UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne Lawyer Partners a. s., so sídlom v Bratislave, Prievozská 37, IČO: 35 944 471, proti žalovaným 1/ V. C., bývajúcej v N., C. K. 2/ Y. F., bývajúcej v T., A. XX, 3/ C. I., bývajúcemu v N., C. K. XX, 4/ R. M., bývajúcemu v N., C. K., 5/ Q. N., bývajúcej v N., C. II XX, 6/ N. T., bývajúcemu vo S., S. V. XXX, 7/ U. U., bývajúcej v N., E. XX, 8/ R. N., bývajúcemu vo S., A. 7, 9/ Y. F., bývajúcej v T., L. XX, 10/ H. H., bývajúcej vo S., S. N. XX, 11/ K. V., bývajúcej vo S., U. XXX, o zaplatenie peňažných súm, vedených na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 7Ro/164/2013, 4Ro/225/2013, 5Ro/197/2013, 17Ro/195/2013, 17Ro/145/2013, 4Ro/189/2013, 10Ro/349/2013, 10Ro/200/2013, 17Ro/242/2013, 8Ro/131/2013, 12Ro/148/2013, o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. mája 2014 sp. zn. 43Co/303/2014, z 25. júna 2014 sp. zn. 41Co/564/2014, z 20. októbra 2014 sp. zn. 1Co/458/2014, z 11. júna 2014 sp. zn. 41Co/404/2014, z 30. mája 2014 sp. zn. 1Co/22/2014, zo 7. mája 2014 sp. zn. 43Co/549/2014, zo 7. mája 2014 sp. zn. 43Co/336/2014, z 3. júna 2014 sp. zn. 2Co/201/2014, z 23. júna 2014 sp. zn. 2Co/315/2014, z 10. júla 2014 sp. zn. 41Co/178/2014 a zo 7. mája 2014 sp. zn. 43Co/401/2014, takto
rozhodol:
Veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 6 Cdo 798/2015, 6 Cdo 810/2015, 6 Cdo 816/2015, 6 Cdo 820/2015, 6 Cdo 826/2015, 6 Cdo 846/2015, 6 Cdo 848/2015, 6 Cdo 852/2015, 6 Cdo 854/2015, 6 Cdo 856/2015 a 6 Cdo 860/2015 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 6 Cdo 798/2015. Dovolania odmieta. Žalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uzneseniami z 28. novembra 2013 č. k. 7Ro/164/2013-10, z 15. novembra 2013 č. k. 4Ro/225/2013-10, z 21. novembra 2013 č. k. 5Ro/197/2013-10, z 21. novembra 2013 č. k. 17Ro/195/2013-10, z 22. novembra 2013 č. k. 17Ro/145/2013-10, zo 14. novembra 2013 č. k. 4Ro/189/2013-9, z 28. novembra 2013 č. k. 10Ro/349/2013-13, z 15. novembra 2013 č. k. 10Ro/200/2013-12, z 19. novembra 2013 č. k. 17Ro/242/2013-10, z 12. novembra 2013 č. k. 8Ro/131/2013-10 a zo 14. novembra 2013 č. k. 12Ro/148/2013-10 zastavil jednotlivé konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za žalobu (§ 10ods. 1 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“ alebo „Občiansky súdny poriadok“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti týmto uzneseniam podala žalobkyňa odvolania. Uviedla, že v týchto veciach podala žaloby už v roku 2006 v elektronickej podobe, ktoré podania prvoinštančný súd odmietol prijať. Ústavný súd Slovenskej republiky už v obdobných prípadoch označil uvedený postup za protiústavný a vyslovil, že právne účinky týchto žalôb zostávajú zachované ku dňu ich podania. Súd prvej inštancie ale v daných prípadoch tak nepostupoval a konania zastavil, hoci pre to neboli splnené podmienky, nakoľko poplatok bol splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009. Súd prvej inštancie preto tieto veci posúdil nesprávne, v rozpore s ustanovením § 13 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch.
3. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) v záhlaví označenými uzneseniami napadnuté uznesenia potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O. s. p.), keď dospel k záveru, že žaloby podané elektronickými prostriedkami Okresnému súdu Lučenec dňa 11. apríla 2013 (na externom hard disku, pôvodne predloženom Okresnému súdu Veľký Krtíš), nemožno stotožniť so žalobami pôvodne doručenými prvoinštančnému súdu v júli 2006 urobenými elektronickou formou so zaručeným elektronickým podpisom, ktoré prvoinštančný súd odmietol nezákonným spôsobom prijať. Súd prvej inštancie postupoval preto správne, keď vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku a keď konanie zastavil z dôvodu, že žalobkyňa v súdom určenej lehote súdny poplatok nezaplatila.
4. Proti uzneseniam odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolania. Žiadala zrušiť uznesenia odvolacieho aj prvoinštančného súdu a vrátiť veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala odňatie možnosti konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., lebo v čase, kedy ju súd vyzýval na zaplatenie súdneho poplatku, ho už nebolo možné podľa § 13 zákona o súdnych poplatkoch vyrubiť. Nebol teda daný zákonný dôvod na takýto postup súdu a následne nebol ani dôvod na zastavenie konania. Neobstojí ani záver odvolacieho súdu, že podania obsiahnuté na DVD nosiči neobsahovali časovú pečiatku, a preto nespĺňali náležitosti elektronického podania so zaručeným elektronickým podpisom. V danom prípade boli pôvodné návrhy riadne podpísané a spĺňali všetky predpísané náležitosti, a to aj z hľadiska časovej pečiatky.
5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“). Najvyšší súd Slovenskej republiky, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže dovolania v tejto veci boli podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky ich prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania dovolaní, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 C. s. p. procesné účinky dovolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).
6. Podľa § 166 ods. 1 prvej vety C. s. p. v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán.
7. S prihliadnutím na totožnosť predmetu konania, totožnosť v osobe dovolateľky a skutkovú i právnu súvislosť obsahu dovolaní vo veciach vedených pod sp. zn. 6 Cdo 798/2015, 6 Cdo 810/2015, 6 Cdo 816/2015, 6 Cdo 820/2015, 6 Cdo 826/2015, 6 Cdo 846/2015, 6 Cdo 848/2015, 6 Cdo 852/2015, 6 Cdo854/2015, 6 Cdo 856/2015 a 6 Cdo 860/2015 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), aplikujúc ustanovenie vyššie citovaného § 166 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 438 ods. 1 C. s. p. tak, že predmetné veci spojil do jedného spoločného konania vedeného ďalej pod sp. zn. 6 Cdo 798/2015.
8. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná aj po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv. por. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. aj nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), po zistení, že dovolania boli podané včas naň oprávnenou osobou, sa zaoberal prípustnosťou dovolaní a dospel k záveru, že ich treba pre neprípustnosť odmietnuť.
9. V prejednávaných veciach ide o dovolania podané v obdobných veciach, aké už boli v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skorších dovolaní tej istej žalobkyne - viď napr. konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Cdo 294/2013, 3 Cdo 331/2013, 3 Cdo 335/2013, 3 Cdo 336/2013, 3 Cdo 338/2013, 3 Cdo 340/2013, 3 Cdo 341/2013, 3 Cdo 350/2013, 3 Cdo 355/2013, 4 Cdo 79/2014, 5 Cdo 416/2013, 5 Cdo 434/2013, 6 Cdo 38/2014, 7 Cdo 60/2014 alebo 8 Cdo 98/2014. Najvyšší súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. Len na doplnenie poznamenáva, že závery v týchto odôvodneniach platia aj v prípade, ak odvolací súd založil nepreukázanie totožnosti podania (žaloby) urobeného elektronickými prostriedkami v roku 2013 s podaním (žalobou) urobeným elektronickými prostriedkami v roku 2006 na skutkovom zistení (jeho správnosť dovolací súd nemôže podľa § 243a ods. 2 veta druhá O. s. p., resp. teraz podľa § 442 C. s. p., preskúmavať), podľa ktorého elektronické podania z roku 2006 neboli podpísané zaručeným elektronickým podpisom z dôvodu neplatnej časovej pečiatky, a teda, že nešlo o podania, o ktorých by bol Okresný súd Lučenec povinný konať s účinkami začatia konania v júli 2006 v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 145/2008. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
10. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolania žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako neprípustné odmietol.
11. V dovolacom konaní úspešným žalovaným najvyšší súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo im žiadne trovy nevznikli.
12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.