6Cdo/80/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO : 35 724 803, zastúpenej advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, v mene ktorej koná ako prokurista advokát JUDr. Juraj Klačan, proti žalovaným 1/ D. Q., nar. XX. X. XXXX, bývajúcemu v L., M., 2/ T. Q., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcej v L., M., 3/ U. Q., nar. XX. X. XXXX, bývajúcemu vo Q. a 4/ S. D., nar. XX. X. XXXX, bývajúcej v L., M., o zaplatenie 3 263,21 Eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 7C/59/2015, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/98/2016 z 28. novembra 2016, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Žalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Svidník dňa 1. 4. 2015 sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným zaplatenia nesplatenej časti úveru s príslušenstvom, poskytnutého žalovaným 1/ a 2/ na základe zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 31. 8. 2005 medzi jej právnou predchodkyňou a žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkmi a žalovanými 3/ a 4/ ako ručiteľmi.

2. Okresný súd Svidník (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 7C/59/2015-80 z 18. februára 2016 prvým výrokom konanie v časti o zaplatenie sumy 1 245 Eur (pre späťvzatie žaloby v tejto časti) zastavil a druhým výrokom žalobu v zostávajúcej časti, t. j. o zaplatenie sumy 2 018,21 Eur, zamietol. Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že v zmluve o úvere bola nesprávne (v nesprávnej výške) uvedená ročná priemerná miera nákladov (ďalej len „RPMN“), preto bolo potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže samotnú poskytnutú istinu úveru žalovaní vrátili, bola žaloba nedôvodná.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne v záhlaví označeným rozsudkom rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o zamietnutí žaloby ako vecne správny potvrdil.

4. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej v texte aj „dovolateľka“) dovolanie, ktoré odôvodnila poukazom na ust. § 421 ods. 1 písm. b) zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „C. s. p.“), t. j. nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Vyčítala odvolaciemu súdu nesprávnosť jeho právneho záveru, že úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nesprávnej výšky RPMN v úverovej zmluve. Poukazovala na to, že RPMN bola vypočítaná podľa prílohy k zákonu č. 258/2001 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, a teda v súlade so zákonom, a pokiaľ neskoršou novelou zákona bol tento výpočet zmenený, nemôže to byť jej na ujmu.

5. Žalovaní sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrili.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 424 C. s. p.), na to oprávneným subjektom (§ 427 C. s. p.), zastúpeným podľa § 429 ods. 1 C. s. p. skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože nie je prípustné.

7. V zmysle § 422 ods. 1 písm. a) a b) C. s. p. dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy a v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

8. Citované ustanovenie obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci tzv. majetkovým cenzom (ratione valoris). Limituje prípustnosť dovolania určením výšky sumy, ktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu, pričom túto výšku viaže na desaťnásobok minimálnej mzdy vo všetkých sporoch, ktorých predmetom je peňažné plnenie. Výnimku predstavujú spory s ochranou slabšej strany, keď, vychádzajúc z koncepcie zvýšenej ochrany týchto definovaných subjektov, je majetkový cenzus znížený na dvojnásobok minimálnej mzdy, aby v týchto sporoch bola ponechaná možnosť dovolacieho prieskumu i pri nižších sumách plnenia. To znamená, že pokiaľ je dovolaním napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení, je dovolací prieskum pre nesprávne právne posúdenie veci možný, len ak peňažné plnenie prevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, resp. v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy.

9. V predmetnej veci bol dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej o peňažnom plnení vo výške 2018,21 Eur (neberúc do úvahy príslušenstvo uplatnenej pohľadávky). Výška minimálnej mzdy v čase podania žaloby (1. 4. 2015) bola 380 Eur (podľa § 1 písm. a/ Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 297/2014 Z. z.). Odvolací súd teda rozhodoval v dovolaním napadnutom výroku o peňažnom plnení neprevyšujúcom desaťnásobok minimálnej mzdy (3 800 Eur). Prípustnosť dovolania žalobkyne bola preto v zmysle § 422 ods. 1 písm. a) C. s. p. vylúčená.

10. I keď v preskúmavanej veci išlo o tzv. spotrebiteľský spor, teda spor s ochranou slabšej strany, pre posúdenie prípustnosti dovolania neprichádzalo do úvahy uplatnenie nižšieho majetkového cenzu, t. j. dvojnásobku minimálnej mzdy v zmysle § 422 ods. 1 písm. b) C. s. p. Účelom zníženia majetkového cenzu v sporoch s ochranou slabšej strany je totiž podľa dôvodovej správy k C. s. p. zvýšená procesná ochrana slabšej strany, ktorou je v spotrebiteľskom spore spotrebiteľ. Táto zvýšená procesná ochrana spočíva v sprístupnení dovolania i pri nižšej sume peňažného plnenia. Znížený majetkový cenzus sa teda v spotrebiteľskom spore uplatní, ak dovolateľom je neúspešný spotrebiteľ. Pokiaľ je však dovolateľom neúspešný dodávateľ, pre posúdenie prípustnosti dovolania platí majetkový cenzus vo výške desaťnásobku minimálnej mzdy. Táto interpretácia neodporuje princípu rovnosti zbraní, pretože je všeobecne známou skutočnosťou, že rovnosť subjektov je v určitých sporoch (vzhľadom na postavenie strán) len fikciou, na ktorú zákonodarca v C. s. p. reagoval tzv. pozitívnou diskrimináciou, t. j. osobitnou právnou úpravou sporov s ochranou slabšej strany. Za takéto spory sa považujú spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory a individuálne pracovné spory (§ 290 až § 323 C. s. p.),pričom slabšou stranou v nich je spotrebiteľ, zamestnanec a diskriminovaný. Ochrana slabšej strany spočíva v tom, že sa jej priznáva viac práv za účelom docielenia rovného postavenia s druhou stranou sporu, a teda dôsledného naplnenia princípu rovnosti zbraní.

11. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako neprípustné odmietol.

12. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaným ich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinila žalobkyňa (§ 256 ods. 1 C. s. p.), žalovaným žiadne preukázané trovy dovolacieho konania nevznikli.

13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.