Najvyšší súd Slovenskej republiky

6 Cdo 8/2013

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ P. S., bývajúcej v P., zastúpenej JUDr. Igorom Gažíkom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Bojnická cesta 7, 2/ P. H., bývajúceho vo V.V., proti žalovanému T. F., bývajúcemu vo V.V., zastúpenému JUDr. Kristínou Jošthovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Nám. M.R. Štefánika 10, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 8 C 58/2007, o dovolaní žalobkyne 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 22. februára 2012 sp.zn. 10 Co 239/2011 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Žiline z 22. februára 2012 sp.zn. 10 Co 239/2011   z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin rozsudkom z 13. apríla 2011 č.k. 8 C 58/2007-215 zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/ o určenie neplatnosti darovacej zmluvy z 18. novembra 2003, ktorou darcovia, t.č. nebohí J. H. a V. H. darovali žalovanému byt č. 4, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. X., zapísaný na LV č. X. kat. úz. V. a súvisiaci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a zastavanom pozemku. Zmluvu považoval za platný právny úkon, uzatvorený v súlade s § 628 ods. l až ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

Krajský súd v Žiline uznesením z 22. februára 2012 sp.zn. 10 Co 239/ 2011 odvolanie podané žalobkyňou 1/ odmietol a rozhodol o trovách odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odvolateľ je v podanom odvolaní povinný v určitom obmedzenom čase (v odvolacej lehote) uviesť údaje o tom, z akého dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa napáda. Ak tieto dôvody chýbajú, ide o vadné podanie, ktoré musí odvolateľ doplniť v určenej lehote 10 dní na výzvu prvostupňového súdu podľa § 209 O.s.p., najneskôr však do uplynutia odvolacej lehoty. Po jej uplynutí sa pôvodne odstrániteľná vada odvolania stáva neodstrániteľnou, v dôsledku čoho prichádza do úvahy postup podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. V danej veci žalobkyňa 1/ podala tzv. blanketové odvolanie, neobsahujúce odôvodnenie síce včas, ale jeho doplnenie o dôvody vykonala až po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd mal za to, že na toto podanie nemôže prihliadnuť, lebo ak by tak urobil, priznal by žalobkyni 1/ neoprávnenú výhodu faktickým svojvoľným predĺžením odvolacej lehoty, čím by porušil ústavnú zásadu rovnosti účastníkov. Odvolanie žalobkyne 1/ preto odmietol z dôvodu, že nespĺňalo zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 205 ods. 1, ods. 2 O.s.p. V tejto súvislosti poukázal aj na názory prezentované v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR   sp.zn. 2 Cdo 151/2005 a sp.zn. 3 Cdo 106/2011.

Predmetné uznesenie krajského súdu napadla žalobkyňa 1/ dovolaním. Žiadala, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedla, že svoje včas podané odvolanie doplnila o dôvody podľa § 209 ods. 1 O.s.p. v 10 dňovej lehote určenej vo výzve súdom prvého stupňa. Nevidela   preto dôvod na jeho odmietnutie. Vyslovila názor, že ak by platili závery odvolacieho súdu, ustanovenie § 209 O.s.p. upravujúce povinnosti súdu prvého stupňa pri odstraňovaní vád odvolania, by stratilo svoj zmysel, najmä, pokiaľ by bolo blanketové odvolanie podané v posledný deň odvolacej lehoty.

Žalovaný sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu vysloveného v jeho rozhodnutí. Poukázal na faktické predlžovanie odvolacej lehoty podávaním blanketových odvolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas účastníčkou konania, preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Keďže dovolateľka tvrdila existenciu vady uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p., dovolací súd sa osobitne zaoberal, či konanie pred odvolacím súdom ja touto vadou postihnuté.  

Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je napr. uznesenie, ktorým odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (porovnaj rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 23, ročník 1994). O taký prípad ide aj vtedy, ak odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie z dôvodu, že nemá náležitosti v zmysle § 205 ods. 1, ods. 2 (§ 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.  

Podľa   205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa   § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 209 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti   podľa § 205 ods. 1 a ods. 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/. Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a ods. 2; ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1.

Rozsah a dôvody odvolania môže odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať. Využitie tohto práva odvolateľom je v zmysle § 205 ods. 3 O.s.p. obmedzené do uplynutia odvolacej lehoty. Rozsah a dôvody odvolania možno rozšíriť len za predpokladu, že odvolanie spĺňa obsahové náležitosti, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 205 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. Nemožno totiž rozširovať niečo, čo vôbec nie je v odvolaní uvedené. Lehota, do ktorej môže odvolateľ rozširovať dôvody odvolania, sa teda vzťahuje len na také odvolanie, ktoré má všetky zákonom požadované náležitosti. Nedopadá na povinnosť súdu dbať o odstránenie vád odvolania. Ak v odvolaní náležitosti chýbajú (včítane neuvedenia dôvodov odvolania), ide o vadné podanie, v ktorom prípade je súd povinný v zmysle § 209 ods. 1 O.s.p. (§ 211 ods. 1 O.s.p.) odvolateľa vyzvať, aby chýbajúce náležitosti doplnil. Lehotu na odstránenie vady určuje vo výzve súd (§ 43 ods. 1 O.s.p.) a neustanovuje ju samotné plynutie odvolacej lehoty. Pokiaľ odvolateľ doplnil odvolanie do rozhodnutia odvolacieho súdu, je bez právneho významu, že k tomu došlo až po uplynutí odvolacej lehoty (porovnaj R 59/2013). Právne významné je, že v čase jeho rozhodovania (§ 154 ods. 1 O.s.p. a § 167 ods. 2 O.s.p.) je vada odstránená. Napokon, aj z ustanovenia § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. vyplýva, že odmietnuť odvolanie z dôvodu, že nemá zákonom požadované náležitosti, možno len za predpokladu dodržania podmienok uvedených v § 209 ods. 1, resp. v § 211 ods. 1 O.s.p.

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa 1/ podala proti rozsudku súdu prvého stupňa, doručenému jej právnemu zástupcovi 6. mája 2011, na pošte tzv. blanketové odvolanie dňa 18. mája 2011, t.j. v 15-dňovej zákonnej lehote. Ňou podaný opravný prostriedok teda nespĺňal zákonom požadované obsahové náležitosti. Súd prvého stupňa preto správne odvolateľku podľa § 209 ods. 1 O.s.p. vyzval uznesením z 20. mája 2011, aby chýbajúce náležitosti odvolania doplnila a zároveň vo výzve určil lehotu na jeho doplnenie 10 dní. Žalobkyňa 1/ vady odvolania odstránila písomným podaním z 13. júna 2011, ktoré došlo na okresný súd 14. júna 2011. Keďže odvolací súd o jej odvolaní rozhodol až 22. februára 2012, išlo o odvolanie, ktoré v čase rozhodovania odvolacieho súdu malo zákonom požadované obsahové náležitosti. Odvolací súd preto nesprávne na podanie, ktorým žalobkyňa 1/ odstránila vady odvolania, neprihliadol (bez právneho významu bolo, že k odstráneniu došlo až po uplynutí odvolacej lehoty) a nesprávne jej odvolanie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. z dôvodu, že nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. Týmto nesprávnym postupom odňal žalobkyni 1/ možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Ide o vadu, ktorá zakladá jednak prípustnosť dovolania a je tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie krajského súdu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dovolací súd pre úplnosť poznamenáva, že nepovažuje za náležitý odkaz odvolacieho súdu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 151/2005. Predmetné rozhodnutie totiž rieši inú procesnú situáciu. Je založené na tom, že odvolací súd správne ustálil, že účastník ani po výzve súdu prvého stupňa vady odvolania neodstránil, resp. odvolanie nedoplnil o náležitosti v zmysle poučenia súdu prvého stupňa a z jeho odvolania ešte ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplývalo, v čom účastník konkrétne videl nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa alebo jeho postupu.

Rovnako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 106/2011, na ktoré poukazuje odvolací súd, nesúvisí s danou vecou, pretože v uvedenom prípade odvolanie nebolo podané včas.  

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2013

  JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu  

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová