6Cdo/81/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, proti žalovanému W. V., bývajúcemu v D., T. 5, o zaplatenie 771,99 EUR, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 14 C 107/2012, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. septembra 2013 sp. zn. 9 Co 299/2013 takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací označeným rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina z 21. marca 2013 č. k. 14 C 107/2012-91, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 76,90 EUR s príslušenstvom a ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 153,80 Eur spolu s 9,5 %-nými úrokmi z omeškania od 27. 10. 2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že vo zvyšku sa žaloba zamieta a že žiadnemu z účastníkov sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil ustanovením § 237 písm. f) O. s. p. vyčítajúc odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O. s. p.

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O. s. p. neprichádza do úvahy. Nejde totiž v dovolaním napadnutom výroku o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej (i keď dovolanie bolo podané proti celému rozsudku odvolacieho súdu, z jeho obsahu je zrejmé, že ním bol napadnutý len výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, pričom v tejto časti rozhodol odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa, teda v tejto časti išlo o potvrdzujúci rozsudok), ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a nejedná sa ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Okrem toho prípustnosť dovolania bola vylúčená aj ustanovením § 238 ods. 5 O. s. p., t. j. z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu sa týkalo peňažného plnenia neprevyšujúceho trojnásobok minimálnej mzdy za rok 2011 (3 x 317 EUR). Dovolací súd z úradnej povinnosti preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O. s. p. Nezistil však existenciu žiadnej z podmienok prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f) O. s. p. spočívajúcu v odňatí možnosti účastníka konať pred súdom.

Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľ ním v skutočnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Nesprávne právne posúdenie veci však prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolací súd by sa ním mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné. V súvislosti s dovolacou námietkou, že súd prvého stupňa sa nezaoberal aj nárokom na náhradu nákladov spojených s liečením vo výške 1,99 EUR dovolací súd poznamenáva, že na strane 7 prvostupňového rozsudku sa výslovne uvádza ako dôvod zamietnutia žaloby v tejto časti nepreukázanie vynaloženia týchto nákladov.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako neprípustné odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.