6 Cdo 82/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky D. W., bývajúcej v B.B. v dovolacom konaní zastúpenej Advokátskou kanceláriou K., s.r.o., so sídlom v B., proti odporcovi P. S., bývajúcemu v B.B. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 4 C 165/2004, o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. decembra 2010 sp.zn. 2 Co 101/2010 takto
r o z h o d o l :
Dovolanie navrhovateľky o d m i e t a.
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudkom z 9. decembra 2009 sp.zn. 2 Co 85/2009 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV (ako súdu prvého stupňa) z 22. decembra 2008 č.k. 4 C 165/2004-231, ktorým bolo vo veci samej zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu k nehnuteľnostiam tam uvedeným. Zároveň uvedený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa uznesením z 25. februára 2010 č.k. 4 C 165/2004-276 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 5 614,75 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľky. Zároveň rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť náhradu trov štátu v sume 101,61 eur na účet Okresného súdu Bratislava IV. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke, keďže mala vo veci úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. decembra 2010 sp.zn. 2 Co 101/2010 na odvolanie odporcu zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 2 046,44 eur na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti. Výrok uznesenia súdu prvého stupňa o povinnosti odporcu zaplatiť náhradu trov štátu potvrdil. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že preskúmal výšku priznaných trov konania a dospel k záveru, že táto nebola určená správne.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala navrhovateľka dovolanie a žiadala, aby dovolací súd zmenil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Prípustnosť mimoriadneho opravného prostriedku vyvodzovala z ustanovenia § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Dovolanie odôvodnila tým, že odvolací súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Odporca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie navrhovateľky ako neprípustné odmietnuť a žiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 239 O.s.p.
V preskúmavanej veci prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. neprichádza do úvahy, i keď ide o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu uvedené v § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. totiž ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Z uvedeného vyplýva, že procesná prípustnosť dovolania je v posudzovanom prípade vylúčená priamo zo zákona.
Dovolací súd v súlade s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., ktoré pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných v ňom vymenovaných procesných vád. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolateľka v mimoriadnom opravnom prostriedku takúto vadu netvrdila a ani v dovolacom konaní vady takejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto nemožno vyvodiť ani z tohto ustanovenia.
Dovolateľkou namietané nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je síce dovolacím dôvodom, samotný tento dôvod, ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal odporcovi náhradu trov dovolacieho konania, ktoré pozostávali z odmeny jeho právneho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu, nakoľko ich nepovažoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za trovy potrebné na účelné bránenie práva (§ 142 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. novembra 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová