6Cdo/79/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkýň 1/ W. Y., rod. O., narodenej XX. Q. XXXX, bývajúcej v C., Ť. Č.. XX, 2/ C. Y., narodenej XX. M. XXXX, bývajúcej v C., C. XX, 3/ M. A., rod. Y., narodenej XX. Q. XXXX, bývajúcej v C., Ž. č. XX a 4/ M. A., rod. O., narodenej X. V. XXXX, bývajúcej v C., B. XX, všetkých štyroch právne zastúpených JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovaným 1/ M. Y., rod. N., narodenej XX. B. XXXX, bývajúcej v C., M. Č.. XX, 2/ M. G., rod. Y., narodenej XX. Q. XXXX, 3/ M. K., rod. G., narodenej XX. U. XXXX, 4/ M. Š., rod. G., narodenej X. M. XXXX, všetkým trom bývajúcim v C., C. Č.. XXX, všetkým štyrom právne zastúpeným JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom v Ruskove, Ďurkovská 45, 5/ M. Y., narodenému XX. Q. XXXX, bývajúcemu v C., K. Č.. X a 6/ T.. Q. E., rod. Y., narodenej X. B. XXXX, bývajúcej v C., R. Č.. XX, o zaplatenie finančnej náhrady, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 30Cb/150/2015, o dovolaní žalobkýň proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 31. mája 2019 sp. zn. 2Cob/79/2018, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 15. novembra 2017, č. k. 30Cb/150/2015-79, zamietol žalobu a rozhodol o trovách prvoinštančného konania. Vychádzal zo skutočnosti, že rozhodnutím Štátneho notárstva Košice - mesto z 25. septembra 1969, č. k. D 449/69- 19, bolo vyporiadané dedičstvo po M. K., rod. N., narodenej XX. M. XXXX, zomrelej XX. Q. XXXX tak, že dedič M. N. je povinný v prípade vydania nehnuteľnosti zo spoločného hospodárenia alebo poskytnutia náhrady uspokojiť spoludedičov v pomere ich zákonného podielu. Dedičstvo pozostávalo z poľnohospodárskej pôdy - nehnuteľnosti v katastrálnom území C.Š., najmä vložka č. 1687, parc. č. 9927/3 B 3b, vložka č. 1110, parc. č. 9941, vložka č. 1269, par. č. 10140, 6521/2, 9659. Z predaja predmetných parciel si žalobkyne 1/ až 4/ uplatnili svoj nárok na vyplatenie finančnej náhrady voči žalovaným 1/ až 6/. Súd prvej inštancie posúdil tento nárok za neopodstatnený, a to s poukazom naskutočnosť, že právoplatné rozhodnutie štátneho orgánu (v tomto prípade štátneho notárstva) so zreteľom na jeho obsah, je neurčitým, a teda nevykonateľným rozhodnutím. Z neurčitého a nevykonateľného rozhodnutia sa nemožno domáhať žiadnych nárokov. V predmetnom dedičskom rozhodnutí sa nikde neuvádza prípadné scudzenie alebo poskytnutie peňažnej náhrady. 2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým rozsudkom z 31. mája 2019 sp. zn. 2Cob/79/2018 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania. 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobkyne dovolanie. Ako dovolací dôvod označili § 421 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, (a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a ktorá (c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Žalobkyne sa nestotožnili s právnym posúdením plynutia premlčacej doby nimi uplatnených nárokov odvolacím súdom, ako ani s jeho právnym posúdením otázky, že záväzok uspokojiť spoludedičov podľa rozhodnutia štátneho notárstva sa vzťahoval na vydanie nehnuteľností zo spoločného hospodárenia alebo poskytnutie náhrady za pozemky združené v spoločnom hospodárení len v časovom období, kedy bolo toto rozhodnutie vydané a nevzťahoval sa na scudzenie alebo iné speňaženie. Dovolaciemu súdu navrhli, aby zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. K dovolaniu sa vyjadrili žalované 1/ až 4/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak, že dovolaciemu súdu navrhli dovolanie z procesných dôvodov odmietnuť alebo zamietnuť ako nedôvodné. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 C. s. p.) sa v prvom rade zaoberal tým, či ho žalobkyne podali v zákonom stanovenej lehote a dospel k záveru, že dovolanie bolo podané oneskorene. 6. Dovolací súd pri posudzovaní včasnosti podania dovolania vychádzal z ustanovenia § 427 ods. 1 veta prvá C. s. p., podľa ktorého sa dovolanie podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. 7. Podľa § 121 ods. 3 až 5 C. s. p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. 8. Podľa § 125 ods. 1 a 2 C. s. p. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. 9. V preskúmavanej veci bol rozsudok odvolacieho súdu z 31. mája 2019 sp. zn. 2Cob/79/2018 doručený žalobkyniam prostredníctvom ich právnej zástupkyne dňa 1. augusta 2019 (ako vyplýva z doručenky pripojenej na č. l. 126), pričom zákonom stanovená dvojmesačná lehota na podanie dovolania uplynula 1. októbra 2019, ktorý deň pripadol na utorok. Dovolanie žalobkýň bolo súdu prvej inštancie doručené elektronicky s kvalifikovaným elektronickým podpisom právnej zástupkyne. Z potvrdenia o odoslaní podania (viď č. l. 146 spisu) vyplýva, že dovolanie bolo odoslané na doručenie dňa 7. októbra 2019, rovnaký deň je následne aj na doručenke (viď č. l. 147 spisu). Na opätovné doručenie rozsudku odvolacieho súdu uskutočnené na základe žiadosti právnej zástupkyne (JUDr. Kristíny Piovarčíovej - č. l. 130) dovolací súd neprihliadol, lebo išlo o doručenie nadbytočné. Na takýto postup nebol dôvod, keď dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach bol právnej zástupkyni žalobcov riadne doručený poštou 1. augusta 2019. 10. V zmysle poslednej vety § 25 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov je elektronické podanie podané jeho odoslaním do elektronickej schránkyorgánu verejnej moci, pričom na účely preukázania momentu odoslania sa použijú údaje z potvrdenia podľa § 5 ods. 8 zákona o e-Governmente (Potvrdenie o odoslaní podania). 11. Vzhľadom na dátum uvedený na potvrdení o odoslaní podania 7. október 2019, pričom dvojmesačná lehota na podanie dovolania uplynula 1. októbra 2019, dovolaciemu súdu nezostalo iné, než vyhodnotiť dovolanie žalobkýň ako podané oneskorene. 12. Na základe uvedeného najvyšší súd dovolanie žalobkýň ako oneskorene podané odmietol [§ 447 písm. a) C. s. p.]. 13. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaným ich náhradu nepriznal, keďže im žiadne preukázané trovy v dovolacom konaní nevznikli (R 72/2018). 14. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.