6 Cdo 80/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L., IČO: X., so sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., v mene ktorej koná ako
konateľka advokátka Mgr. Ľ. P., proti žalovanému M. F., bývajúcemu v Z., o zaplatenie
5,31 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn.
3 Ro 257/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 29. októbra 2013 sp. zn. 16 Co 445/2013 takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“)
v záhlaví označeným uznesením potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu
Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd)
z 22. mája 2013 č. k. 3 Ro 257/2013-10, ktorým okresný súd zastavil konanie pre nezaplatenie
súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 71/1992 Zb.“)]. Potvrdenie uznesenia súdu prvého stupňa odôvodnil jeho vecnou
správnosťou poukazujúc na to, že žalobkyňa napriek výzve na zaplatenie súdneho poplatku
a poučeniu o následkoch jeho nezaplatenia, súdny poplatok za návrh v sume 16,50 € v určenej
lehote 10 dní od doručenia výzvy nezaplatila.
Nestotožnil sa s argumentom žalobkyne, podľa ktorého jej okresný súd vyrubil súdny
poplatok v rozpore s ustanovením § 13 zákona č. 71/1992 Zb., keď nesprávne posúdil právne
účinky ňou podaného návrhu. Uviedol, že príkaz vyplývajúci pre okresný súd z nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2008 sp. zn. II. ÚS 148/2008 (ďalej len
„nález“), ktorý konštatoval porušenie základného práva žalobkyne na súdnu ochranu
neprijatím jej podania (vrátením DVD nosiča) urobeného elektronickou formou
a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, ktoré malo obsahovať návrhy na začatie
konania (na vydanie platobných rozkazov), sa týkal len podania doručeného okresnému súdu
na DVD nosiči 24. júla 2006. Vyslovil názor, že splnenie príkazu vyplývajúceho z tohto
nálezu, t. j. aby okresný súd návrhu žalobkyne, doručenému mu v roku 2013, pripísal účinky,
ako keby bol podaný v roku 2006, vyžadovalo, aby žalobkyňa preukázala, že tento návrh je
totožný s návrhom doručeným v roku 2006. Žalobkyňa však túto povinnosť nesplnila, keď
napriek výzve nepredložila originálny DVD nosič, predložený pôvodne okresnému súdu
v roku 2006. Dospel preto k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď návrh
žalobkyne doručený mu 11. marca 2013 zapísal ako nový návrh na začatie konania
a neakceptoval jej tvrdenie o nemožnosti vyrubiť súdny poplatok pre uplynutie lehoty
uvedenej v § 13 zákona č. 71/1992 Zb., a že správne konanie v tejto veci pre nesplnenie poplatkovej povinnosti zastavil.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala včas dovolania žalobkyňa (ďalej aj
„dovolateľka“). Uviedla, že konajúce súdy jej zastavením konania pre nezaplatenie súdneho
poplatku, hoci k tomu neboli splnené zákonné podmienky, odňali možnosť pred súdom konať
(§ 237 písm. f/ O.s.p.). Naďalej trvala na svojom tvrdení, že návrh, ktorý bol súdu prvého
stupňa doručený v roku 2013, nie je žiadnym novým návrhom na začatie konania, ale že ide
o písomné vyhotovenie návrhu, ktorý bol obsahom elektronického podania, o ktorom ústavný
súd rozhodol v citovanom náleze. V zmysle nálezu zostali preto zachované právne účinky
tohto návrhu ku dňu doručenia tohto podania, t. j. ku dňu 24.7.2006, čo však súdy
nerešpektovali. Nesúhlasila so záverom konajúcich súdov, že bolo jej povinnosťou preukázať,
že návrh doručený súdu v roku 2013 je totožný s tým, ktorý bol podaný v roku 2006.
Nemožno totiž od nej žiadať splnenie tých povinností, ktoré by nemala, keby okresný súd jej
práva neporušil. Práve naopak, podľa jej názoru bolo povinnosťou okresného súdu prijať také
opatrenia, aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy v roku 2006 odmietol prijať
(napríklad zapísať si úradným záznamom identifikačné údaje o DVD nosiči). Poukazovala
na to, že so zreteľom na nález bolo v danom prípade potrebné vychádzať z toho, že ňou podaný návrh v roku 2013 bol v súlade so zákonom podaný už v roku 2006. Súdny poplatok
za návrh na začatie konania pre uplynutie lehoty uvedenej v § 13 zákona č. 71/1992 Zb. preto
už nebolo možné vyrubiť. Ak napriek tomu bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia
súdneho poplatku, má postup súdov za následok odňatie jej možnosti pred súdom konať.
Z uvedených dôvodov navrhla napadnuté uznesenie krajského súdu a tiež ním potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a veci vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3
O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej
dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 Cdo 383/2013,
6 Cdo 423/2013, 6 Cdo 424/2013, 6 Cdo 455/2013, 6 Cdo 2/2014, 6 Cdo 38/2014. Dovolací
súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. (v znení účinnom od 1. januára 2015) už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné nie je,
najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/
O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody
pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovaný v konaní o poplatkovej povinnosti
žalobkyne nemal postavenie účastníka konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. januára 2015
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová predseda senátu