6 Cdo 97/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E. M., bývajúcej vo V., zastúpenej JUDr. I. R., advokátkou so sídlom v K., proti žalovanému JUDr. Ing. M. P.,

bývajúcemu vo V., zastúpenému JUDr. J. F., advokátom so sídlom vo V., o ochranu

osobnosti, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 5 C 169/2007,

o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 16. októbra 2009 sp. zn.  

4 Co 122/2009 rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Prešove označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu

Vranov nad Topľou z 18. mája 2009 č. k. 5 C 169/2007-129, ktorým bola zamietnutá žaloba

žalobkyne o ochranu osobnosti. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou

správnosťou stotožňujúc sa so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala, aby

dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania odôvodňovala ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p., t. j. tým, že jej

postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Za odňatie možnosti

konať pred súdom považovala to, že odvolací súd neprihliadol na jej písomné podanie zo dňa

14. 7. 2009 (č. l. 154) nesprávne ho považujúc za neprípustné doplnenie odvolacích dôvodov, hoci týmto podaním žiadne ďalšie odvolacie dôvody neuplatnila, len sa vyjadrila

k dokazovaniu a k právnej stránke veci.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok  

ako neopodstatnený zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. (v znení platnom v čase

podania dovolania) neprichádza do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho

súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte

nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd

vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p.

Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať  

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú poukazovala dovolateľka a ktorá mala spočívať v odňatí jej možnosti

riadne konať pred súdom.

Odvolací súd neodňal žalobkyni možnosť konať pred súdom tým, že v odôvodnení svojho rozsudku (str. 4 ods. 3) v podstate uviedol, že ďalšie dôvody odvolania označené

žalobkyňou v podaní zo dňa 14.7.2009 bolo možné uplatniť len do konca odvolacej lehoty   (do 2.6.2009). Len z takejto formulácie nemožno totiž bez ďalšieho usudzovať, že by sa

odvolací súd nezaoberal uvedeným podaním z hľadiska v ňom obsiahnutej konkretizácie

v odvolaní nesporne uplatnených odvolacích dôvodov, vyplývajúcich z § 205 ods. 2 písm. d/  

a f/ O.s.p., t. j. nesprávnymi skutkovými zisteniami, ku ktorým mal na základe vykonaných

dôkazov dospieť súd prvého stupňa, a nesprávnym právnym posúdením veci týmto súdom.

Naopak z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že okrem toho, že sa stotožnil

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa aj s ich odôvodnením, ešte aj

výslovne, dostatočne a presvedčivo sa vyporiadal s uplatnenými odvolacími dôvodmi (str. 4

ods. 2 rozsudku odvolacieho súdu, pokiaľ ide o nesprávnosť skutkových zistení ako výsledku

hodnotenia dôkazov, a str. 4 ods. 4 a 5 tohto rozsudku, pokiaľ ide o nesprávne právne

posúdenie veci prvostupňovým súdom). Navyše tým, že na prejednanie odvolania nariadil

pojednávanie, bola žalobkyni prostredníctvom jej zástupkyne aj týmto spôsobom zabezpečená

možnosť vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu a k právnej stránke veci, teda možnosť  

vo veci skutkovo aj právne argumentovať.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako neprípustné odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.  

(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože trovy žalovaného, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením

jeho zástupcu k dovolaniu, nepovažoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné

na účelné bránenie práva.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. júla 2011  

  JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

  predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová