6 Cdo 98/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I., bývajúceho v K., zastúpenému J., advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v K.,   proti žalovaným 1/ R.

bývajúcemu v K., a 2/ M., so sídlom v Z., o uloženie povinnosti uverejniť tlačovú opravu

nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.

zn. 29 C 35/1998, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 24.

septembra 2014 sp. zn. 1 Co 366/2013 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie   o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „odvolací súd“) označeným uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice II (ďalej aj „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“)

z 3. júna 2013 č. k. 29 C 35/1998-655, ktorým bolo zastavené konanie a ktorým bola

žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov konania, a to žalovanému  

1/ 201,77 EUR a žalovanému 2/   294,22 EUR, obom na účet ich zástupcov do troch dní  

od právoplatnosti uznesenia. Zároveň rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť  

žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania 45, 41 EUR do rúk jeho zástupcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia, a vyslovil, že žalovanému 1/ sa náhrada trov odvolacieho

konania nepriznáva.  

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj

„dovolateľ“). Dovolanie odôvodnil zmätočnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu, tzv. inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávnym právnym

posúdením veci. Žiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím

prvostupňového súdu zrušil a definitívne konanie zastavil pre taký nedostatok podmienok

konania, ktoré nemožno odstrániť.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,

že dovolanie podal včas žalobca zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez

nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 236 ods. 2 O. s. p.).

V preskúmavanej veci je o obsahu dovolania zrejmé, že dovolateľ v ňom nespochybnil

uznesenie odvolacieho súdu v časti, v ktorej bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa  

vo výroku o zastavení konania, teda samotné zastavenie konania (v dovolaní výslovne navrhol, aby bolo konanie definitívne zastavené), ale namietal dôvod, pre ktorý bolo konanie

zastavené. Nesúhlasil totiž zo zastavením konania pre späťvzatie žaloby tvrdiac, že takýto

procesný úkon neurobil, ale žiadal zastaviť konanie pre neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v tom, že tí, ktorí v konaní vystupovali ako účastníci,

najneskôr od 1. 6. 2004 stratili spôsobilosť byť účastníkom konania, a to bez akéhokoľvek zavinenia z jeho strany. Keďže v zmysle citovaného ustanovenia § 236 ods. 2 O. s. p.

dovolanie proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné, dovolací súd dovolanie žalobcu z tohto

dôvodu bez ďalšieho odmietol. V prípade, že dovolanie smeruje proti dôvodom rozhodnutia

neprichádza z povahy veci do úvahy ani prípustnoť dovolania z dôvodu vád uvedených  

v § 237 O. s. p. v znení do 31. 12. 2014, preto ich skúmanie je v takomto prípade bezpredmetné.

V súvislosti s tou časťou uznesenia odvolacieho súdu, ktorou bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa aj vo výroku o trovách konania a v súvislosti s výrokom o trovách odvolacieho konania dovolací súd pre úplnosť poznamenáva, že prípustnosť

dovolania proti týmto výrokom je vylúčená ustanovením § 239 ods. 3 O. s. p.   v znení  

do 31. 12. 2014, pričom z obsahu spisu nevyplývajú ani žiadne tzv. zmätočnostné vady

konania, ktorými by malo byť postihnuté rozhodovanie súdov o trovách konania.  

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako neprípustné odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.  

(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovaným v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. mája 2015

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

Za správnosť vyhotovenia:     predseda senátu

Zuzana Pudmarčíková