práce predĺžila o čas prekážok v práci na strane zamestnanca, teda do 27. novembra 2017. Preto skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe listom žalovanej k 22. novembru 2017 považoval i odvolací súd za platné. Vo vzťahu k odvolaniu žalovanej voči výroku o trovách konania odvolací súd uviedol, že súd môže u neúspešnej strany ako dôvody hodné osobitného zreteľa brať do úvahy napríklad obzvlášť nepriaznivú majetkovú situáciu (nízky príjem, pozíciu študenta, trvajúcu vyživovaciu povinnosť rodičov voči neúspešnej strane sporu a pomery u žalovanej), a preto sa stotožnil s aplikovaním ustanovenia § 257 CSP súdom prvej inštancie. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania právne odôvodnil ustanovením § 396 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP a vecne neúspechom strán sporu v odvolacom konaní.
3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie. Dovolanie odôvodnil ustanovením § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, t. j. nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Navrhol zmeniť rozsudok odvolacieho súdu tak, že žalobe bude v plnom rozsahu vyhovené. Poukázal na odlišnosť medzi dobami a lehotami v pracovnom práve. Z definície doby vyplýva, že dvojmesačná skúšobná doba dohodnutá v rámci jeho pracovného pomeru začala plynúť 10. septembra 2017 a musela uplynúť 9. novembra 2017. Deň 10. novembra 2017 je už prvým dňom tretieho mesiaca, preto nemôže byť súčasťou dvojmesačnej skúšobnej doby. Oznámenie o skončení pracovného pomeru doručené zamestnávateľom 21. novembra 2017 bolo preto neplatné. Slovenské súkromné právo používa pojmy lehota a doba nekonzistentne. Nesúhlasil so subsidiárnym použitím ustanovenia § 122 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (na komentár, ku ktorému poukazoval odvolací súd), a to z dôvodu, že pokiaľ lehota a doba sú dva odlišné právne inštitúty, potom na počítanie doby nemožno subsidiárne použiť pravidlá na počítanie lehoty. Doba začína plynúť o jeden deň skôr než lehota, preto by sa doba mala skončiť o jeden deň skôr ako lehota, aby doba aj lehota trvali rovnako dlho. Doba plynie už od toho dňa, v ktorom nastala skutočnosť rozhodujúca pre jej plynutie, a spravidla sa končí dňom predchádzajúcim dňu, ktorý sa svojím názvom alebo číselným označením v danom kalendárnom mesiaci zhoduje s dňom, od ktorého začala plynúť.
4. Žalovaná sa k podanému dovolaniu žalobcu nevyjadrila.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia tiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 2 písm. a/ CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že rozhodnutia nižších súdov je potrebné zrušiť.
6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
7. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sapotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
8. Žalobca vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP a za neriešenú otázku považoval otázku plynutia skúšobnej doby dohodnutej v pracovnej zmluve na dva mesiace (či možno za deň skončenia skúšobnej doby považovať deň, ktorý sa číselne zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa doba počíta).
9. Dovolací súd teda po zistení, že sú splnené všetky podmienky dovolacieho konania (vrátane odôvodnenia dovolania prípustným dovolacím dôvodom a jeho riadneho vymedzenia) pristúpil k skúmaniu predpokladov prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že tieto sú splnené.
10. Rozhodnutie odvolacieho súdu totiž záviselo od dovolateľom vymedzenej neriešenej právnej otázky ohľadom plynutia, resp. uplynutia skúšobnej doby.
11. Podľa § 37 Zákonníka práce v rozhodnom znení doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, a doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby.
12. Podľa § 45 ods. 1 a 2 Zákonníka práce v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca.
13. Podľa § 72 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak.
14. Skúšobná doba je súčasťou obdobia trvania pracovného pomeru a pozná ju takmer každý právny poriadok štátu patriaceho do Európskej únie. Skúšobná doba slúži na to, aby sa zamestnávateľ so zamestnancom navzájom spoznali. Zamestnávateľ si počas jej trvania overí, či nie sú dôvody na skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe a zamestnanec, naopak, zistí, či je daná pozícia pre neho vyhovujúca a má o ňu naďalej záujem.
15. V danej veci nižšie súdy zhodne skonštatovali, že skúšobná doba pracovného pomeru začala plynúť 10. septembra 2017 a jej koniec pripadol na 10. novembra 2017, keďže však presne v ten deň bol žalobca uznaný za práceneschopného (a jeho práceneschopnosť trvala do 27. novembra 2017), skúšobná doba sa v zmysle § 45 ods. 2 Zákonníka práce predĺžila. Žalovaná listom z 21. novembra 2017 oznámila žalobcovi, že k 22. novembru 2017 jeho pracovný pomer končí. Urobila tak v lehote, o ktorú bola predĺžená skúšobná doba, a preto došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru.
16. Podľa Zákonníka práce práva a povinnosti zaniknú uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené. Okrem dôb Zákonník práce zakotvuje aj lehoty. Rozdiel medzi dobami a lehotami je najmä v začiatku a konci ich uplynutia. Plynutie doby sa začína tým dňom, ktorým bola dohodnutá, napríklad ak skúšobnú dobu zmluvné strany dohodnú od 1. marca, tak týmto dňom začína skúšobná doba aj plynúť. Dobou je napríklad aj pracovný pomer na určitú dobu. Ak koniec doby pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, doba týmto dňom uplynie a nepresúva sa na najbližší pracovný deň. Na rozdiel od dôb lehoty určené podľa dní začínajú plynúť dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Ak pripadne posledný deň lehoty počítanej podľa dní na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Pretože skúšobná doba je dobou, a nie lehotou, uplynie ajvtedy, ak jej posledný deň pripadne na sobotu, nedeľu alebo vo sviatok. Ak by zamestnávateľ chcel platne skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe a koniec tejto doby by pripadol na nedeľu, musel by pracovný pomer v skúšobnej dobe skončiť už v piatok, nie najbližší nasledujúci pracovný deň (Barancová, H. a kol.: Zákonník práce. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, 520 - 524 s.).
17. V danej veci je zrejmé, že ide o skúšobnú dobu a nie lehotu. Len pre úplnosť sa uvádza že v minulosti Zákonník práce upravoval skúšobnú lehotu, ale zákonom č. 210/2003 Z. z. došlo k zmene a podľa dôvodovej správy k nej bolo pristúpené z dôvodu problémov v aplikačnej praxi pri počítaní času, najmä keď posledný deň pripadol na sobotu, nedeľu alebo sviatok.
18. Je potrebné si uvedomiť, že keď skúšobná doba stanovená na dva mesiace začala plynúť 10. septembra 2017, potom táto uplynula 9. novembra 2017, nie 10. novembra 2017 (ako nižšie súdy skonštatovali), keďže týmto dňom začal plynúť tretí mesiac od nástupu žalobcu do práce. Nie je možné pri počítaní skúšobnej doby určenej na mesiace uplatniť pravidlo, že jej koniec pripadne na deň, ktorý sa číselne zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa doba počíta. Keď teda nižšie súdy dospeli k záveru, že skúšobná doba uplynula po 9. novembri 2017, a preto skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe realizované žalovanou 21. novembra 2017, je platné, vec nesprávne právne posúdili. Doba určená na mesiace začína plynúť dňom, ktorým nastala skutočnosť rozhodujúca pre jej plynutie a spravidla sa končí dňom predchádzajúcim dňu, ktorý sa svojím číselným označením v danom kalendárnom mesiaci zhoduje s dňom, od ktorého začala plynúť. Dovolací súd v danom prípade považuje za nadbytočné vyjadriť sa k predĺženiu skúšobnej doby, nakoľko skutočnosti, ktoré nastali po jej uplynutí, nemohli mať za následok jej predĺženie.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd z už vyššie priblížených dôvodov rozsudky oboch nižších súdov zrušil (§ 449 ods. 1 aj 2 CSP v spojení s § 439 písm. a/ CSP) a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie (§ 450 CSP v spojení s ust. § 24 písm. e/ a § 471c CSP).
20. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.