6Cdo/914/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Mgr. Y. Y., bývajúcej v L., časť I., C.. XXX/XX 2/ Mgr. U. Y., bývajúceho vo U. L., U. L. XX, zastúpených JUDr. Peter Franko, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom v Košiciach, Popradská 82, v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Peter Franko, proti žalovanej Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, so sídlom v Prešove, Hollého 14, IČO: 00 610 577, zastúpenej Advokátska kancelária GOGA a spol., s. r. o., so sídlom v Košiciach, Žriedlová 3, v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Tomáš Goga, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 25C/41/2013, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 25. mája 2015 sp. zn. 18Co/98/2014, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 25. mája 2015 sp. zn. 18Co/98/2014 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) medzitýmnym rozsudkom z 24. februára 2014 č. k. 25C/41/2013-117 rozhodol, že žalovaná zodpovedá v plnom rozsahu za škodu na zdraví, ktorá vznikla žalobcom v dôsledku ňou poskytnutej non lege artis zdravotnej starostlivosti v čase od 18. augusta 2003 do 25. augusta 2003. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že aj keď samotný zákrok, ktorý žalobkyňa 1/ absolvovala bol vykonaný lege artis, v dôsledku nedostatkov v poučení žalobkyne 1/ je nutné na celkové konanie žalovanej hľadieť ako na non lege artis. Poučenie o zdravotnej starostlivosti a súhlas so zdravotnou starostlivosťou sú významné práva pacienta, ktorým zodpovedá povinnosť lekára vhodným a preukázateľným spôsobom pacienta poučiť. V danom prípade žalovaná nepreukázala rozsah a obsah poučenia poskytnutého žalobkyni 1/. Súd prvej inštancie preto vyhodnotil, že poučenie žalobkyne 1/ nebolo riadne, včasné a preukázateľné. Je totiž otázne, či pri riadnom poučení by žalobkyňa 1/ zákrok podstúpila, prípadne či by nežiadala o vykonanie alternatívneho zákroku. Žalovaná podľa súdu prvej inštancie pochybila aj v tom, že žalobcom neposkytla informácie o vykonanom zákroku, keď títo sa o zákroku dozvedeli až s odstupom niekoľkých rokov. Porušila tak aj práva pacienta zakotvené v Článku 10 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne. Súd prvej inštancie preto vyhodnotil postup žalovanej ako non lege artis a medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, ako bolo uvedené v úvode tohto bodu.

2. O odvolaní žalovanej rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 25. mája 2015 sp. zn. 18Co/98/2014 tak, že potvrdil medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné na rozhodnutie o základe veci. Stotožnil sa so súdom prvej inštancie, že žalovaná porušila svoju povinnosť zakotvenú v Článku 10 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne informovať žalobkyňu 1/ o jej zdravotnom stave. Porušenie tejto povinnosti potom založilo zodpovednosť žalovanej a súd prvej inštancie správne medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto potvrdil ako vecne správne.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi uvedenými v § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“ alebo „Občiansky súdny poriadok“). Dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. konkretizovala tým, že sa jej postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej ako neprípustné odmietol.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže dovolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania dovolaní, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 C. s. p. procesné účinky dovolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).

6. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná aj po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv. por. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. aj nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), po zistení, že dovolanie bolo podané včas k tomu oprávneným subjektom, zastúpeným advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je prípustné a súčasne aj dôvodné.

7. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Občiansky súdny poriadok upravoval prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu v ustanoveniach §§ 237 a 238.

8. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platilo, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O. s. p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súdprvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O. s. p.).

9. V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 až 3 O. s. p., pretože nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok. Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce právny názor v tejto veci. Nejde ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie preto podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.

10. V súlade s ustanovením § 242 ods. 1 O. s. p. ukladajúcim dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 ods. 1 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

11. Vady konania podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. žalovaná nenamietala a ich existenciu po preskúmaní veci nezistil ani dovolací súd.

12. Žalovaná v dovolaní tvrdila, že jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.).

13. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na doručenie odvolania, právo na možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu, právo na doručenie vyjadrenia k odvolaniu a pod.).

14. Preskúmaním veci bolo zistené, že žalobcovia reagovali na odvolanie žalovanej podaním z 30. mája 2014 (č. l. 143 spisu), ktoré nebolo doručené žalovanej na vyjadrenie (rovnako nebolo žalobcom doručené podanie žalovanej z 21. októbra 2014 označené ako „doplnenie odvolania“ - č. l. 151 spisu). K tomuto zisteniu dovolací súd poznamenáva, že Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci M. proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

15. Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, že vyjadrenie žalobcov k odvolaniu žalovanej bolo formulované ako právna a skutková argumentácia a žalovanej mala byť pretodaná možnosť oboznámiť sa s týmto podaním. Zo spisu vyplýva, že v danom prípade žalovanej táto možnosť nebola vytvorená (rovnako ako žalobcom nebola daná možnosť oboznámiť sa s doplnením odvolania žalovanej). Keďže porušenie práva na spravodlivé konanie vyššie uvedeným spôsobom nerešpektujúcim princíp rovnosti zbraní bolo dôsledkom nesprávneho postupu súdov v odvolacom konaní, bola žalovanej odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. V dovolaní sa teda opodstatnene namieta (hoci z iného dôvodu), že konanie pred odvolacím súdom trpí vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení.

16. Dovolaciemu súdu preto neostalo iné, než rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 450 C.s.p.).

17. Pre ďalšie konanie dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že o základe nároku na náhradu škody na zdraví bolo medzitýmnym rozsudkom súdom prvej inštancie rozhodnuté aj vo vzťahu k žalobcovi 2/, hoci ním žiadna škoda na zdraví vzniknutá mu v čase od 18. marca 2013 do 25. augusta 2013 po úprave petitu žaloby uplatnená nebola (škodu na zdraví vo forme sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 7.680 eur uplatnila len žalobkyňa 1/). Okrem toho, za základ prejednávanej veci, o ktorom súd môže rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, treba považovať aj otázku, či nárok na náhradu škody nie je premlčaný, ak bola uplatnená námietka premlčania. Keďže žalovaná sa premlčania práva škody na zdraví uplatnenej žalobkyňou dovolala, súd bol povinný sa dôvodnosťou tejto námietky zaoberať už v rámci rozhodnutia o základe predmetnej veci (pokiaľ by námietka premlčania bola opodstatnená, nie je potrebné dokazovať, či je daná zodpovednosť žalovanej za škodu a ani výšku škody). K zodpovednosti žalovanej za škodu na zdraví (protiprávne odstránenie maternice z tela žalobkyne 1/) treba uviesť, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti akýkoľvek zákrok v oblasti starostlivosti o zdravie musí byť vykonaný so slobodným a informovaným súhlasom dotknutej osoby; inak zákrok vykonaný bez takéhoto súhlasu je zakázaný, a teda protiprávny. Zdravotnícke zariadenie je povinné preukázať, že k takémuto zákroku malo právny dôvod, t. j. platný súhlas pacienta. K záveru o neplatnosti súhlasu, a teda protiprávnosti konania zdravotníckeho zariadenia možno však dospieť vtedy, ak ide o nedostatočnosť poučenia takých skutočností, ktoré sú pre rozhodovanie pacienta podstúpiť zákrok podstatné. Súhlas pacienta so zákrokom je teda neplatný (nedostatočný), ak pacient preukáže, že keby určitú skutočnosť, o ktorej nebol informovaný vedel, s veľkou pravdepodobnosťou by sa rozhodol zákrok nepodstúpiť. Okrem toho, treba rozlišovať nutnosť súhlasu pacienta v prípade rozhodovania sa pre určitú formu napr. pôrodu a nutnosť súhlasu rodičky k výkonu operatéra, ak v rámci pôrodu dôjde k situácii, kedy je bezprostredne ohrozený život samotnej pacientky. Z uvedených hľadísk bolo potrebné posúdiť zodpovednosť žalovanej za škodu na zdraví a do úvahy vziať najmä tie skutočnosti, že u žalobkyni 1/ bol od začiatku tehotenstva plánovaný pôrod formou cisárskeho rezu, že žalobkyňa bola prijatá 18. augusta 2003 na gynekologicko-pôrodníckom oddelení žalovanej, že v dokumente „Priebeh pôrodu“ sa nachádza jej podpis, ktorým potvrdzuje, že bola oboznámená so zdravotným stavom, poučená o možných rizikách a že s navrhovaným operačným riešením súhlasí, že v tento deň bol pôrod cisárskym rezom aj realizovaný, že z dôvodu nutnosti okamžitej zástavy rozsiahleho krvácania, ktoré svojim rozsahom ohrozovalo život žalobkyne 1/ sa operatér rozhodol pre ukončenie krvácania formou odstránenia maternice s ponechaním jej krčkovej časti, že žalobkyňa 1/ považovala súhlas s vykonaním pôrodu takouto formou za neplatný z dôvodu, že žalovaná ju pred zákrokom nepoučila o alternatíve vykonania pôrodu cisárskym rezom na špecializovanom pracovisku, kde sa pri výskyte jej komplikácie namiesto odstránenia maternice vykoná zákrok tzv. podviazania vnútornej ilickej cievy a že išlo o podstatnú informáciu, pri vedomosti ktorej by si vybrala zdravotnícke zariadenie poskytujúce tento alternatívny zákrok (Univerzitnú nemocnicu L. Pasteura v Košiciach). Na záver treba ešte pripomenúť, že žalobkyňa 1/ a žalobca 2/ uplatnili svojou žalobou aj nárok za zásah do ich osobnostných práv v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, o ktorom bude potrebné taktiež rozhodnúť.

18. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).

19. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.